bulimia+anorexia=bludný kruh

Príspevok v téme: bulimia+anorexia=bludný kruh
sewie

aby bolo jasné,mám dvadsať rokov a som bulimička...konečne som si to priznala,ako každý som si myslela že mne sa to stať nemôže,myslela som si že je to len záležitosťou mladých a naivných dievčat ,ktoré si snívajú svoj sen o modelingovom móle a teraz kričííím pomóc!neviem sa z toho vymotať a už ďalej nevládzem.prechádzam z anorexie do bulímie a z bulímie do anorexie,chcem sa toho zbaviť ale pri tom nepribrať,mrzí ma ako savidím-ako trosku,je mi psychicky zle z toho čo sa zo mňa stalo a cítim sa ako chudera,nedokážem sa už z nočoho tešiť...akoby bol koniec...mám odvahu bojovať ale z týždňa na týždeň znova a znova začínam stále ten istý boj...do kedy?ako dlho to ešte vydržím?!

marna

tak ja som chudá neni a ani nechcem byť..
ved čo je na tej chudosti také úžasné,ked sa za tým šecky bláznite ako stádo oviec!!!

adrien

u mna to zacalo bulimou...v lete som mala este zdravych 56kil pri vyske 172...no teraz mam anorexiu...45kil...a zajtra ide so mnou mama k psychologicke, lebo CHCEM ZIT___a dufam ze aj vy...je to fakt bludny kruh...a clovek si pripada tucne aj ked uz pomaly omdlieva...:(

monica gazpio

Presne tak, timka, keby ja som nevysadila Leponex tak dnes vážim minimálne 120 kg. Keď Ti nevyhovujú tie lieky, tak ich po porade s dr. vysaď, ale postupne, pretože odrazu to nie je dobré. Zvládneš to. Veľa síl a skoré uzdravenie Tebe a všetkým chorým.

nnatalkaa

ja meriam 166 a važim 50 kg ale stale sa citim ako by som mala sto kg skoro vobec nič nejedavam a pijem len čistu vodu občas mi je stoho zle ale cem strašne byt štihla a krasna poradte mi prosim

stuplik55555

ahojte no ja mam 24 rokov moj problem nastal presne pred rokom kedy som zacala z dietou ale nie z normalnou ale totalne drastickou nic som nejedla ale kilecka isli pekne dole a to sa mi zapacilo tak som v tom samozrejme pokracovala casom sa vaha zastavila tak som si kupila stacionarny bicykel pretoze milujem sport a povedala som si ze ked budem cvicit este nieco pojde dole a aj tak bolo moji blizky okolo mna sa zacali bat co sa somnou deje pretoze vaha mi isla rapidne dole , no na koniec sa mi to zastavilo pri vyske 160cm na 44kg ked casom prisiel dalsi zlom v partnerskom vztahu a vaha isla znovu dole az na 40kg vyzerala som uz ako totalna troska a ja sama som si to neuvedomovala nevedela som ze mam nejaky problem . Neskor som sa dostala do kludnejsieho stavu a zacala som jest a kila zacali pribudat dostavala som stoho depresie videla som kazdy tukovy vankusik ktory som mala na tele tak som sa stale vracala k tomu ze som nejedla a potom zase sa prejedala az to prerastlo ktomu ze som sa vratila k svojej povodnej vahe ale problem prerastol do bulimie tento problem som si velmi rychlo uvedomila no chcem ho riesit sama som silny clovek a zacala som sa dost venovat sama sebe zacala som cvicit dala som si vypracovat jedalnicek zdravej stravy tak aby mi nebolo zle uz som to dva krat porusila a prejavila sa mi bulimia no este jeden posledny krat a idem k lekarovi chcem sa toho zbavit chcme byt zdrava a zacat normalne jest ak by chcel niekto somnou mejlovat o rovnakom probleme stuplik55555@azet.sk budem velmi rada mozeme sa podporit navzaojom

baskaaaaaa

slnie4ko:ked som sa pocas puberty zacala zakruhlovat ako kazda ina dospievajuca baba,zacala som si viac vsimat svoje telo....ani neviem kde som prisla na to ze by som mohla kusok zhodit...zacala som len nevinne cvicit...kazdy mi zavidel uzastnu kondicku...citila som sa fantasticky...na vahe sa to neodzrkadlilo ale telo som mala pevnejsie a pohyb mi robil radost...no konkretne som cvicila aerobic alebo som len tak skakal cez svihadlo,plavala,behaval so psom a taky mojou slabostou je bicykel:Dna ten ked sadnem nik ma z neho nedostane dole....ked som mala priblizne 15 a menzes velmi nepravidelny -stavalo da ze som to dostala len tak 2x za rok...doktorka mi predpisala hormonalne lieky...mala som priblizne rovnaku vahu a vysku ako ty...no pribrala som skoro 8kg...a vtedy som nechapala ako som si mohla pripadat tucna pti vahe 54kg...v novej vahe som si pripadala ako ozruta...a tak sa zacal moj ,,nevinny"boj...k cviceniu som pridala mesniu dietku...teda postriedala som ich viac...ale nic u mna nepripadalo do uvahy co sa tyka diet ako napr.ryzova,zonova alebo co ja viem ake...len som jednoducho zacal znizovat porcie...a vobec som nepocitovala hlad...asi tak na jesen som ciatala jeden clanok o delenej strave...tak som sa skusala podla neho stravovat....no sla som aj cez mrtvoly...a tak na taniery z toho kuska kuracieho maska ryze a kopca zeleniny som vynechala aj tu ryzu...a jednla som da sa povedat velmi malo na to aby mi mohol fungovat organizmus tak ako sa patri....zacala som sa mojim uzastnym priatelom a fantastickej rodine stracat pred ocami....v januari som skoncila v nemocnici...mala som 45kg a krutu diagnozu menom kere nerada vyslovujem-anorexia...stravila som na lieceni asi 2tyzdne....doktori nechapali ako som sa tak rychlo dokazala pozbierat...uvedomila som si ze neublizujem len sebe...jednoducho pozrela som sa zoci voci tej hnusnej chorobe a zistila som ze moja chut bojovat a zvitazit je vacsia ako som ocakavala.....zacal sa tazky boj...a dnes mozem s istotou povedat ze vitaz moze byt v kazdom pripade len jeden...bud ja alebo ona-anorexia....dnes som absolvovala kontrolu u doktorky a jednoznacne povedala ze som za vodou...aaaaano zvytazila som...uz nikdy by som sa nechcela vratit k tomu bludnemu kruhy pozorvania svojho tela....mam veeeela energie a koooopec chuti zit...dokazala som to vdaka vsetkym tych fajn ludom ktori stali pri mne...teraz som na rade ja cem sa im podakovat a viem ze najlepsou vdakou je pre nich pocit ze som zas taka aka som bola...objavila som v sebe silnu osobnost...a hlavne co som ti cela povedat je ze moja vaha opat ukazuje 54kg ako pred niekolkymi rokmi a co je najdolezitejsie ze si pripadam chuda....jednoducho ked sa kuknem do zrkadla vidim zadravu babu plnu chuti zit...ktora ma super tvary....a uplne nechapem ako som si mohla vtedy s rovnakou vahou pripadat ako slon....aaaaaano som vyliecena....je to veeeeelmi tazke ale je potrebna len zmena myslenia a zmena vnimania svojho tela....preto skus si polozit otazku ci sa ti oplati ublizovat svoajmu ja...skus si uvedomit ze svoj zivot je 1000x dolezitejsi ako postava...skus si povedat DOST UZ STACILO...CHCEM ZIT NORMALNE....bude to trvat velmi dlho ale verim ze sa ti podari otocit sa a utiect z cesty ktora vedie k uplnej zahube....a co je smutne obcas aj k smrti.....MUSIS SA NAUCIT MAT RADA SAMU SEBA:) drzim palce....aj vsetkym ktore sa pokusaju a snazia dostat z toho pekla von...velmi rada pomozem a podam ruku aby ste tak opat nespadli lebo lebo by bola obrovska skoda mladych zivotov a mladych ludi ktori si zasluzia nieco viac-lasku k svojmu telu