Tichí ľudia/Samotári

Príspevok v téme: Tichí ľudia/Samotári
KoralínaK

Vždy som bola taká tichšia, hanblivá, radšej niekoho počúvam ako rozprávam a mám problém zapojiť sa do rozhovoru. Hlavne pri ľuďoch, ktorých nepoznám alebo ktorí mi veľmi nesedia. Neviem ani nič vybaviť, niekam zatelefonovať, opýtať sa...keď už fakt musím, tak to urobím, ale radšej to prenechávam iným. Aj v škole sa cítim dosť hlúpo, keď som stále ticho. S niektorými spolužiakmi si fakt nemám čo povedať, lebo oni kecajú len o diskotékach a alkohole. Mňa také veci nebavia, radšej si doma prečítam dobrú knihu alebo pozriem film. Vlastne som rada sama, nevadí mi to až tak veľmi, ale niekedy mi chýbajú ľudia, s ktorými by som sa mohla porozprávať aj o hlbších témach. V škole ma majú celkom radi, aj keď asi len preto, že sa s nikým nehádam, neohováram a každému pomôžem. Nie až tak extrémne tichá, normálne sa bavím so spolužiakmi, len sa pritom cítim nesvoja a nervózna. Keď som s niekým koho nepoznám tak je to ťažšie. Pokiaľ je to len jeden človek, tak v pohode, ale baviť sa s úplne neznámou skupinkou je moja nočná mora. Aj keď asi to závisí aj od tých ľudí.

Čo s tým? Veľa energie vynakladám na to, aby som nebola stále ticho, snažím sa zapájať do rozhovorov, prídem ku skupinke spolužiačok a počúvam ich, pôjdem aj na kofolu alebo na kávu. Len sa pri tom necítim dobre, lebo s tými ľuďmi si nemám čo povedať...

Možno trochu zamotané, ale neviem čo s tým. Nájde sa niekto podobný, kto je radšej sám ako v spoločnosti? Inak mám 19.

Abbynko

Presne, myslela som si ze som nenormalna, jedina na svete, co sa tlaci do rozhovoru aby ju mali radi a nemysleli si o nej ze je nudna a ticha. Mna sa dotklo ked mi kamaratky pisali ze som nudna. Tak som sa nutila hovorit, az som skoro neznasala spolocnost a stranila sa ludi. Ale uz s tym nemam taky problem. To sa vekom vyladi, prides na to, ze nejde o nich ale o teba. Ty sa mas citi dobre.

saska.

KoralinaK
ja som na tom tak isto, akokeby som to ja písala. Myslím si načo sa nasilu zapajať do rozhovoru, keď nie je o čom rozpravať? Podla mna ti ludia čo sa stale maju o čom rozpravať v skupinke to robia nasilu aby boli jeden pred druhým zaujimaví. Kašli na každeho ako aj ja a žime si po svojom. Ja sa nemienim nasilu predvaszať aby si o mne ludia nemyslewli že som TICHÁ !!! Ak niečo potrebujem sa opýtam a ak niekto sa niečo opýta mňa tak rada odpoviem a poradím ak viem.

KoralínaK

Tak nás je viac :)Baby to, čo ste napísali nižšie platí aj na mňa. Ja sa hocikedy stretnem s tým, že mi niekto povie "a čo si taká tichá" alebo "veď hovor niečo". Alebo doma nechápu ako to možné, že doma som ukecaná a vonku neviem nič vybaviť, opýtať sa alebo sa hanbím. S ľuďmi, ktorých dlho poznám, mám ich rada alebo majú podobné názory a záľuby ako ja, nemám problém. No ale čo budem hovoriť v triede keď tam každý hovorí len o tom, kde bol piť a ja také zážitky nemám ani nechcem mať. To už budem radšej sama ako riešiť také "inteligentné" debaty.
A nepatrím ani medzi tých, ktorí niekomu cudziemu hneď vysypú celý životopis. Keď niekoho nepoznám, tak nerada hovorím o sebe, radšej počúvam.

karioll, chcem to riešiť, lebo dnes kto nie je ukecaný, tak akoby ani neexistoval. Spoločnosť si žiada komunikatívnych ľudí, človek, ktorý ľahko nadväzuje kontakty, to dotiahne ďalej v práci, v škole, hocikde. A aj medzi nami mladými sú obľúbený väčšinou tí zabávači, ukecaní ľuďia, s ktorými je sranda...

Airiana

ja som sa v tom opise ostatnych tiez akoby nasla,presne mam take iste problemy,niekedy mi je proste smutno,lebo kvoli tomuto problemu nemam az tolko vela znamych,nedokazem sa otvorit len tak hocikomu cudziemu a potom si myslia ze som namyslena,niekedy zas mi vyhovuje byt sama, taktiez ako tu pisala allica mam skor ako kamaratov moje zvieratka,ani neviem preco,ale citim sa pri nich dobre a viem ze ma maju radi ...zase na druhu stranu mam aj priatelov,s ktorymi prekacam straasne vela a veru poviem vam,niekedy ma ani nevedia zastavit :D skoda len ze pri cudzich ludoch neviem byt tiez taka...

preco

ja nie som obornik, len si myslim, ze ste vsetci v poriadku, asi ste len introverti, to je normalne, niekomu taki ludia vyhovuju. Socialne fobia, alebo nieco podobne z toho moze vzniknut, ak vam budu rodicia, alebo blizki davat najavo, ze sa mate zmenit. Neviem, ci sa vam to da, ale skuste to brat, ze je to normalne. Je to tazke, viem.

jane3515810

JA mam 18 a akoby som citala o sebe.. pri niektorych ludoch nedokazem zavriet usta co tolko rozpravam ale co sa tyka skoly som na tom uuplne rovnako ako ty.
Neviem preco je to tak ... ale asi to uz nezmenim .