Mam 24 rokov, byvam s rodicmi, dokoncila som VS, zacinam pracovat, teda na vlastne byvanie zatial nemam, len sa staviam na vlastne nohy. Mama ma neustale vnima ako 15rocnu, kontroluje kam a s kym idem, mojich kamaratov pozna po mene, ked sa vratim, pyta sa, kedy som prisla, kde sme boi, co sme jedli a pili a co sme robili. Ak idem nieco vybavit na urad, kontroluje ma co a ako som im povedala, ako som to vybavila. Vysluchy, ktore mi lezu krkom. Znervozniem uz pri otazke \"co nove v praci?\" Ja sa jej \"co nove v praci?\" nepytam, lebo by to skoncilo tym, ze ona sa vykeca zo svojich problemov a mna tym zatazi, lebo mam dost svojej prace - nayvse nerada si nosim pracu domov, doma o nej ani hovorit nechcem, na co, doma chcem vypnut. Ako jej dokazat, ze som samostatna, za si viem veci vybavit sama, ze nepotrebujem ustavičnu kontrolu. Nikdy som nic nevyviedla, bola som bezproblemove dieta, nikdy som nebola opita, nikdy som nefajcila, nemam skusenost ani s najlahsimi drogami. Moze jej starost plynut z toho, ze som jej jedina dcera popri 2 starsich synoch? Ti dvaja vksue v dacom plavaju a bez jej penazi a pomoci by uz boli na ulici. Ale ja nie som predsa ako oni... Uz pocas vysky som pracovala, zarobila som si aspon na vreckove aj viac, som zodpovedna a aj tak je vec tak ako je.
pre mamu som stale dieta, unavuje ma to
no presne ako pise petuska, treba si naucit mamu od 15, to je normalne ze si drza, trieska s tebou puberta, mas na to pravo. teraz to bude tazsie, no
jajka001_ - ked poviem, ze idem s niekym, koho nepozna, zacne sa pytat, odkial ich poznam ja... ked poviem, ze zo skoly, spyta sa "odkedy? nikdy si ju/ho nespominala..." Ak nebudem odpovedat, urazi sa... a ja budem drza. Proste FBI sa moze schovat!
Petuska - ono je to dobry napad, nerozvijat vety - v tom je aj moja chyba, ja som si ju tak naucila, ze vzdy o vsetkom som "podala hlasenie" a ak jej teraz poviem, ze idem "von" a na zvysne otazky nebudem reagovat, bude to brat ako drzost, alebo ako, ze nie som s nou kamoska... v uvodzovkach. Skusim si ju teda prevychovat, alebo ako ty pises - vycvicit, snad to pomoze... lebo z tohto som uz fakt otravena.
babenka1 - garsonka ani nie, skor ratam s tym, ze raz zacnem zit u priatela na byte, ale zatial sme spolu este kratko na to, aby sme o tom vobec uvazovali, dovtedy musim vydrzat doma. Jasne, ze sa budem snazit co najskor ist z domu, ale... nechcem odtialto doslova utekat, chcem odist v pokoji, nie preto, ze musim, ale ze chcem.
a ved sa jej nemusis spovedat. ked sa ta opyta co nove, povies ze nic, ked sa ta opyta s kym ides povies ze nepoznas a tak. povedz len kam ides, kedy sa vratis, a mobil mas, keby nieco. a kontrola, co si kde povedala, to je fakt ulet.
ano, vyplyva to aj z tych problemov s tvojimi bratmi. no nenechaj sa zas obmedzovat. je fajn ze sa o teba zaujima, len tu mieru, treba upravit.
MOja zlatá toto robí každá matka, pokiaľ ti to lezie na nervy, jediná možnosť je odsťahovať sa - "odstrihnúť pupočnp šnúru" aspoň na oko, pretože ta pomyselná tam bude vždy. Nechápem prečo by si jej mala dokazovať že si samostatná? Keby že si naozaj samostatná nemala by si potrebu jej to dokazovať. Proste si to nevšímaj. Mne toto mama robila kedysi asi tak v 15 rokoch ale som si ju vycvičila a dnes mi to už nerobí. Jednoducho- na jej otázky vždy odpovedaj rovnako a hlavne! nerozvíjaj vety, čoskoro ju to prestane baviť, len musíš vydržať lebo to bude istý čas kto z koho. Napr. na otázku kam ideš- odpovedaj vždy rovnako Von! Voľ neurčité odpovede, ona sa bude pýtať ďalej Kam je to von? S kým? atď. na tieto doplňujúce odpovede už nereaguj. Ako bolo v práci- FAjn! vždy rovnako, nerozvíjaj lebo sa do toho zamotáš.
a keby si sa dohodla s nejakými kamoškami, že by ste si spolu prenajali garzónku? proste sa totálne osamostatniť, aby videla, že už nie si malé dieťa. Aj tak predpokladám, že mame prispievaš na domácnosť, tak by si tie peniaze mohla radšej využiť na nájom.