Ahojte,obcas ma pochyti taky strasny smutok a lutost, ze by som sa najradsej schulila niekomu do naruce a bola tam aj par hodin.Plakala, lutovala by som sa a pritom by som chcela pocut tlkot srdca svojho milovaneho, citit jeho teplo a len tak sa pohojdavat v naruci.
Milovaneho cloveka mam, ale niekedy myslim, ze by nepochopil niektore moje pochody /asi ovplyvnene aj hormonmi/. Vtedy neviem co mam robit.ako sa potesit.hlavne ked sa treba ucit a nie je cas na chodenie po vonku a chatovanie:P
Baby,aj vy sa citite obcas uplne samy?
hm ako vidim,teba to strasne bavi,o pomoc som ta neprosila ak si si nevsimol(la)
Ak potrebujes psychiatra, tak chod k odbornikovi a nehladaj ho tu.
hm ty keby robis psychiatra,tak tvoji pacienti by si uz davno hodili maslu
Hento co som ti davala za priklad nie je robota v pravom zmysle slova. A ked takto pristupujes aj k ostatnym ludom, tak sa necuduj ze nikoho nemas.
hm hm,ja mam pracu,co to nechapes?
Lenze ked nebudes chodit medzi ludi, tak mozno nikoho blizkeho ani nestretnes. Takto by si nabrala sebavedomie, necitila sa sama a mozno by sa na teba niekto nalepil;)
hm hm tak to nie je pre mna, mne chyba blizky clovek a nie robota
jajaja295 Tak si skus najst nieco, kde sa uplatnis a budes pre ostatnych potrebna:) uvidis, doda ti to pocit sebadovery.Co tak skusit kurz prvej pomoci a chodila by si na akcie robit zdravotnicku?ak ti nie je blizke toto, tak proste nieco,kde budes citit,ze ostatni ta potrebuju;)
samotka ty mas aspon frajera,ale ja som uplne sama a pripadam si uplne zbytocne na svete, nemam z nicoho radost, je to strasne ta tazoba na srdci :((
Poliewoocka, v pohode si mozme pisat, mozno nam to pomoze :))