Požadovaná funkcia je prístupná iba pre administrátorov

Pocit ze do kolektivu nepatrite...

Príspevok v téme: Pocit ze do kolektivu nepatrite...
Denisa789

Uz to budu 4 roky... co travim cas s mojimi spoluziakmi na strednej skole.. Ale akoby som si s nimi nemala co povedat, proste ak sa o niecom bavia tak ja som vacsinou ticho a len tak pocuvam pripadne sa usmejem. A dallej len pocuvam. Mam taky pocit ze nemam nikdy co povedat k danej teme hoci doma alebo v rodine som dost ukecana.. Ale zda sa mi ze medzi nich som nezapadla. Citim sa preto tak trosku zvlastne. Tak ako keby mimo kolektivu.. Hoci mozno je to len moj pocit a oni ma mozno vnimaju inak ako ja seba samu... Nema tu niekto podobny problemik ? Dakujem za vase nazory..

AdamKrt

Nehovorim, ze som studoval silvovu metodu, ci nejake ucenia. Bola to taka knizka, kde sa pisalo, ako lepsie ovladat svoju pamat. Ako si spomenut na nieco, co clovek uz davno zabudol atd.

V knihe sa odkazovali na cloveka s krkolomnym menom:

Paramhans Swami Maheshwarananda.

Ale ziadne vymyvanie mozgov tam nebolo.

Hovorim, ze som skusal iba jedno meditacne cvicenie, ktore ma zaujimalo - ako sa vedome dostat do hladiny alfa.

Trochu sa docitate tu:
www.dreamingwolf.sk

AdamKrt

donara:

nie, hovadiny som nerobil. Ako dieta som bol riadne sidlo /este aj v jasliach a skolke/. Ale ako som prisiel na zakladnu skolu, tam ma to nejak preslo a zmenil som sa.

Nepijem /nechcem pit a ani na stuzkovej som si nepripil, ani mi to nejak nechuti. Obcas vynimocne nejaky sampus, ked ma prehvori priatelka/, nefajcim, nedrogujem. Na diskotekach som bol iba par krat. Nemal som nikdy zaujem robit nejake hovadiny.

Mozno jednou hovadinou bolo pred par mesiacmi, ked som soferoval unaveny auto po dialnici, som precenil svoje schopnosti - liezol na mna mikrospanok. Poucil som sa z toho a na buduce si skusim dat na odpocivadle par klikov, zuvacku, alebo dlhsi oddych, ci energy drink.

Ako mlady som sa nechal raz nahovorit na jazdu na cierno autobusom. Samozrejme chytil nas revizor, dostali sme pokutu a vtedy mi doslo, ze ked sa riadim svojimi rozhodnutiami, nemavam problem, ako ked dam na rozhodnutia druheho s ktorymi nesuhlasim.

Nemam dovod robit hluposti - ved naco by som to aj robil ? :)

lyzicka

silvova metoda? nie je to nahodou to sedenie, na ktorom do teba hucia, ze si uzasny? mala som priatela, ktory tiez absolvoval silvovu metodu a odvtedy je presvedceny, ze je genius a ze ostatni sa mu nevyrovnaju. Bez akychkolvek zabran o sebe tvrdi s absolutnou vaznostou, ze ma iq 210 ... ostatni boli pre neho tupci. Aj ako zastankyna podpory sebavedomia si dovolim tvrdit, ze ak to presiahne do samolubosti, moze to byt na skodu veci... (neviem, ci to bolo tou silvovou metodou alebo ma skratka taku povahu, ale vzdy ked hovoril o svojej genialite, odkazoval pri tom na silvovu metodu, ze tam to vraj pochopil, ak sa dobre pamatam...)

donara

tie chyby patria k životu, mám taký pocit ako by si medzi ludí ani nepatril. Určite sa vieš aj zabávať, urobil si v živote nejakú tottalnu hovadinu? Ved to asi ani nejde bez mľadickych vylomenin. Mam 35 rokov a vážim si svojich priateľov, a nieje nič zábavnejšie ako sa zasmiať na spomienkach.

AdamKrt

Obralo ma to o X moznosti urobit chyby, ktore som predvidal a vystrihal som sa ich. Mozno sa niekomu moze zdat, ze nemam klasicke zabavky ako vacsina ludi, ale nasiel som si vlastne konicky, ktore ma tesia. Nenechal som sa ovplyvnovat ludmi, ale robil som si vlasny nazor. Vzdy si druheho rad vypocujem a zvazim moznost, ci nema pravdu. Pretoze kazdy sa moze mylit.

Raz ako chlapec som skusal cvicenie - zvane "silvova metoda", kde sa vedome pokusate dostat sa do hladiny alfa, ktora sa nachadza v spanku. Pri tomto cviceni, alebo meditacii, ci ako to nazvat - som sa zrazu dostal do stavu, akoby som na malu milisekundu pochopil vyznam urcitych veci v zivote, ktore sa mi zdali skryte. Zrazu mi to dalo uplne ine ciele a hodnoty. Nasiel som sameho seba.

AdamKrt

Denisa789:

moje nazory sa formovali este pred pubertou. Uz vtedy som bol velmi zodpovednym a uvedomelym clovekom. S vekom to velmi nema co robit.

Uz ako dieta v skolke som myslieval na buducnost a svoj zivot vzdialeny o 50-60 rokov do buducnosti.

donara

AdamKrt
po prečítaní tvojich príspevkov nielen k tejto téme som si aj ja dala otázku -koľko máš, kedže maš triezvy pohľad a bez zbytočného prikrašľovania sypeš životnými skusenosťami.