Ahojte, momentálne som nezamestnana 11 mesiacov. Viem, ze vela ludi ma podobne problemy, no ja to prezivam dost tazko. Kedze som po skonceni skoly robila v zahranici, a odrazu sa ocitla po rokoch doma s rodicmi na dedine, akoby som sa nevedela prisposobit. A stale ani nechcem, chyba mi krajina a ludia,kde som robila, kamosky z vysky, svoj zivot..
Prve tri mesiace po prichode domov som prezivala strasne, no zaroven si myslela,ze ked si najdem pracu, zmeni sa to k lepsiemu..No nezmenilo, pracu sa mi stale nepodarilo najst a najhorsie na tom je, ze ja nechcem ostat doma, ani si najst pracu doma, kde by som chodila domov. Pritom doma mi nic nechyba, rodicia su rodicia. Takmer pol roka som s nimi normalne nekomunikovala, bola som podrazdena, stazovala som sa, ze ja doma neostanem, ze sa tu nudim, a ze si tu neviem predstavit buducnost..Zranujem ich tym, ja viem, no oni sami mi praju, aby som odisla, ked je to lepsie, lebo ma poznaju.Takze prisli do toho problemy s pracou, vela casu travim na pocitaci-hlavne pracovne portaly a info, vikendov sa priam desim, lebo je strasna nuda, vlastne ja iba prezivam den za dnom ale nezijem ich. Sem tam idem von s kamoskou, do mesta, alebo na vylet, daco doma porobit, ale nic mi neprinasa dostatok pozitivnych myslienok. Obcas mam problemy so spanim, mavam tazke sny, som nervozna, nadranom mi je najhorsie..Dlho som sa schuti nezasmiala..Viem, ze si sama za to mozem, oberam sa o energiu a uz stracam odvahu na zmenu, a keby aj prisla pracovna ponuka, ani by som sa netesila.Citim sa ako robot a osamelo. Od zaciatku roka sa snazim vratit do krajiny, kde som robila, ale zatial mi to nevychadza. Najhorsie na tom je,ze som presvihla asi dve sance na navrat a robotu a to ma najviac stve, kedze kazdy den prezeram ponuky atd. Niekedy mam taky priliv zlosti v sebe, ze by som vsetko chcela znicit, rozbit, roztrhat..Vtedy si pomyslim, ze take boxovacie vrece by mi pomohlo. Alebo si riadne zahresim, aky je ten zivot. Pred odchodom zo zahranicia domov som sa stihla aj zalubit a ked som prisla domov,nemohla som prestat mysliet na tu osobu, strasne ma to bolelo, ze tam nemozem byt, velmi som sa chcela vratit. Aj som bojovala zo zaciatku proti negativnym myslienkam, ale cas napriek tomu, ze by mi pomohol, mi to len zhorsuje. Iste veci necitim tak intenzivne, ale clovek bez prace mysli na jedine, ziskat pracu. Vravi sa, ze starosti sa najlepsie stratia v cinnosti, ale ja kedze som ziadnu cinnost nemala, o to viac ma to zozieralo. Citim, ze som vypata, mozno uz aj zavisla od pocitaca, otupena, smutna, bez energie a kedze ide jesen, neviem..inak jesen mam rada, ale co bude tuto jesen. Rodicia mi radia ist za odbornikom, ale mne sa nechce. V mladosti som mala depresie, aj som sa chvilu na nich liecila, ale potom to preslo na vyske.Uz som si myslela, ze som silnejsia a vyrovnanejsia bytost, ale obycajny navrat domov po dlhom case a dlhodoba praceneschopnost ma zlomili.Zabudla som sa smiat, viac si verit, stale len premyslam, co bude..aktivita sa zmenila na pasivitu, zlenivela som (telesne, ale co je horsie, dusevna lenivost a nedostatok pozitivnych impulzov)
Myslim si, ze horsie ako stratit pracu, ci peniaze, je stratit motivaciu.
A mojou chybou asi je aj to, ze som ako spongia, nasavam informacie vo velkom mnoztve a zatazujem si tak myslenie. Viem, ze nie je spravne obvinovat inych alebo okolnosti za svoju situaciu, ale v istej miere si ulavim, ked si poviem, ze keby nebolo tej sprostej krizy, uz by som mohla byt davno zamestnana, uz by som mohla byt spat..Poznam navody na pozitivne myslenie, ale viem, ze vsetko mam v rukach ja, no ja sa nedokazem uz pohnut bez pomoci..chyba mi ten spravny impulz.
Nezamestnanost a psychicke problemy
Ani v mladosti som nechodil na diskoteky, ked vsetci chodili. Vobec mi to nechybalo, ani nechyba. Ludia sa nemusia spravat ako ovce, kazdy ma vlastny rozum.
pre babenka 1:
Ak niekto ide na disco musí tam ísť na celú noc a opíjať sa,to je podmienkou???
Ak by si milovala tanec a venovala sa mu aj súťažne,tak by si asi chcela chodiť tancovať aj von....nie sa napiť a ak chce niekto piť,tak sa ožere aj na tej turistike-nemyslíš???
Preboha ľudia,
ja tu nehovorím,že mladí majú žiť len diskotékou,ale aj tá forma zábavy patrí k ich veku,či nie???
Moje dievčatá chodia na basket,tanečnú(aj po súťažiach),turistiku atď.ale chceli by sa aj vyblázniť na poriadnej diskotéke,to je také nepochopiteľné,alebo neslušné???
Sú to zdraví,krásni,mladí ľudia.
ja tiež nevidím nič na diskotékach. netvrdím, že si raz za čas nevyjdem s kamoškami sadnúť, ale určite nie na celú noc a opíjať sa. radca má pravdu, zabaviť sa naozaj dá inak, radšej sa prihlásiť do turistického klubu a miesto sobotnajšej diskotéky radšej urobiť niečo pre svoje zdravie a ešte aj človek spozná super ľudí.
ivana4837: vidis a preto ja tiez po par takych skusenostiach do tych vsivavych pajzlov, kde je neustale nafajcene, som nechodil...
Svet nezije iba takymi diskotekami... ;-)
ivana,
zabavit sa da tisic sposobmi. Ked uz nic ine cloveka nenapada, tak moze ist na prechadzku, alebo nejaku turu. Na to netreba vobec nic. Diskoteky maju preto taku uroven, ze je ich vela a tym padom kazdu navstevuje malo ludi. Keby mali niekoho vyhodit za zle spravanie, tak by tam nemali vobec nikoho. S vyhadzovanim by mozno mohla fungovat len jedna-dvediskoteky v hlavnom meste.
Keď sa majú mladí kam ísť zabaviť,tak prečo sú len skoro samé diskotéky kde moje baby nechcú chodiť,lebo tam púšťajú opilcov,dílerov,bitkárov a pod.,skrátka áno chcú zábavu,ale na úrovni nie,že na wécku ideš vyvracať aj dušu od špiny čo tam je,prepália ti s cigaretou veci...boli sme s nimi v zahraničí na disco,no vyhadzovač tú robotu robil na 100% ak videl nejaký problém,tak ho aj riešil a o čistote nehovoriac.
TU DISCO=BORDEL!!!
(na Slovensku je dobrých podnikov minimum)
radca - pekne povedane - to, ci sa clovek zabava, zavisi od neho sameho.
Tiez som v praci dlho a netrafim tam nejake kratke chvilky. V podstate praca a domov, vyspat sa a znovu praca. Ale clovek si musi najst nieco, co ho bude bavit, jednoducho sam sa zabavit a nespoliehat sa, ze zanho to urobi niekto iny.
Viem, ake su moznosti a ako to zamestnavatelia zneuzivaju. Ale ostava stale mnoho ciest, ktorymi sa da vydat. Napr. otvorit si zivnost, ci privyrabat si nejak, alebo ak je moznost prestahovat sa za pracou, ci len jednoducho naucit sa skromnejsie zit atd atd.
Lenze dnes by ludia chceli vsetko a hned. Vidia, ze sused, ci kamarat ma a potom sa jeduju. Ako sa hovori, dobry Slovacisko aj chorobu zavidi...
Po case clovek zisti,ze svet je len jeden... To, ci sa dokaze zabavit, alebo nie nezavisi ani tak od toho, ci zije v meste, alebo na dedine, ale skor od neho sameho. Mal som moznost vyskusat oboje a dneska by som dal skor prednost dedine pred zaprasenymi a rusnymi mestami. Byt nezamestnany v dnesnej dobe nie je ziadne nestastie a cas sa da vyuzit vselijako. Kym clovek v praci musi robit to, co mu nariadia ini, doma ma ovela vacsiu volnost. Co sa tyka uslej kariery, tak pre tu platia dneska ine kriteria, ako kedysi. Dneska sa za uspesneho manazera skor povazuje clovek, ktory obchadza zakony a miesto ziska skor po znamosti, ako dokazovanim svojich schopnosti. Je to dokonca uz zabehnuty stereotyp. Dufajme,ze to kriza zmeni.
Ivana: ano pochopila si, co som myslela (i ked som v zahranici robila v malom mestecku, bolo to ine)