Mam 24 rokov, byvam s rodicmi, dokoncila som VS, zacinam pracovat, teda na vlastne byvanie zatial nemam, len sa staviam na vlastne nohy. Mama ma neustale vnima ako 15rocnu, kontroluje kam a s kym idem, mojich kamaratov pozna po mene, ked sa vratim, pyta sa, kedy som prisla, kde sme boi, co sme jedli a pili a co sme robili. Ak idem nieco vybavit na urad, kontroluje ma co a ako som im povedala, ako som to vybavila. Vysluchy, ktore mi lezu krkom. Znervozniem uz pri otazke \"co nove v praci?\" Ja sa jej \"co nove v praci?\" nepytam, lebo by to skoncilo tym, ze ona sa vykeca zo svojich problemov a mna tym zatazi, lebo mam dost svojej prace - nayvse nerada si nosim pracu domov, doma o nej ani hovorit nechcem, na co, doma chcem vypnut. Ako jej dokazat, ze som samostatna, za si viem veci vybavit sama, ze nepotrebujem ustavičnu kontrolu. Nikdy som nic nevyviedla, bola som bezproblemove dieta, nikdy som nebola opita, nikdy som nefajcila, nemam skusenost ani s najlahsimi drogami. Moze jej starost plynut z toho, ze som jej jedina dcera popri 2 starsich synoch? Ti dvaja vksue v dacom plavaju a bez jej penazi a pomoci by uz boli na ulici. Ale ja nie som predsa ako oni... Uz pocas vysky som pracovala, zarobila som si aspon na vreckove aj viac, som zodpovedna a aj tak je vec tak ako je.
pre mamu som stale dieta, unavuje ma to
Pre Ondreja Bezáka - moja dcéra, keď mala asi tak 18 - 19 mi odpovedala presne tak, ako si to napísal ty. Nakoniec to dopadlo tak, že dnes má 27 r., je slobodná, po večeroch a nociach sa kdesi tára a párkrát prišla do nemoty spitá. Ľutujem, že som vtedy nezvolila inú taktiku.!!!
Ja som taký problém riešil naposledy akurát v 18-19, kedy som dokázal mamke vysvetliť, že už nie som dieťa a že i keď som od nich materiálne závislý, zarábam si na svoje vlastné výdavky, študujem na vysokej škole a mentálne som porovnateľný s nimi. Mali sme párkrát rôzne diskusie na hlbšie témy a uvedomila si, že má doma už samostatnú dospelú bytosť, ktorá len v dnešnej dobe radšej chvíľu ostane s rodičmi, než by riskovala pád na ústa v predražených bytoch.
Skús aj ty na tieto otázky diskutovať a vysvetliť, čo je vo veci a verím tomu, že to mamina skôr či neskôr pochopí.
aluska, ale su mamy, ktore lubia svoje dieta, az tak ze ho laskou udusia. zase vsetko s mierou. toto je dlhodoby problem. nie je to len problemy matky a dietata, ktore chce odist z hniezda...
Ved prave toho rozhovoru sa bojim... Bojim sa, ze ma tak oblbne svojimi vydiaracskymi argumentmi, ze ma presvedci, ze tu musim este ostat... doma, kvoli nej alebo ja neviem, kvoli comu. A pritom tu uz tak vlemi nechcem byt, ked viem, ze mozem byt u priatela, navyse v meste, v ktorom aj pracujem. Ked som u neho, je mi fajn, akonahle idem domov, je mi zle a placem tak ako teraz... Ona zije v predstave, ze sa odstahovanim vyzujem z domacich prac o domacnost, ze uz nebude mat komu vesat na nos svoje problemy, ona si snad mysli, ze aj v praci len sedim na zadku... som ucitelka. V praci som spokojna, ked uz doma nie. Je to des, ale do prace idem radsej ako domov. Aj ked tam znasam ukricane decka a milion inych veci, stale je to lepsie ako tu... tu sa neda dychat.
bud rada ze sa mama o teba zaujima...vies kolko je mam ktore kaslu na svoje deti??to by si asi nechcela..(teraz nehovorim o sebe, aby si zas niekto nieco nemyslel)
kazda matka sa boji o svoje dieta ci to dieta ma 6 alebo 40 rokov a zvlast ked je to najmladsie a v tvojom pripade aj jedine dievca.mozno len nechce aby si sa stala takou ako tvoji bratia.aj ked naozaj trochu prehana.skus sa s nou o tom otvorene porozpravat.navrhni jej ze nemas problem sa s nou porozpravat, ale ako kamoska, nie ako 12 rocne dieta, ktore este nevie co je pren nebezpecne a co nie.drzim palce...
jedine vtedy sa jej zbavis, ked sa odstahujes. Ja som tak spravila, ale bohuzial, mama sa rozhodla stahovat za mnou, hoci som usla az 18 tisic km od Europy a aj tak si nasla sposob, ako mi byt v patach :-). Nasla si totiz manzela v krajine, kde som ja. Takze vies ako, radsej sa s tym zmier, ze matky su vsetky rovnake v tomto...heheh.Lezie to na nervy, ale co uz...Ja to mam o to tazsie, ze som jedinacik...inak je to take humorne tragicke...
choď do sveta na skusy
Je to neuveritelne, ale ani po pol roku od mojho zalozenia tejto temy sa u mna nic nezmenilo, zacinam sa dusit v depkach z vlastnej mamy, mam z nej strach... stupnuje sa to. Podriadujem sa jej ocakavanim a predstavam. Nedokazem od nej odist, nedokazem uniest jej pripadne sceny, vycitky, plac, citove vydieranie... je to hrozne.
Je to neuveritelne, ale ani po pol roku od mojho zalozenia tejto temy sa u mna nic nezmenilo, zacinam sa dusit v depkach z vlastnej mamy, mam z nej strach... stupnuje sa to. Podriadujem sa jej ocakavanim a predstavam. Nedokazem od nej odist, nedokazem uniest jej pripadne sceny, vycitky, plac, citove vydieranie... je to hrozne.
