Svokra

Fialocka,na to,aby si si dobre vychadzala so svokrou to musi chciet aj ona.Ja mam velmi podobny problem,avsak nie so svokrou,ale so svojou mamou.Pokusala som sa ix krat udobrit a vychadzat jej v ustrety,dokonca jeden cas som si povedala,ze kaslem na to,nech si rozprava co chce,nebudem jej protirecit,necham to ist jednym uchom dnu a druhym von..Lenze tych kazani nebolo konca kraja,robila nam naschvaly,ktore sa prenasali do nasej rodiny a bola z toho zbytocna nervozita.A tak po mnohych,mnohych rokoch vychadzania v ustrety z mojej strany som povedala-DOST.Uz nejake tri roky spolu nekomunikujeme a je to tak lepsie.V nasej rodine vladne klud a co robi ona,to ma vobec nezaujima.Proste ju ignorujem.Spociatku ma trapilo,ze moje deti nikdy nezazili,co su to prazdniny u babky,co je to,ked si s babkou a dedkom zahraju nejaku spolocensku hru,co je to,ked ich mama za nejake lotroviny vyhresi a babka si ich zastane...Teraz su uz moje deti velke a same pochopili,ze tam nemaju miesto.
Fialocka,je mi luto,ked citam velmi podobne pribehy tomu mojmu,pretoze som to tiez zazila a viem,ze keby ta druha strana len trosku chcela,mohol byt tento zivot uz davno este krajsi pre nas vsetkych..

keďže je táto téma venovaná svokrám,pridám sem aj ja niečo :)
presne ako píše dd, neverím že by dajaký psychológ vedel zlepšiť vzťahy s takými svokrami ako máme my...
nooo takže- s mojim manželom sme sa spoznali a hneď medzi nami prebehla iskra,proste láska na prvý pohľad :) krásny vzťah,milovanie,neskôr som ho predstavila rodičom,boli radi,keďže je to perfektný chlap :) aj on mna,najprv otcovi a starým rodičom (jeho rodičia sú rozvedení), no a potom svojej "mamičke" ...(mimochodom ked mal 8 rokov,matka odišla od rodiny za iným chlapom,deti nechala tak (dceru a syna) až neskôr si vzala dcéru,na syna sa vykašľala(nikdy mu nič nedala,nevzala ho na dovolenku,proste nič nič nič :(-vychovali ho starí rodičia,ktorí sú mu ako on vraví -rodičmi(on napriek tomu na nu nezanevrel,ved je to matka)zo zaciatku sa mi zdala milá,no neskôr som si všimla maniere-na ulici sami nepozdravila(potom tvrdila že ma nevidela-ajked sme kukali rovno na seba),alebo ked som otehotnela,nabehla za mnou do nemocnice miporadit,-že radšej nech si to dám zobrať,že sme mladí a tak....proste boli tam už náznaky (a bolo ich ovela viac)že jej a jej dcére(švagrinej) nepasujem
pre vysvetlenie: oni si tu u nás v meste myslia, že sú niečo viac ako ostatní ľudia,skoro nik ich nemá rád,proste hrôza....
ked sa malý narodil,prišli sa na neho pozrieť,až na 5 minút...odišli na dovolenku....vrátili sa po 2 týždnoch,akurát som mala silný zápal prsníkov,a oni zavolali,že idú pozrieť malého,milo som poprosila manžela nech im vysvetlí,že sa cítim hrozne zle,nemám nič prichystané,že nech prídu na 2.deŇ.....urazili sa a vtedy to prepuklo....tak sme obliekli malého,že ideme na prechádzku,a zastavíme sa pri nich....vyšla von manželova sestra,a začala do mna rýpať,že čo mi je,ked ste matky tak iste chápate že žena poporode sa citi všeliako,fyzicky aj psychicky,este k tomu zapal....ja že nech sa nestará (samozrejme milo som to povedala)....a začala mi nadávať,povedala manželovi,nech ma nechá,že su aj iné ženy,že ja nech som slobodná matka......s plačom som prišla domov,stratila som mlieko :(( ....manželova matka potom volala jemu,a nechcela vysvetlenie,aj ona začala na mna nadavat a tak....dlhe mesiace intrigovali proti mne,ohovarali,dokonca jeho mama na ulici vrieskala na moju mamu,tak som to nevydrzala a zavolala jej-samozrejme som človek na úrovni (nie ako ony dve) a rozprávala som pekne,normálnym tónom,že nech už proste prestanú,že chceme mať klud,kvoli malickemu,a spustila na mna ze som chudera,ze nas mala davno rozdelit a ze nic v poriadku nebude a tak....tahalo sa to este dlho....o rok pozdejsie sme sa rozhodli zosobasit,manzel isiel za matkou a sestrou,pekne ich pozvat na svadbu,a ony mu povedali ze nepridu,lebo chcú ist na dovolenku (samozrejme dovolenku mali vybavenu na- mesiac pred svadbou)...to ho dorazilo......velmi sa trapil....nakoniec den pred svadbou jej zavolal,ze ci si to nerozmysleli (dufal ze nie su az take hieny) a ona na to ze asi sa pridu predsa na neho pozriet,ale nepridu na hostinu,lebo im nedal papierik s pozvanim na slavnostnu veceru!!! toto ked som pocula!!!ani ja som najblizsim nedala,rodicom a starkym.....od svadby ubehol rok a ani raz nezavolala ze ako sa ma maly,aj narodeniny mal,ani vtedy,proste nic....manzela to velmi trapilo,ale uz nevladal a prerusil s nimi kontakty aj on...a mimochodm cely zivot mu slubovala ze mu da byt,ze mala vycitky ze ako sa zachovala ked bol dieta.....byt predala,nakupila si veci do domu,dcere dala na knizku aj druhemu synovi(nevlastny brat manzelov) a svojmu prvorodenemu nič!!! ved naco aj,ked sa jej uz nepcha do zadku.....je to smutne,a je toho vela,ale uz som toho dost napisala :)) prepacte,ale ked to uz muselo ist von :))

Ahoj Fialocka :)
Som rada,ze si sa zapojila do debaty.:) Nuz toto nam asi tiez priniesla tato doba.Niekedy sa sama seba pytam,preco sa toto vsetko deje.Dobre si urobila,ze si na prechadzke kamaratku obisla.Ani ja nemam rada falos a urcite by som sa zachovala velmi podobne ako ty.Vies,ja som o vela kamaratok prisla,ked sa mi narodil chory syn.Vtedy som zistila,kto to mysli s kamaratstvom uprimne a kto sa len pretvaroval :( Nehovorim,ze v dnesnej dobe uz nikomu nepomozem,to nie,ale vzdy si velmi dobre rozmyslim,kto si bude vediet aspon uvedomit,ze aha-ved ta mi pomohla a keby nechcela,tak by nemusela a kto sa na mna obrati len ako sa hovori z nudze cnost...

ahojte radana a mariaa
prečítala som si vaše príspevky....a našla som sa v nich.....tiež som mala 5 rokov jednu (najlepsiu) kamarátku,ktorej som sa zdvoverovala,dokonca som jej kupovala veci,ked sme boli vonku,tak som jej platila(ona mala aj menej penazi,takze som jej rada pomohla),chodila ku nam kazdy den,vysedavala u nas,bravali sme ju na vylety.atd....atd...proste zazili sme toho velmi vela....až raz som otehotnela....kedže som mala v tehotenstve vela zdravotnych problemov,prestala som chodt von a tak,a jej zrejme došlo,že zo mna už mať nič v najbližšiu dobu nebude,tak sa postupne prestala o mna zaujimat,napr.mala narodeniny,prišla si ku mne po darček,ale nikam ma nepozvala(za to ostatne kamošky ano),ked sa mi narodil syn,tak nič,ani sms,ani neodkazala nič po mojich rodičoch,proste nič,nič,to ma už dorazilo....ked som išla s malickym na prechadzku,tak som ju oproti zbadala a ona vyvalila taky "krasny" obrovsky usmev na mna,ze ide ku mne,ale ja som ju jednoducho obišla,ako keby sme sa nepoznali-proste mi konečne došlo že ma krásne využívala,ale ja o takéto kamar.nemám záujem....je to škoda,mrzelo ma to,ale už teraz nie,mám iné kamarátky,sú fajn,často chodíme von,zabávať sa a tak,na chaty a tak....tá moja bývalá exkamarátka sa vraj zavesila na jedno dievča,pri ktorom praktizuje to isté čo predtým pri mne :)
fakt niektorí ludia sú divní

Maria,ja uz na skutocne priatelstvo neverim. :( Este ked sme byvali na vychode,mala som jednu velmi dobru kamaratku,teda teraz po case skor napisem,ze som si myslela,ze je moja velmi dobra kamaratka.Travila u nas cele dni.Ucila som ju strikovat,aj nejake veci sme spolu pre deti posili..Moj manzel vtedy robil v zahranici a vzdy ked prisiel,tak doniesol synovi cele kartony jogurtov od vymyslu sveta,pudingy so slahackou-tie vtedy u nas este tak neboli,tiez slahacky v spreji,rozne nugety..Dole na prizemi sme mali na tieto veci jednu chladnicku,vzdy ju naladoval roznymi vecami..Takze som jej pravdaze ze vzdy nejaku kabelu nabalila so sebou a tesila som sa,ze sa s nou mozeme tiez podelit,aby si aj ona pomohla.Potom sme sa prestahovali, jej malej zistili,ze ma na srdiecku defekt a musi ist na operaciu.Nikdy som jej nepovedala nie,ked u nas potrebovala byt aj mesiac,tak pravdaze ze bola-lebo vysetrenia,aj operaciu robili na Kramaroch a ona sa nemala kde inde ubytovat.Vzdy,ked s nou chodila na kontroly,tak sme ich u nas privitali s otvorenou narucou :) Potom sa stala v ich rodine tragedia-zomrela jej mama a o rok neskor aj otec.Pravdaze ze sme vzdy isli na pohreb,aj ked to bolo od nas dost daleko na vychode,ale vzdy sme sli.Ved sme sa poznali.A ked zomrel moj otec,moja kamaratka mi ani nezavolala,ze uprimnu sustrast,dokonca ani neposlala smutocnu pohladnicu.Nic,akoby sa nic nedialo a dala som jej vediet co sa stalo,no proste sa robila ze nic.Jasne,ze ma to bolelo,brala by som,keby mi povedala,nemozem prist,lebo...Ved v poriadku,ale ona sa robila,ze nic.Teraz uz chodieva na kontroly s dcerkou do Kosic,takze nas nepotrebuje,takze aj nase kamaratske vztahy nejak ochabli,dokonca by som povedala,ze sa uplne prerusili.Vymazala som si jej cislo z mobilu a pre mna moja byvala kamaratka uz neexistuje a pravdu povediac,keby mi hned teraz zavolala,ze vonku lezi zavalena pod stromom,tak ma to uz nezaujima.Proste nemam zajem.Zistila som,ze dnesnym svetom vladne sama nenavist a honba za mamonom.Tot pred mesiacom sa ku nam ozvala moja sestranica,ze pridu k nam na navstevu zhruba po osmich rokoch.Aj som muzovi hovorila,ze tam bude zakopany nejaky pes.A aj bol,dosli len preto,lebo potrebuju rucitela na dvojmilionovu pozicku na dom.Tak som im povedala,ze to urcite nehrozi a nech sa "posunu dalej do vozna" a idu hladat rucitela o DUM DAL..A minule sa zase muz na mne smial,lebo som stretla v obchode mojej krstnej dceru,s ktorou sme uz tiez dost davno spolu netelefonovali,tak mi povedala-MUSIM TI UZ NIEKEDY ZAVOLAT,AKO SA MAS bla,bla,bla.. A ja jej na to hovorim-A NACO MI BUDES VOLAT,VED SA MA TO OPYTAJ ROVNO TERAZ A ESTE AJ USETRIS ZA TELEFON.....Takze s kamaratstvami v dnesnej dobe narabam velmi opatrne a vyhradne sa spolieham sama na seba a na svojho manzela.To je asi tak vsjo.Napisala som vam sem cely roman,to aby ste sa nenudili :DDD

:0)))))
zasa som sa rozpisala...
RADANA
no ako sa mam ja?neviem,co mam prve robit...
zalahne mi nenormalne do usi,na rukach sa mi vytvoril nejaky ekzem,alebo co...
oci mi pred casom opuchli a este stale to nie ej ono...atd.nechce sa mi rozpisovat...
citim sa slaba,je mi dost mizerne...zacali sa mi robit modriny...take divne...
takze asi tak...
inak u nas je tiez pekne,a ja som sa naobliekala,ked som sla do mesta ako keby mrzlo...;0))))
takze najblizsie dni budem travit u lekarov...a to ma moc netesi...:0((((

no a vzala ma smrt PATRIKA.../Z HRIESNEHO TANCA/

AHOJTE
:0))))) tiez to zo mnou trochu cuklo,ze ci dobre vidim...no to by ma asi trafilo...dalsi problem....:0)))/z ocami/
ale je to pekne,take prijemne na oci...

inak DD
nemala si sa ma cim dotknut,ved to nie su moje VYROKY A CALANOK...sak som tam aj hned pisala k tomu,co si ja myslim...

inak,nikto nepomoze ked medzi dvoma ludmi vladne zly vztah atd.
ja som sa zasa poucila...v sobotu,mi napisala sms-ku,jedna kamoska/uz byvala kamoska pre mna/
boli sme perfektne kamosky,odkedy som nastupila do prace,boli sme aj kolegine...bolo velmi fajn...
akurat sme sa raz velmi pohadali,lebo ona nemohla mat deti a ja som v tej dobe s /teraz uz ex/chcela mat dieta,ked som nedostala menzes tak som bola ,,stastna,, ako blcha...a ona mi na to povedala,,SAK TI MOZE MENZ.LEN MESKAT,,
ja som sa na nu nastvala a tiez som je kruto povedala,,TO NEZNAMENA,ZE KED VY NEMOZETE MAT DETI,TAK MI ICH TIEZ NEMOZEME,,
jasne,ze sme sa pohadali,no pohadali,prestali sme spolu komunikovat...
ALE CASOM SME PRISLI NA TO OBIDVE,ZE SME UROBILI CHYBU AJ ONA AJ JA...PRIZNALI SME SI TO A ZASA KAMARATSTVO POKRACOVALO DALEJ...
TAK ,TAK SI JA PREDSTAVUJEM,,,ZMIERENIE DVOCH STRAN,,,

...lenze rokmi sa clovek meni,ja som odisla prec ked som sa vidala...atd.nebudem to tu rozpisovat...
a ked som sa vratila,uz to nebola ta kamoska ako predtym,ale ja som ju stale tolerovala a brala z rezervou...
bolo vidno,ze uz to nie je take ako predtym...
no a posledny krat na VELIKONOCE 2008 mi neodpisala na sms,ked som jej pisala prianie...ani na sms-ky nereagovala ziadne...tak som si povedala,ok,nebudem sa nikomu vnucovat,asi uz ma ma dost.tak som jej cislo vymazala a respektovala,ze nema zaujem...
...no a z nicoho nic mi v sobotu prisla sms,trochu divna,nerozumela som jej moc...a cislo,ktore som nepoznala...
tak som len odpisala,ze neviem kto mi pise....ONA MI ZAVOLALA,ci uz ju nepoznam atd.tak ja BLBA zasa som sa s nou dala do reci a snazila som sa jej vysvetlit,ze jej cislo nemam atd.ze som ho vymazala...bla bla...
:0)))))no a ona sa na to urazila,ze ked som cislo vymazala,a nechcem s nou mat nic spolocne tak dobre,a nasadila taky TON...tak som vypla mobil,lebo by ju to vela stalo...kedze ma ineho operatora...a len som jej to vysvetlovala cez sms...
no,ale bolo zrejme vidno,ze o to vobec nestoji a asi len chcela zistit,po 5mesiacov nieco o mne a ide na operaciu,tak asi chcela aby som ju trochu polutovala...tak mi to pripada...lebo mna zaujimalo,na aku operaciu ide,ale ona mlela len jedno,ze ked chcem aby nase kamaratstvo skoncilo,tak dobre...
ALE MNE TO PRIPADA,ZE ONA TO CHCELA UKONCIT,A NEVEDELA AKO...
no,je to jedno...chcela som tym napisat len tolko,ze ja BLBA som zasa naletela...
UZ JE UPLNE INA AKO BOLA KEDYSI...tak som jej nakoniec napisala,ze ked tak chce ukoncit kamaratstvo,tak ja jej to ulahcim,a koncim ja s nou...lebo ona uz to aj tak davno urobila,len sa teraz zahrava so mnou...
a nikdy by som to o nej nepovedala,ze by mohla byt taka...tiez mala problemi,ktore mi rozpravala o sebe bratovi atd.nikdy som ju nepodrazila,,BOLA SOM PRE NU KAMOSKA V DOBROM AJ V ZLOM,,ale ,,JA O NEJ TOTO POVEDAT NEMOZEM,,...no a takto to skoncilo...
takze ziadny psychologovia nepomozu...
***kazdy si musi pomoct sam***
,,CLOVECE POMOZ SI SAM,,:0)))))

Ahojte.Joj,ale som sa na zaciatku zlakla tej zelenej vyraznej farby :DDD
Dd,ber to tak,ze aj psychologovia potrebuju z niecoho zit :D
Maria,v dnesnej dobe sa naozaj neoplati nikomu pomahat,lebo ked aj pomozes,nakoniec si aj tak zla. :(
Ked som bola mala,videla som rozpravku o jednom dievcatku,ci to bol chlapcek?A ten stale rozpraval-NIC NIKOMU INEMU,IBA SEBE SAMEMU.Zial bohu je v dnesnom svete strasne vela ludi,ktori sa takto nepochopitelne spravaju a pri tom ich ta pomoc druhemu nemusi ani nic stat,len ochotu a aj tak ti nepomozu.Teraz pisem o nezistnej pomoci..
A inac ako sa dnes mavate?U nas svieti slniecko,ja som hrozne nevyspata,lebo sme sli s muzom spat az dobre neskoro po pol noci a hned rano sme o pol stvrtej vstavali,lebo muz isiel na dovo do Tatier a ja som ho rano viezla na stanicu,aby sa tam nemusel tahat s taskou pesi,lebo je to dost daleko :(Hovorila som mu,nech si vezme auto,aby sa nemusel trmacat vlakom a nechcel,lebo ze v robote mu takto preplatia listky a ked ide autom,tak ma bez.Takze mame sa asi takto..U vas co nove?

Maria - nechcem sa Ta dotknut, ani nikoho ineho, ale teda nad tym, co si opisala z tej knihy som len krutila hlavou :D...
"Zlepsit vztah voci svokre sa da naucit aj u psychologa v poradni,kde su skuseni obornici a vedia dobre poradit." - toto ma pobavilo, lebo ako nech sa na mna nikto nehneva, ale psychologovia by ma mohli naucit ako vychadzat ci zlepsit vztah so svokrou len v tom pripade, ze by prezili presne to, co ja..potom by sa mohli na moje problemy pozriet z toho psychologickeho hladiska a dat radu..lenze dokial to oni neprezili, tak nevedia..mozu sa skusit vcitit, ale to nie je to, ako ked to niekto prezije..
a predebatenie konfliktu so svokrou?? :D tak toto je dobry gol..ten co to pisal isto nezazil svokry takeho kalibru, ako mam ja, alebo aj Ty Maria, ci Radana, Tvoja matka..presne ako si to napisala Radana..svokra len dava kazanie a my sme mucenici,ktori len s pokorou maju pocuvat a posluchat..ja k nej nemam pravo ani prehovorit, nieco podotknut, v niecom ju poopravit, resp.vyslovit svoj nazor, lebo to vsetko je podla mojej svokry moja drzost a nenavist voci nej..ona si pod pojmom diskusia, debatovanie, rozhovor ci dialog predstavuje to, ze ona bude sediet, dve-tri hodiny rozpravat monolog o tom, ako jej vsetci ublizujeme, ako sa k nej zle spravame,ako musi strasne trpiet, ako si vsetko zle v zivote musela odsrat(s prepacenim) len ona, ako sa jej "odvdacujeme" za vsetko, co nam ona dava a ze nam toho dava tak vela, bude sa pri tom tvarit tak nesmierne dolezito, ako neviem co a ja budem len ticho sediet a pocuvat, co ona vyklada a uznavat len a len jej pravdu a svoju vinu..to je vsetko..ona nedokaze akceptovat moj nazor, nedokaze akceptovat, ze si svoj nazor viem povedat a nedokaze uznat, ze aj ja mozem mat pravdu..ona ma len tu svoju, jedinu a svatu..takze to by som bola zvedava, co by na toto psychologovia povedali..a ze by sme mali ist k psychologovi sa naucit ako vychadzat so svokrou??ja by som sla, bez problemov..ale moja svokra by vsetkych akurat tak vyposielala kade-tade, lebo ona nepotrebuje dostavat rady, ako sa ma ku mne chovat, kedze je dokonala, svata a jej spravanie ku mne bolo a je podla nej uplne v poriadku a bez najmensej chybicky(vsak mi to sama potvrdila)..takze ozaj, teoria je jedna vec, ale prax je velakrat uplne nieco ine :)))
inak Vam zelam dobru noc, sladke sny a zajtra krasny dnik :)!!

jasne,ze poznam...to prislovie...
no,aj toto je pravda,ako pises s tym pomahanim...
za dobrotu na zebrotu...
ja som dala kamoskynim detom,decku izbu za pomaly 12000sk zadarmo,po synovi,lebo uz ju nechcel,ze je taka decka...a mne kamosky bolo luto,lebo nejak nemaju v zivote stastie,nemali chudaci ani na jogurty/sice na jogurty nemali,ale chlast kupovali,ale vtedy mi to tak neprislo/
no a nie ze by clovek od nej vyzadoval nejaku vdacnost az do smrti,ale tak toto,co ona mne vyviedla aj s jej sestrou...tak to som od nej necakala...
no,ale je to za mnou,ale cloveka to zoberie....
a mam vela takych skusenosti,kde podas prst a beru celu ruku...alebo vrazia cloveku noz do chrbta...

ale to uz je taky svet,inak nebude...ja este stale pomaham,ale inou formou...a inym ludom...