Kto je šťastný?

Ale ale Azuritko :) Šťastie a láska sú predsa nehmotné a tým pádom nevyčerpateľné zdroje. Keďže nie je šťastie závislosťou a dokáže si tento pocit vyvolať každý z nás, nemôže sa predsa nikdy vyčerpať! Tým pádom nikdy neprídeš o svoje šťastie. Je to ako keď dávaš šťastie či lásku iným, tým, že ju dáš - ubudne ti? Nie- práve naopak- znásobí sa. Žena je síce hmotná ale láska je nehmotná :) Ak žena odíde, láska ostáva - Hmota je pomíjivá alebo sa dá nahradiť niečím iným.

A preto si myslím, že je dobré ostať tak trochu dieťaťom, s čím ja nemám problém, a stále dúfam že nikdy nezabudnem na to, čo to je byť dieťaťom. Ale zase myslím si, že úprimná nesebecká láska je šťastím, čiže pre mňa nejaká hmotná žena môže byť šťastím, ak ju stratím budem nešťastný, lebo prídem o svoje šťastie, prídem o kus seba samého a keďže je šťastie vo mne, prídem aj o časť šťastia.

Mal by si byť prečo šťastný Azuritko, pretože nikdy ti nikto nemôže vziať všetko- ostanú ti predsa tvoje vlastné spomienky na to čo si prežil, na milovaných ľudí a ostanú ti tvoje myšlienky- snívať môžeš kedykoľvek, kdekoľvek a o čom chceš. To ti nikdy nikto nevezme a môžeš byť v poho šťastný. Áno samotná existencia je šťastie. Dalajláma povedal krásnu vetu- Nikdy sa nepozeraj a neporovnávaj s ľuďmi, ktorí majú viac než ty- budeš nešťastný, vždy sa porovnaj s tými, ktorí majú menej než ty a uvedomíš si, aký si šťastný. V preklade,keď mi je na... uvedomím si, že koľko je ľudí, ktorí nemajú čo jesť, nemajú kde spať, nemajú nikoho, sú chorí a ja? Toto všetko predsa mám. Žijem a to je samotné šťastie. Šťastie bola moja maturitná otázka na esej :) Určite sa o tom dá debatovať donekonečna, ľudia sú dnes moc ovplyvnení masmédiami, materializmom, žijeme rýchlo, hekticky, stále sa za niečím ženieme vo falošnej domnienke, že keď to dosiahneme budeme šťastní. Nebudeme. Vždy tu budete čosi viac, za čím sa hnať, čo dosiahnúť a možno si na konci života uvedomíme, že sme nikdy neboli šťastní. A pritom stačí tak málo. Šťastie nie je nič hmotné, nič čo môžme získať, kúpiť, nič čo by nám mohli dať iní, šťastie je v nás samotných, rodíme sa šťastní, pozrite sa na deti, ktoré sa narodili, nemajú nič, nevedia nič a sú také šťastné- Prečo? Lebo žijú. Škoda, že keď vyrastieme, zabudneme na všetko s čím sme na tento svet prišli. Deti sa nemajú učiť od nás, ale my sa učme od nich, na to, čo sme zabudli. Stať sa dospelým, je ako navždy zatiahnúť oponu. - Hra skončila.

Tak aby som to upresnil, pre mňa je šťastím život, takže aj všetko čo zahŕňa. Či už problémy, či už radosti, či úspechy, proste pre mňa je šťastím samotná existencia a všetko čo ku nej patrí, čo mi život prináša. Ale je možné, že ak by som nemal nič, absolutne nič a bol by som zavretý v miestnosti 2x2 metre, asi by som nemal byť prečo šťastný.

tak moja kamoska Hanka Stastna,je Stastna:D

Pretože pocit šťastia musí vyvierať z vás. Nik a nič ho do vás nedodá, iba vy sami. Pekne tu síce diskutujete ale úplne nezmyselne- asi tak ako čo bolo skôr- Vajce alebo sliepka. Pokiaľ budete totiž šťastie podmieňovať faktormi z vonku- ľuďmi, prácou, peniazmi, problémami alebo čímkoľvek čo vás robí šťastným, je to iba na chvíľku, kým to čo vám šťastie dodáva trvá, ale čo ak to pominie? Budete nešťastní, no ak si dokážete stav šťastia vyvolať sami v sebe a povedať si- som jednoducho šťastný- proste i keď nemáte to po čom túžite a dokážete byť šťastní a spokojní sám so sebou a so svojím životom, proste byť šťastný len preto, že vôbec žijete, dýchate, beháte, vidíte tak si tento pocit dokážete vyvolať kedykoľvek a nebudete závislí na nikom a ničom. Pretože to, čo opisujete že vás robí šťastným, nie je šťastie ale závislosť, vezmem vám to a vy budete stratení a nešťastní.

nie je

to je velmi relativne - niekto je stastny ked ma pracu, je ako-tak zdravy, ma rodinu a tak. niekto ma vsetko: miliony na konte, luxusne dovolenky...a nie je aj tak stastny.

Čiže dalo by sa povedať, že sú dve hlavné skupiny ľudí: tí čo pomáhajú, a minimálne nevyžadujú protislužbu, aj keď možno na to myslia, ale aj tak vždy pomôžu. A sú taký, čo skôr vyžadujú iba pomoc, a ak pomáhajú, tak z toho chcú za každú cenu niečo mať. A tieto tipy sa samozrejme ešte určite dosť rozvetvujú, bo každý je iný, ale základ by som popísal takto.

tak ja ked pomaham,necakam ziadnu vdacnost ani nic ine...a malo kedy sa stalo,aby som sla za niekym aby mi pomohol/len preto,ze som ja jemu pomohla-prave naopak,ja sa skor takym ludom vyhybam a snazim sa,pomoct si sama,ale niekedy to nejde/...a hlavne ked niekomu pomaham,robim to automaticky,bez myslienky na to,aby mi bol ten druhy vdacny...
a nerobim to ani preto aby som mala dobry pocit...robim to len tak,lebo chcem...a ked nechcem odmietnem...

pisala som to len preto,ze tym som chcela poukazat na to/STASTIU/...ze aky su ludia SOBECKY ako velmi rychlo vedia zabudat,ze aj oni boli v zlej situacii/a odrazu nevedia pochopit ineho cloveka,ved aj ja som nebola v situacii,ked sa mi kamoska stazovala,ze ju manzel byje,a vypocula som ju atd.a nedala som jej najavo,ze je zla manzelka atd.aby sa este viac trapila/nebudem to tu rozvadzat...
este jedna vec ma zaraza,a to je ta...ze ked clovek pomaha a ten druhy ho zneuzije je to ok...
ale ked toho pomahajuceho cloveka ZAMRZI,ze ho odbyl clovek,ktoremu pomohol...uz je to o tom,ze mu to vycita a ze caka vdacnost...myslim,ze sme len ludia a nie storoje a kazdeho to mrzi...
nechcem nad tym polemizovat,lebo kazdy najlepsie vie,preco pomaha druhym...a to je podstatne...