Uz to budu 4 roky... co travim cas s mojimi spoluziakmi na strednej skole.. Ale akoby som si s nimi nemala co povedat, proste ak sa o niecom bavia tak ja som vacsinou ticho a len tak pocuvam pripadne sa usmejem. A dallej len pocuvam. Mam taky pocit ze nemam nikdy co povedat k danej teme hoci doma alebo v rodine som dost ukecana.. Ale zda sa mi ze medzi nich som nezapadla. Citim sa preto tak trosku zvlastne. Tak ako keby mimo kolektivu.. Hoci mozno je to len moj pocit a oni ma mozno vnimaju inak ako ja seba samu... Nema tu niekto podobny problemik ? Dakujem za vase nazory..
Pocit ze do kolektivu nepatrite...
zlatko zostan taka aka si a nezi zivot druhých ale ten svoj ak si uvedomujes ze tie debaty ta nezaujimaju si na spravnej ceste lebo dokzes rozlisit co je pre teba dobre a co ti nevyhovujej si zrele mudre dievca a raz stretnes človeka toho pravého/ alebo dievca alebo chlapec /tes sa z malickosti tie ti prinesu viac potesenia ako hlupe debaty
AdamKrt, myslel som ze ludia ako ty uz naozaj neexistuju :)
Ako George Bernard Shaw povedal:
"Sloboda znamená zodpovednosť, preto sa jej väčšina ľudí bojí."
Alebo este:
"Tí, ktorí sú ochotní vzdať sa svojich základných slobôd za účelom získania dočasnej bezpečnosti, si nezaslúžia ani slobodu ani bezpečnosť." ~~~ Benjamin Franklin
..........
A s tou alfou, to si sa tam dostal bez tych audionahravok? A ked si v takom stave bol len chvilku, "netahalo" ta to tam znovu ?
adam a kedy si stretol tu svoju lasku? a bola to prva a jedina? pripominas mi mna a ja ju v najblizsich 5-10 rokoch necakam..mam 18
tak tento pocit mam aj ja:) ja si mylsim ze medzi tie svine nepatrim:))
ale inak ked sa stretnem s mojou vzdalenejsou rodinou, som totalny melancholik nic nehovorim a inak som strasne ukecana a blazniva...aj s neznamymi co prvy krat vidim sa viem uzasne pobavit o vsetkom moznom ale s rodinou nie. podla mna to je podla toho kto ti je sympaticky...
tiez toto poznaam ..:)
nnnnnnnn:
no a ? To mas ako v skole. Rodinu si tiez nevyberas. Tiez napr. cast rodiny moc nemusim a ini z rodiny su zase velmi skveli ludia. Vzdy je to o tom, ako si kto s kym "sadne". Niekomu mozes sa zdat ako perfektny clovek, pre ineho mozes byt trulom. A kazdy ma z toho inaksi pocit. Je to uplne prirodzene.
Treba si hladat taku spolocnost, alebo travit v nej cas, kde vam je dobre.
denisa ja mam zase taky pocit ked som s rodinou vzdialenejsou ze vobec nemam co povedat a inokedy mi huba len tak lieta:D
nech je tých šťastí viac, ideš svojou cestou a to je super.
donara:
vdaka. Napodobne aj Tebe. Uz ma jedno stastie stretlo /moja laska/, len ho nesmiem pustit :)
AdamKrt
Tak ti prajem veľa šťastia v živote