Môj priateľ je veľmi dobrý človek. S každým chce vychádzať čo najlepšie a nikomu neubližovať. Páči sa mi to, ja som v podstate taká istá. Veľmi si rozumieme, vo všetkom, som v našom vzťahu šťastná a spokojná, pomáhame si ako len vieme. Je mi vždy oporou. Ale nie len mne. To by mi ani tak nevadilo, ale problém je jeho bývalá. Chodil s ňou 4 roky, a keď sa rozišli, tak ona bola z toho ževraj dosť zúfala. Ja som s ním začala chodiť 3 mesiace po jeho rozchode, dosť skoro, ale o tom som nevedela... Vždy, keď mu ona prezvoní, tak on jej hneď zavolá (samozrejme, keď s ním nie som). Ešte mi to povie. Vždy sa si telefonujú, on mi to vysvetlil tak, že nechce, aby si ona niečo spravila, a on nemá dôvod sa na ňu hnevať, chce byť s ňou aj naďalej kamarát... Dosť často o nej rozpráva, o jej problémoch. v podstate viem o nej všetko, ako sa spoznali, ako spolu začali chodiť, akú má rodinu, kde býva, kde pracuje, kedy má narodeniny. Proste všetko, dokonca aj číslo jej topánok (38). Lezie mi to strašne na nervy. Včera som sa mu to snažila naznačiť, a on hneď, že nemám robiť žiarlivostné scény(len som mu to pekne povedala) Lenže ja ho milujem a nechcem ho stratiť, ale keď to takto bude ísť dalej, tak neviem, neviem... Začínam si myslieť, že ju má radčej než mňa, aj keď on ma ubezpečuje o tom, že nie. No neviem... Čo mám robiť?
Jeho bývalá...
Tak uz som tu,ale aj tak idem zase prec.Mam co robit.
Sway,nejdem ti pisat co vies sama,lebo z teba mam pocit,ze si ovela silnejsiaa vies sa rychlejsie pobit s problemami ako ja.Skor ja ked budem potrebovat pomoct,tak ju budem pytat od teba.Ja som vzdy obdivovala ludi ako ty,co maju svoje plany,ciele a nevedia plakat niekolkym ludom na pleci.Toto sa musim naucit ja,lebo ked mam problem,tak ho rozpravam skoro aj babkam na poste.To je sice prehnane,ale ja neviem o tom nehovorit.Ty povies,ze je problem,riesis si ho sama a potom ked je uz vyrieseny,az potom povies,ked je hlava triezva.No,obdivujem ta.Tak ci tak,drz sa.
No hej pises,ze praca ako kazda ina,ale vidno,ze teba to naplna a bavi.Aj preto ten obdiv.Je to malo platene a v dnesnej dobe je uz malo ludi,ktori by isli dobrovolne do toho.
jááj, sa vám musím "pochváliť" ... :) včera mi so sestrou dosť preskakovalo, som zapálila takú sviečku peknú a tak chutne vyzerala...sme olúpli vosk z nej a sme ju normálne ochutnali... dosť ma to sklamalo... sa to rýchlo rozdrobilo po ústach... o ničom chuť... :D ale potom sme to vypľuli, samozrejme, že sme to neprehltli... :D dúfam, že si nemyslite o mne, že som šialená, to len zo zvedavosti... :D
sway jasne to chapem, ved ja viem, ved ani k nim sa neda spravat ako k detom, oni ked su dospeli, tak aj vyzaduju aby si sa k nim spraval ako k dospelemu, aj ked nie bzdy sa to da...., a ja na sebe tiez obcas zbadam, ze boze co to hovorim, ved ja sa to naucim ovladat, len to chce cas, musim sa este vela toho naucit, a potom to pojde samo....., len ja som zase taka ze ja robim vsetko dobre a osttani zle .D, priatela este aj po vesani pradla skontrolujem, ci to spravil spravne, ale to je zase moja dalsia choroba :D....a pri detoch s poruchami ucenia sa nebojim ze sklznem do tej roviny....., a nemusis ma obdivovat, nic na to nie je, zamestnanie ako kazde ine...kazdy mame vlohy na nieco ine
Nikka diky za podporu,nejako bolo nejako bude,nemoze byt stale dobre:-)
bon,no ono na tom asi fakt nieco bude.My sme mali profku,co mala syna s MP a ona potom sa aj k nam tak spravala ko k nemu.Asi deformacia z domova.Strasne nahlas rozpravala a vsetko jak prvakom hovorila.Sme si potom z nej orbili srandu ako inac,ze?Tak bacha nech ta to nepohlti,ale uz som ti pisala,ze ta obdivujem,ze ja by som to neodkazala..
sway ako v pohode, neviem preco je to tak, ja som asi divna, ja som nikdy nemala moc rada spolocnost ani ludi, ja som radsej vzdy odisla k tete, zahrala som sa s jej dvojickami a hotovo, bola som spokojna, mala som to radsej ako niekde v bare vysedavat...., a neviem preco mam vztah k tam postihnutym, ale aj to budem kruta, ale MP su mi najblizsi, take slniecka, aj ked jeden spec. pedagog mi az povedal, ze nemozem cely zivot robit toto, lebo by som skoncila ako ti s MP, takze mame striedat robotu kazdych 5 rokov aspon...., no uvidim....aj tak sa chcem venovat asi detom s poruchami ucenia....
zase som sa moc rozkecala o sebe, prepacte..... a jasne ze svoje budes mat moc rada,to bude ine, k nim budes citit nieco ine ako k ostatnym detom, budu tvoje, budes za en zodpovedna, a budu tvojim stastim....
haha to si ma pobavila,ze sa medzi nimi citis najlepsie:-))nie v zlom,len vies ako sa hovori,ze vrana k vrane sada rovny rovneho si hlada,ale tym nechcem nic povedat,len si to tak napisala,ze mi toto napadlo - sry.Tak mas k tomu vztah a to je fajn:-)Som nedavno pozerala "Nieco na tej Mary je" a celkom zlaty film:-)Tak si taka dobra "Mary"..Ja deti ako ktore,ked su male tak sa im neviem moc prihovorit a je to nuda a ked su starsie,tak uz vymyslaju,neposluchaju a to mi lezie na nervy,ale som si ista,ze svoje budem mat moc rada.
sway ja ťa chápem...viem si predstaviť,čo momentálne prežívaš... viem, že keď bolí srdiečko, tak je to ťažké... musíš byť silná a všetko zvládneš, neboj... :D držím ti palce...
sway ale zatial bojuje, to je hlavne.......
a nie este som nebola takto, a nebudu tam decka, takze mi nebude mat kto liezt na nervy :D, je to tabor pre dospelych s MP, takze to bude fajn....a ani decka by mi nevadili, ja mam deti rada, radsej ako dospelych......neviem som asi divna, ale ja sa medzi detmi, popripade medzi ludmi s MP citim najlepsie, neviem preco....
hmm tak v obchode s nabytkom by nemali byt az take fofri za pokladnou,to by si mala fajn:-)A uz si tak bola v tabore?ja som bola jedno leto veduca v jazdeckom tabore,ale zacali mi decka liest na nervy po 3 dnoch:-)
Nikka,ale vies ked je srdiecko sklamane,tak potom prichadza ten pocit,ze nevies ako dalej.A tu ide o to,ze ja nemam silu to ukoncit a vsetko hodit za hlavu-stale mi na nom zalezi a mam ho rada najviac na svete,aj ked viem,ze isto by som sa znovu zalubila do ineho -ja to neukoncim.A priatel zatial bojuje,cize to asi nejako prekoname,ale ak to on vzda,bude koniec..
