Ahojte, mam 20r, som v pohode. Moj problem je velmi jednoduchy. Trpim strachom zo smrti. Cez den je to OK, mam len sem tam zle myslienky ale akonahle je tma a idem spat tak jedine co ma napada je problem konecnosti zivota, nezvratnost smrti, exitus, koniec. Niekde som cital, ze ked je clvoek zamilvoany tak na to nemysli, hovno. Ja na to myslim aj tak. Bojim sa toho, lebo je to neznamo. Je mi jasne ze clovek sa boji neznameho, alebo ma respekt pred smrtou ale som si isty ze moj strach nie je v norme. A nie je to standardny strach, ja proste idem az do extremu a rozmyslam o zmysle zivota (nie vlastnom) ale o celkovom zivote, o vzniku, o vesmire, co to vlastne je. Dost ma to serie lebo ak to spocitam tak denne dajme tomu venujem tymto smutnym rpedstavam a myslienkam aj hodinu. Som si isty ze mi napisete ze je to na psychologa, ale ja sa pokusam (zatial) bez neho. Rozmyslam o tom co mam pred sebou, co idem robit dalsi den, co som robil, co som sa kde s kym rozpraval .. ale aj tak v konecnom dosledku prijdem k otazke zmyslu zivota na zemi, preco vznikol a dakedy az zivot chapem ak outrpenie, asi preto co som spomenul na zaciatku ze sa nedokazem zmierit s tym ze tu uz raz nebudem. Chcel by som poprosit tych, ktori maju obdobny problem, alebo niekoho poznaju a ako to riesili. Ja psychologa nepovazujem za nejake osobnostne a ponizenie ale citovo ma to zlomi, ked by som mal k nemu ist, pretoze stale si sam sebe tvrdim ze so mvyrovnany clovek. Dakujem vsetkym ktory budu k veci
Strach zo smrti
lost- no......ale dava to zmysel s tym Einsteinom:))
ten lost je strasne teleso:DD
Mimochodom, viete si predstavit co by sa stalo ak by sa teraz vsetky nabozenstva dali 100% popriet? ;)
Zivot je ako loteria, par ludi stavi svoje svedomie/dusu pre dosiahnutie jackpotu za kazdu cenu, ti veria na to ze sme tu nahodou, ostatny veria na to ze telo je len prechodna schranka a caka nas nieco lepsie, ti neriskuju. Zmysel zivota by asi zanikol, ak by sme vedeli CI a CO nas caka.. Tak isto ako by zanikol zmysel loterie ak by sme kazdy vedeli vyherne cisla dopredu.
lost, ja ťa žeriem ;)
Ta teoria ze sme len cista nahoda, by platila mozno ak by bolo neobmedzene vela alternativnych realit... Ktovie ci su.
Je to celkom zaujimave, pretoze to ze "ak by tam nebol prave ten 1 atom - neboli by sme tu" je celkom pravdive tvrdenie, kedze podobne veci si vsimam v kazdodennom zivote*, lenze co ak sa ta realita nekor "prisposoby" alebo "zakryvi" alebo co, aby sa to, co sa stat ma aj stalo, za kazdu cenu? Povedzme ze ten vesmir, alebo realita si ten atom nahradi, alebo najde si alternativnu cestu ako tu mliecnu drahu vytvorit aj bez toho atomu?
* naprilklad staci aby moj prapraprapra dedo zabil tu muchu co ho otravovala v kuchyni, a uz by si nikto necital TENTO TEXT.. pretoze by sa zdrzal, zmeskal autobus, nestretol zenu a tak dalej, a co ak.. som teraz zmenil VAS osud, tym, ze som premarnil 2 minuty vasho zivota, tym ze ste precitaly TENTO TEXT? :)
kazdy , raz pojde ...aj taky manazer z J&T ... aspon daco je spravodlive na tom to svete ale daco je po smrti kazdy sa toho boji a mozno je to pecka :)))) liatat potom kade tade :))))
levii,
tvoj problém nie je vôbec ojedinelý a nastáva doba, kedy čoraz viac a viac ľudí ním bude trpieť. Dnešná spoločnosť nepripravuje nikoho na ozaj dôležité veci a všetko sa točí len okolo povrchností. Ľudia hĺbavejší následne buď natrafia na správne vedenie, preniknú do tajov vesmíru a objavia zmysel života, alebo, ako ty, tápajú v tme.
Vravíš múdro - človek sa bojí neznáma. Akonáhle pochopíš smrť a život, strach z nej pominie.
Je mnoho skvelej literatúry na túto tému. Ak máš seriózny záujem, vyhľadaj si na internete Okem Boha Hora. Nájdeš tam existenčné odpovede, ktoré očividne hľadáš.
kazdy sa predsa boji smrti
prijemne pocity pri "umierani"vyvolane nedokrvenim mozgu sa preda nedaju porovnavat s dusenim sa alebo infarktom pri plnom vedomi
