Sklamala som mamku

Príspevok v téme: Sklamala som mamku
smutná1

velmi som sklamala moju maminku ktorú tak moc lúbim..... mám 19 rokov a zistila som, ze som tehotná....mám síce priatela uz 3 roky...ale aj tak...mozno si myslíte ze je to skoro a tak...a mozno aj je...ale bábo si chcem nechat....je to nový zivot a ja ho nechcem zmarit...len ma velmi mrzí, ze som tak moc sklamala maminu...a ocino to este nevie....hrozne sa bojím...reakcií.....je to také hrozné???? ved je to malinké bábätko...

jajka001_

smutná, chod radsej domov, vážne, tam vám bude obom lepšie. teraz si sama ale nevies si ani predstavit co to bude bojovat s nimi vsetkymi ked sa to male narodí. chod k ludom ktorym na tebe a tvojom dieťati zalezi.

:)

co tam po stekote psov, ale tie alergeny... na tvojom mieste by som sa okamzite odstahovala, ak nechces aby tvoje babatko bolo v neustalom kontakte s alergenmi zo srsti psov.

LJ

Ahojte, smutna1 je to jej dom, a jej vec kolko psov tam bude mat, ja osobne by som to s 8 psami nevydrzala, ja ani s 2, ale niekomu druhemu by som rozhodne nehovorila co ma robit, ked budes mat vlastbne, tam si mozes rozkazovat....., ak mas moznost tak sa odstahuj, nech mas klud ty a aj maly.....a to s otu dovolenkou, len ti chce dobre, maleho si este uzijes dost, toho sa neboj...., mozes byt za to vdacna, ze ti chce pomkoct, a nie sa streovat ze si vzala vela dovolenky.......
dd a prepac ale na toto nemam slov......

smutná1

ved ja dobre viem, že tam nemôzem s malým zostať. Aj ked tí psy nie sú pustený, behá po dome len jeden a ostatní sú v ohrádkach, ale aj tak...stále len štekajú a neviem čo...povedalo sa, že do jari sa tá miestnosť spraví, a ked nie...tak nebudem váhať a odídem preč...ved zdravie môjho malého mi je prednejšie ako to, či sa bude na mna niekto hnevať...a to či mi svokra pomôže...no nemôžem povedať že nie, pretože ona robí s malinkými deťmi....a vie čo sa má....takže v tom že by mi pomohla nepochybujem...lenže trošku ma zarazilo, že si zobrala na mesiac dovolenku, ako prídem z nemocnice...ja viem, že mi chce pomôcť, ale mesiac v kuse???? ved nie som až taká blbá, že by som sa nevedela postarať...a ja sa nato aj teším, že sa budem mať konečne o koho starať...a nie, že sa budem museť deliť o svoje dieťatko...

dd

a nie len po porode to budes prenasat na babatko, uz teraz sa vsetky nervy, co prezivas a stresy nan prenasaju..ja som si v tehotenstve tiez uzila nervov a stresov az az a teraz to strasne lutujem, ze som sa nechala tak nervacit, ale zial, uz je darmo plakat, uz sa to vratit neda..ostalo mi len sa z toho poucit, ze uz to nechcem a nebudem robit..

dd

smutna, dobre si to rozmysli veru, co urobis a ci tam ostanes..psi nemozu byt v nedorobenej miestnosti na dvore, ale malicke babatko, ktore sa prave narodi na tento svet, bude si musiet na tento svet zvykat a bude potrebovat spinkat, pokoj a milujuce prostredie, tak to moze byt pri 8psoch a pocuvat ich vystekavanie?mali by si vsetci pekne rozmysliet, na com im zalezi viac, ci na blbych psoch, alebo na tom malickom, ktore sa ma narodit..a priatel nech Ti nerozprava reci o tom, ze ci im Ty das peniaze na dorobenie tej miestnosti, nech tiez dobre vazi slova!moji svokrovci mali tiez taky sialeny napad, ze aby sme byvali my s nimi v byte..tak si to predstav, co to bola tiez za "mudra" idea - dvojizbovy byt, v ktorom by sme byvali v zlozeni:ja, manzel, dcerka, k tomu svokra, ktora ma stale cosi proti mne, robi mi peklo a vyskakuje na mna pre kazdu somarinu, o ktoru ju poprosim, svokor, svagrina a dvaja psi..ja som vtedy manzelovi povedala, ze to neexistuje, ze sa tu nebudeme tesnat tolki a este k tomu so psami..rok sme byvali ako kocovnici, ze sme sa stahovali kazde 2-3tyzdne..lenze ani to nebolo ktovie co..teraz uz vyse roka byvame v ich byte(svokrovci so psami a svagrinou su odstahovani v ich dome), tiez to nie je vyhra, lebo svokra si tu moze prist a vlastne aj chodi, kedy si zmysli a ani sa neraci ozvat, ze pride a otvori si aj sama vlastnym klucom, ale aspon sme tu vacsinu casu sami, mame od vsetkych pokoj a nikto nam tu do zivota nekeca..a ked sa odstahujeme odtialto,tak uz bude dobre..
rozmysli si, kde a v akych podmienkach este vies "existovat" aj s babatkom a v akych uz nie a ak tie podmienky, v ktorych byvas teraz u svokrovcov uz su podla Tebe nevyhovujuce, tak to je podla mna na vaznu debatu s priatelom,lebo ked budes mat z toho prostredia po porode nervy, budes to prenasat na malicke, potom bude aj ono nervozne a tiez sa to prenesie aj medzi Teba a priatela a mozu z toho vznikat len hadky..

FISKA

smutna - čo je pre teba dôležitejšie??? to, že sa bude svokra hnevať, že sa od nich ideš odsťahovať, alebo zdravie tvojho babätka??
určite nie je normálne mať v dome 8 psov a už vôbec nie, ak je v dome miminko...

svokra by sa mala uvedomiť, prečo sa chceš sťahovať.. a ak je to normálna žena a matka, tak to pochopí!

bože, ved uvažuj trošku...
milujem psov.. ale 8??? a v dome??? a ešte s miminkom... bez najmenšieho zavahania by som odisla z minuty na minutu...

meggy10

smutna na tvojom ieste sa prestahujem k rodicom aj s priatelom aspon na nejaky cas, ked maly trosku podrastie skor ti poradi aj pomoze ako svokra a potom by ste si mohli najst aspon podnajom, ale ja by som so psami plnych bacilov nebola.

smutná1

no hovorte mi, že je to hrozné....ja o tom viem, už dosť...bývam tu 4 mesiace a už sa idem zblázniť...svokrovci hovorili, že psi pôjdu už cez zimu do takej miestnosti, čo je na dvore, ale nejako sa to nestihlo, lebo neni ešte spravená....a že teda na jar, čo tomu tiež moc neverím, lebo od vtedy sa s tým nič nerobilo....a ked to poviem priatelovi, že kedy pôjdu, že ja potrebujem pokoj a ked sa narodí drobec, že aj on, že ako sa vyspinká, sa bude stále budiť a neviem čo....a on mi na to povie, že či im dám peniaze na tú miestnosť aby sa mohla dokončiť....akože fakt sila... najradšej by som sa presťahovala domov k mamke, ale to by priatel a svokra nepredýchali, a boli by zase len a len problémy....ja už fakt neviem čo robiť....ako sa rozhodnúť... už mi zostávajú len 2 mesiace a ked si predstavím, že mám priniesť synčeka do domu plného psov, je mi do plaču....