Ahojte, momentálne som nezamestnana 11 mesiacov. Viem, ze vela ludi ma podobne problemy, no ja to prezivam dost tazko. Kedze som po skonceni skoly robila v zahranici, a odrazu sa ocitla po rokoch doma s rodicmi na dedine, akoby som sa nevedela prisposobit. A stale ani nechcem, chyba mi krajina a ludia,kde som robila, kamosky z vysky, svoj zivot..
Prve tri mesiace po prichode domov som prezivala strasne, no zaroven si myslela,ze ked si najdem pracu, zmeni sa to k lepsiemu..No nezmenilo, pracu sa mi stale nepodarilo najst a najhorsie na tom je, ze ja nechcem ostat doma, ani si najst pracu doma, kde by som chodila domov. Pritom doma mi nic nechyba, rodicia su rodicia. Takmer pol roka som s nimi normalne nekomunikovala, bola som podrazdena, stazovala som sa, ze ja doma neostanem, ze sa tu nudim, a ze si tu neviem predstavit buducnost..Zranujem ich tym, ja viem, no oni sami mi praju, aby som odisla, ked je to lepsie, lebo ma poznaju.Takze prisli do toho problemy s pracou, vela casu travim na pocitaci-hlavne pracovne portaly a info, vikendov sa priam desim, lebo je strasna nuda, vlastne ja iba prezivam den za dnom ale nezijem ich. Sem tam idem von s kamoskou, do mesta, alebo na vylet, daco doma porobit, ale nic mi neprinasa dostatok pozitivnych myslienok. Obcas mam problemy so spanim, mavam tazke sny, som nervozna, nadranom mi je najhorsie..Dlho som sa schuti nezasmiala..Viem, ze si sama za to mozem, oberam sa o energiu a uz stracam odvahu na zmenu, a keby aj prisla pracovna ponuka, ani by som sa netesila.Citim sa ako robot a osamelo. Od zaciatku roka sa snazim vratit do krajiny, kde som robila, ale zatial mi to nevychadza. Najhorsie na tom je,ze som presvihla asi dve sance na navrat a robotu a to ma najviac stve, kedze kazdy den prezeram ponuky atd. Niekedy mam taky priliv zlosti v sebe, ze by som vsetko chcela znicit, rozbit, roztrhat..Vtedy si pomyslim, ze take boxovacie vrece by mi pomohlo. Alebo si riadne zahresim, aky je ten zivot. Pred odchodom zo zahranicia domov som sa stihla aj zalubit a ked som prisla domov,nemohla som prestat mysliet na tu osobu, strasne ma to bolelo, ze tam nemozem byt, velmi som sa chcela vratit. Aj som bojovala zo zaciatku proti negativnym myslienkam, ale cas napriek tomu, ze by mi pomohol, mi to len zhorsuje. Iste veci necitim tak intenzivne, ale clovek bez prace mysli na jedine, ziskat pracu. Vravi sa, ze starosti sa najlepsie stratia v cinnosti, ale ja kedze som ziadnu cinnost nemala, o to viac ma to zozieralo. Citim, ze som vypata, mozno uz aj zavisla od pocitaca, otupena, smutna, bez energie a kedze ide jesen, neviem..inak jesen mam rada, ale co bude tuto jesen. Rodicia mi radia ist za odbornikom, ale mne sa nechce. V mladosti som mala depresie, aj som sa chvilu na nich liecila, ale potom to preslo na vyske.Uz som si myslela, ze som silnejsia a vyrovnanejsia bytost, ale obycajny navrat domov po dlhom case a dlhodoba praceneschopnost ma zlomili.Zabudla som sa smiat, viac si verit, stale len premyslam, co bude..aktivita sa zmenila na pasivitu, zlenivela som (telesne, ale co je horsie, dusevna lenivost a nedostatok pozitivnych impulzov)
Myslim si, ze horsie ako stratit pracu, ci peniaze, je stratit motivaciu.
A mojou chybou asi je aj to, ze som ako spongia, nasavam informacie vo velkom mnoztve a zatazujem si tak myslenie. Viem, ze nie je spravne obvinovat inych alebo okolnosti za svoju situaciu, ale v istej miere si ulavim, ked si poviem, ze keby nebolo tej sprostej krizy, uz by som mohla byt davno zamestnana, uz by som mohla byt spat..Poznam navody na pozitivne myslenie, ale viem, ze vsetko mam v rukach ja, no ja sa nedokazem uz pohnut bez pomoci..chyba mi ten spravny impulz.
Nezamestnanost a psychicke problemy
Adam Krt: ano mozno by som mala byt skromnejsia, je pravda, ze som aj zlenivela, ale pocas vysokej skoly som chodievala na brigady,robila som rozne prace fyzickeho charakteru, v zahranici som sice nerobila kvalifikovanu pracu, ale bez potrebnej znalosti jazyka by som sa tam nedostala, takze som spojila chut sa ucit jazyk, s dobrodruzstvom a poznavanim cudzej krajiny, kultury a ludi. A to mi po navrate domov chyba, ani nie tak peniaze, pretoze hoci sa tam viac zarobi, zivot je trochu nakladnejsi ako u nas. Ked u nas nemas znamosti a prax, tazko sa zamestnas.."stat zadarmo vychovava ludi pre ine staty"-ked nevie zabezpecit pracu mladym ludom, tak sa potom necuduj, ze odchadzaju do zahranicia - vacsina ide pre peniaze, ale aj ine dovody (poznavat krajiny, jazykove dovody, zazit nieco nove atd.)Myslim si, ze ak je clovek mlady a bez zavezkov je to len pozitivum, ak sa vyberie na skusy do sveta.
pre AdamKrt:
nie som si istá,ale tejto kočke podľa môjho názoru nejde vôbec o prachy,ale ona ako človek z dediny sa zrazu dostala do "veľkého sveta" a zvykla si na iný spôsob života,mám baby vo veku 19 a 17rokov a keď ich kamošky a komoši píšu ako napr.v Anglicku žijú...majú sa kam ísť zabaviť,žijú bez rodičov,stanú sa nezávislí...majú problém,ak sa musia pre krízu vrátiť napr.ak žijú v Blave,nie ešte na dedinu,čo je pre takého človeka odrazu totálny šok!!!My žijeme v malom meste,ale ja osobne by som na dedine umrela,nie každý dokáže žiť takým spôsobom.Mladí ľudia na Slovensku sa vôbec nemajú kam ísť zabaviť a ak sa nemáš zabávať v mladosti tak potom kedy???A táto kočka sa ešte aj zaľúbila a o to ju to viac ťaží,nemyslíš???
SOM PRESVEDČENÁ,ŽE ONA BY IŠLA SPAŤ AJ ZA PLAT AKÝ BY JEJ DALI AJ TU,LEBO CHCE SPAŤ TEN SPOSOB ŽIVOTA,NIČ INÉ!!!
Suhlasím však s tým,že kto vyštuduje na štátnej škole by mal najprv odpacovať napr.tých 5rokov na Slovensku,alebo vrátiť peniaze vo výške nákladov zodpovedajúcim cene štúdia.
v dnesnej dobe maju problem najst pracu vsetci. a kazdy si drzi ten flek, co ma,zubami nechtami, takze zamestnavatelia maju obrovsky priestor na zneuzivanie.
to je pekné, že je to také jednoduché. Ešte by si to mohol vysvetliť nášmu susedovi, ktorého prepustili 7 rokov pred dôchodkom a tri roky chodí po pohovoroch a nemá žiadnu prácu :)
možno som pesimistka, ale to čo píšeš ty, funguje asi v ideálnom svete, kde človek nemusí minúť polovicu minimálnej mzdy, aby sa dostal z nejakej zapadlej dediny na svoje pracovisko v meste
v tvojom svete asi zamestnávateľ nenúti pracovníka ťahať každý deń 12-hodinové šichty za almužnu a ak sa ten chudák odváži sťažovať, šéf mu ukáže dvere so slovami: ak sa ti nepáči, 10 ďalších čaká na tvoje miesto
babenka1: divas sa na to pesimisticky. Na prelome tisicrocia byvavala 20-25 percentna nezamestnanost a pritom ked som koncil v jednej firme, mal som 2 vyhrate vyberove konania na miesta v tychto firmach, takze som si mohol vyberat.
20 percentna nezamestnanost znamena, ze 80 percent ludi ma zamestnanie. T.j. kto sa bude dost snazit, tak bude patrit medzi tych 80 percent a nie 20.
Kolegyna koncila teraz pre krizu vo firme. Hned nastupovala u druhej firmy. Kolegovia vsetci, co koncili si pracu nasli. Da sa to, ked clovek chce a vie sa trebars aj uskromnit.
A co, snad v zahranici nemaju nezamestnanost... ?
AdamKrt: ty asi ziješ v nejakom fantazmagorickom svete....prejdi sa dakedy na juhu stredného Slovenska - Lučenec, V. Krtíš, Rimavska Sobota....a potom hovor o tom, že šikovný a skromnejší človek si robotu nájde. Ve´d to sú hladové doliny s vyše 20% nezamestnanosťou! Ja som rada, že máme teraz už možnosť pracovať v zahraničí - myslíš, si že ak odídem pracovať do zahraničia, tak som povinná vrátiť štátu, čo do mňa investoval počas štúdia? Fajn, v poriadku. Ale nech štát vráti mojim rodičom, ktorí vysokú nemajú, všetky dane, ktoré počas života zaplatili.
Priatelka jedneho kamarata sa vratila spat zo zahranicia. Predtym jej byvaly priatel kupil drahe auto, vyvazala sa na nom po Slovensku. Lenze uspory sa zacali minat a tam v zahranici robila podradnu robotu, ale tu mohla s peniazmi vyskakovat. Lenze tu sa na nu pozerali tak, ze co on chce. Mohla byt rada, ze pri svojej kvalifikacii zohnala miesto nejakej sekretarky. Lenze nepacil sa jej plat /samozrejme na Slovensku nie su platy ako v zahranici/ a nepacilo sa jej, ak ju niekto nutil pracovat.
Akoze za ten plat chce niekto, aj aby robila. Ziadna robota jej nebola dobra. Stale hundrala aj do priatela a ten jej nakoniec povedal, ze ak sa jej nepaci, nech si ide. Nakoniec isla do zahranicia.
Ono je to tak, ze sikovny a skromnejsi clovek si vie najst robotu vo vacsine aj tu. A ti ostatni, to radsej skusia v zahranici, kde sa dostanu vacsinou k horsim robotam /avsak za lepsie peniaze, ako u nas/.
---------------
guineska:
naucit sa trochu pracovitosti a skromnosti by nezaskodilo... Zvykla si si mozno na lepsie financie, pomery a len si nevies zvyknut. Tu Ta vychovali, tu si chodila do skol a teraz chces prec do zahranicia ? Urcite nebola ziadna robota, ktoru by si mohla robit - alebo Ti len nic neni dobre ?
Myslim, ze by bolo dobre, keby bol nejaky zakon, ze kto studoval zadarmo, tak by sa mal vyplatit za studia, ak chce pracovat v zahranici. Stat takto vychovava zadarmo ludi pre ine staty...
dakujem vam za vase odpovede, viem, je to len na mne, potrebovala som zo seba dostat to co ma trapi..musim sa sama snazit posunut dalej.
tiez si myslim, ze potrebujes ist medzi ludi, skus nejaky kurz, rozsiri ti to moznosti zamestnania, alebo trebars aj brigadu, fyzicka praca pomaha na psychiku velmi, mozno to nebude na tvojej urovni vzdelania ale niekedy fakt pomoze dobre sa fyzicky narobit, potom padnes unavou do postele a budes spat jak drevo a hlavne ti ujde cas... a aj nieco zarobis
ja som tiez nezamestnana, nie mojou vinou, a chodim aspom na brigadu na par hodin denne, zavreta doma by som nevydrzala a unudila by som sa
