Môj priateľ je veľmi dobrý človek. S každým chce vychádzať čo najlepšie a nikomu neubližovať. Páči sa mi to, ja som v podstate taká istá. Veľmi si rozumieme, vo všetkom, som v našom vzťahu šťastná a spokojná, pomáhame si ako len vieme. Je mi vždy oporou. Ale nie len mne. To by mi ani tak nevadilo, ale problém je jeho bývalá. Chodil s ňou 4 roky, a keď sa rozišli, tak ona bola z toho ževraj dosť zúfala. Ja som s ním začala chodiť 3 mesiace po jeho rozchode, dosť skoro, ale o tom som nevedela... Vždy, keď mu ona prezvoní, tak on jej hneď zavolá (samozrejme, keď s ním nie som). Ešte mi to povie. Vždy sa si telefonujú, on mi to vysvetlil tak, že nechce, aby si ona niečo spravila, a on nemá dôvod sa na ňu hnevať, chce byť s ňou aj naďalej kamarát... Dosť často o nej rozpráva, o jej problémoch. v podstate viem o nej všetko, ako sa spoznali, ako spolu začali chodiť, akú má rodinu, kde býva, kde pracuje, kedy má narodeniny. Proste všetko, dokonca aj číslo jej topánok (38). Lezie mi to strašne na nervy. Včera som sa mu to snažila naznačiť, a on hneď, že nemám robiť žiarlivostné scény(len som mu to pekne povedala) Lenže ja ho milujem a nechcem ho stratiť, ale keď to takto bude ísť dalej, tak neviem, neviem... Začínam si myslieť, že ju má radčej než mňa, aj keď on ma ubezpečuje o tom, že nie. No neviem... Čo mám robiť?
Jeho bývalá...
urcite je pre neho ten pocit dolezity ze ako bez problemov bez frflania bez toho aby ta vobec ziadal...urcite to nie je prenho prijemne ked mu ty davas...ale je plus to ze ty to neriesis s tym ze nehustis donho nejakym protivnym sposobom ze napr.co chce s touto situaciou robit a pod...aj to je dolezite...je vela takych co by frflali pripominali mu ze co ako chce riesit a tak..
dúfam, že máš pravdu v tom, že je rád, že ma má a tak... aj keď on mi to stále hovorí...niekedyn nemal také problémy a v pohode bol so mnou. Ja síce o 2 mesiace budem končiť tu v robote a nebudem mať nič, ale niečo na účte ešte mám a keby mi len spomenul, že mu nevychádza, tak by som bez váhania požičala, aj keď viem, že by som ja nemala... Ja bývam s rodičmi, čiže by som mala aj kde bývať,aj čo jesť, lenže on to povedať nemôže... Dúfam, že sa z toho čo najskôr dostane... Ale ani raz odomňa nepýtal peniaze, proste, keď som videla, že niečo navyše musel poplatiť v nemocnici (bo jeho mama tam je teraz), tak som vybrala peniaze a dala mu ich. On ich nechcel zobrať, lenže som ho prinútila, lebo viem, že sa len hanbí ich zobrať, aj mi to raz povedal... Minule sa skoro rozplakal, povedal, že je dojatý, že to pre neho ešte nikto nespravil, som sa čudovala, veď ja si myslím, že to je samozrejmosť tak niekomu pomôcť.... aspoň ja to tak beriem...
nikus tvoj priatel musi byt naozaj stastny ze tama...lebo si myslim ze si dobry clovek..aj to ako mu pomahas...ina by si mozno povedala ze radsej nie nepoziciam co ked...atd....si naozaj pre neho poklad urcite ale teraz nemyslim len na to ze mu pozicias...ale hlavne aj o tu psychicku podporu ide ktora je velmi naozaj velmi dolezita...
sofia.sara ďakujem ti pekne za podporu, fakt... pomáha mi to... vieš, ja sa nesmiem pred ním zložiť, teraz proste musím byť ja tá silná... Mi hovoril včera, že normálne plakal, proste je už strašne vyčerpaný, behá z jedného miesta na druhé... A to ja si myslím, že už keď chlap plače, tak to už musí byť zlé... Ja ho utešujem ako môžem, aj mu pomáham. Aj finančne už pár krát... nie veľa, ale predsa...no a? Nech si každý myslí čo chce, ja s ním chodim a sú to moje peniaze a nerobím to preto, aby som od toho niečo čakala, robím to preto, lebo ho ľúbim a viem, že keby som bola ja na jeho mieste, tak by spravil to isté... Proste nemôžem sa pozerať nato, ako sa on trápi a moje prachy sú na účte... To je podľa mňa sebecké. Ja viem, že mi ich vráti a je mi jedno kedy...
Nehovorím, že peniaze sú najdôležitejšie, ale sú potrebné... na život...lebo všetko sa točí len okolo peňazí... Kto ich vlastne vymyslel? Keby to bolo tak jak niekedy... no ale nie je... ach jáj
tak to ma naozaj tazke aj s tou maminou ze sa o ni stara....tak ked nie su peniaze je vsetko tazke....darmo budu ludia hovorit ze peniaze nie su vsetko...ale to mozu hovorit taki ktori ich maju dost na to aby nepocitovali deficit ...lenze bohuzial za tie peniaze treba v dnesnej dobe na vsetko..aj ked je clovek chory tak potrebuje na lieky pripadne ak su potrebne financie aj na liecbu v podobe operacii alebo narocnejsich vysetreni tak je to lahsie pre takych co ich maju dostatok a tym aj lahsi pristup ku vsetkemu.....no trochu som zafilozofovala ...ale chapem to...poznam aj z mojho blizkeho okolia take ze jednoducho kde je nedostatok penazi tak je to tazke vo vsetkom...
ale neboj to sa napravi kazdy mavame aj horsie obdobia ze sa zda ze sa nic nedari a potom uz moze prist len lepsie...priatel si isto najde nejaku pracu aj ked je to hlavne teraz tazke a bude dobre uvidis...
no aj toho, resp. len toho... vieš, bez práce je to strašne ťažké a hlavne vtedy, keď len on sám v podstate všetko platí... berie len opatrovateľské za svoju mamu (5000,- SK), a mamin dôchodok (6000,-). A ztoho majú žiť...chápeš? Šak to sa nedá... sme síce z východu a ceny sú tu lepšie, ale aj tak... A aj pôžičku ešte má (1700.- mesačne). A z čoho? Ako ono by sa dalo, keby mu mama dala celý dôchodok, aby on mohol všetko poplatiť a roztriediť peniaze,ale ona na to nemyslí, jej je to jedno... (ona je psychicky chorá, to preto) Niekedy jeho sestra posielal peniaze pre jeho mamu, ale teraz aj ona nemá prácu, takže tak... :(
tak to dufam...a coho sa tykaju tie problemy ale to ak nechces nemusis....ale asi aj s tym ze nema teraz pracu nie?
hej, sú to aj moje problémy, lebo sme spolu, a čo sa týka jeho, tak to aj mňa....aspoň ja to tak beriem... :( Ale viem, že ma ľúbi, a nejako to spolu už zvládneme...a všetko sa časom vyrieši...
nikus to ma mrzi ze ma problemy a vlastne tym padom trochu aj ty ale ma to aspon nieco ze ti hovori take krasne veci:))
sofia.sara, nebola som s ním, lebo nebol doma, len som s ním telefonovala... Bavili sme sa o ňom, hej... Ja som mu včera aj napísala svoje do sms, ta potom sme telefonovali ešte spolu, tak sme si všetko vyjasnili, hádali sme sa a tak, ale všetko je akože ok... fakt som mu povedala svoje, sa nehnevá na mňa, ani nič... Jáj, a môj priateľ ma strašnú depresiu, snažím sa mu pomáhať ako len môžem. Teraz sa všetko na neho zvalilo, nič mu nevychádza, a má dosť brutálne problémy... hovoril mi, že žije už len kôli mne, že som jeho zmyslom života... A že si bezomňa nevie predstaviť svoj život, že ma veľmi ľúbi a chce byť so mnou celý život... (ma to potešilo) Teraz sa snažím svoje psychologické znalosti využiť na 100%, fakt robím čo môžem...
