už nevládzem....
nevládzem uvažovať ani o tom, či chcem žiť a bojovať alebo nie, či je s čím... som úplne zmätená. chvíľu pocit, že mám ppp, chvíľu, že je to len spôsob akým sa snažím svoje správanie zdôvodniť. a pred kým? pred sebou. áno, len pred samou sebou. som nešťastná. cítim akúsi bezvýchodiskovú situáciu, lebo som hlúpa a neviem ani čo vlastne chcem. dnes som zožrala tri veliké jablká. boli to také megajablká a ja som ich jedla, lebo som spočiatku cítila hlad a potom to tretie už len pre chuť. rozumiete tomu? pre chuť. neznášam sa za to. neznášam ich v bruchu. cítim ako som pribrala, lebo posledné dni viac jem. jem to svoje akože správne jedlo, ale zjedla som viac tých jabĺk ako by som chcela a neviem sa zniesť. som pažravá. nie ppp, ale pažravá. paradoxne som sa rozhodla, že by som mala zmeniť svoje stravovanie a začala som to riešiť ako ppp, ale teraz ma napadá, že by som mala riešiť skôr to prežieranie. aká anorexia? veď len žerem a žerem. dokonca, ak sa mi stane, že som celý deň mimo domu a nemám si ako nachystať zeleninu ako som zvyknutá každý deň, tak na jednej strane pre naplnenie svojho denného stereotypu si ju spravím večer, spravím ju ale nie len kvôli stereotypu, ale aj kvôli hladu, večer sa predsa jesť nemá a ja som to zjedla aj o pol desiatej akoby sa nechumelilo. a potom prišlo na jednej strane upokojenie, ktoré striedali výčitky z toho plného brucha a ja som na krok od infarktu. ach, ja už neviem čo robiť. mám pocit, že klamem všetkých tých, ktorí sa mi snažia pomôcť s ppp, zároveň seba, lebo riešim niečo, čo nie je ppp. sakra, sakra, sakra a najviac ma štve, že keď pozriem do zrkadla, tak mi je do plaču a najradšej by som zakričala "ja musííííím schudnúť! musím, musím!" ten zmätok, všetky tie moje tváre, všetky tie role, ktoré zaujímam...;( už ani sama neviem, ktorá je tá správna, ktorá z nich som skutočne ja.
nečakám rady, neprosím výsmechy, len som to potrebovala zo seba dostať, aby ma "neroztrhlo" a teraz opäť hodiť tvár a pracovať ďalej :(
ďakujem za "vypočutie"/prečítanie
Už nevládzem....
..... hmm. ano je pravda, ze nezijeme preto aby sme jedli, no bez jedla to zasa nejde. asi som tiez nepochopila co ta vlastne trapi. myslis, ze z toho priberies? ja som tiez chuda, no ked sa najem ide mi to do brucha co ma tiez dost trapi, no ako pisala "nechapem" to je nic proti problemom a chorobam, ktore maju mnohi ludia. ja som si tiez presla peklom. a som rada, ze som taka aka som a chuti mi jest a brucho sa snazim zhodit cvicenim. :))
...... nechcela som ta urazit tým, len chcem aby si si zobrala príklad s tých ludí, ktorý už nemajú sancu sa zachránit ale predsa bojujú. Mala by si si pouvažovať nad tým fakt, že to vlastne nieje také zlé...s tebou. Ver mi aj ja som mala depresie aj ich mám, zo svojej váhy. Nie som tučná ale pribrala som a chcela by som to schudnút. Lenze az ked mi nastali pravé problémy v zivote, az vtedy som sa prestala zaoberat malickostou ako je moja váha. Chela by som jasné schudnúť, ale teraz viem, ze to nieje mojou prioritou. Moja priorita je aby sa vyriesili aspon trosku moje velké problémy ktoré mám ja aj moja rodina. Chcem ti len povedat ze bud silna
leni22, ono to je aj o stereotype a o tom, čo zvládam zjesť tak, aby som mohla v práci relatívne normálne fungovať. teraz nemyslím psychiku, ale splnenie pracovných povinností. ja po nich nie som hladná. zjem dve jablká a viem, že mám dosť. mňa trápi, že príklad dnes som bola ráno ešte v kancli sama, tak som si dala aj to tretie. nešlo už o hlad. proste ma nikto nevidel a ja som to využila a zjedla ho. a potom ma to naštvalo, lebo moje myšlienky mi hlásili len jedno: jeme, aby sme žili a nežijeme, aby sme jedli. jesť sa predsa má vtedy, keď je človek hladný a nie preto, že využije, že ho nikto nevidí alebo preto, že má na to chuť. mne chutia jablká a nie som z nich hladná.
ppp- porucha prijmu potravy
...... tak nejedz len jablka, ale daj si nieco ine aj. ved jablka ti podporuju travenie predsa a z toho pocitujes stale hlad. hmm?
kyblik_
aaaaa, odhalenááááááááááá...
čo sa neučíš :)
AJ JA TEBA :)))
co je ppp???
"nechapem"... áno, nechápeš. hm, asi by to bolo jednoduchšie, keby som bola zrovna ten "rozmaznaný fracek" alebo nejaká puberťáčka, ktorá nevie, čo od dobroty. žiaľ, opak je pravdou.
prežila som si v živote viac, ako by som si povedzme priala. viem, že sú to hlúpe problémy, moje jablkové problémy, moje žracie problémy (na margo, na obed som mala ďalšie dve jablká) a ak si myslíš, že mám klapky na očiach a vidím len seba, tak ma to mrzí. nie je to pravda. o to ťažšie sa mi hľadá cesta k samej sebe a k pozitívnemu vzťahu voči svojmu zovňajšku, lebo si uvedomujem, že jedna normálna dospelá žena predsa nemôže riešiť jablká. tak prečo to robím? prečo ma tak štve, že som sa nimi nacpala? (toto bola len rečnícka otázka)
nedá sa to chápať, lebo ja sama to nechápem. ja som to len potrebovala zo seba dostať. len povedať, čo ma ťaží.
ci zjes jedno alebo styri jablka, stale TA MAM RADA! tesim na teba
ahoj ..... bodkovaaaa... mavam tie iste pocity co ty.. raz sa viem ovládať vsetko klape ako ma stravujem sa pravidelne zdravo, potom pridu tie dni ked by som zozrala vsetko okolo seba aj teraz mam vycitky z toho ze som mala na obed trosku viac toho, tiez sa bojim toho ze ked sa rozzerem zase priberiem a to chcem este schudnut.
