už nevládzem....
nevládzem uvažovať ani o tom, či chcem žiť a bojovať alebo nie, či je s čím... som úplne zmätená. chvíľu pocit, že mám ppp, chvíľu, že je to len spôsob akým sa snažím svoje správanie zdôvodniť. a pred kým? pred sebou. áno, len pred samou sebou. som nešťastná. cítim akúsi bezvýchodiskovú situáciu, lebo som hlúpa a neviem ani čo vlastne chcem. dnes som zožrala tri veliké jablká. boli to také megajablká a ja som ich jedla, lebo som spočiatku cítila hlad a potom to tretie už len pre chuť. rozumiete tomu? pre chuť. neznášam sa za to. neznášam ich v bruchu. cítim ako som pribrala, lebo posledné dni viac jem. jem to svoje akože správne jedlo, ale zjedla som viac tých jabĺk ako by som chcela a neviem sa zniesť. som pažravá. nie ppp, ale pažravá. paradoxne som sa rozhodla, že by som mala zmeniť svoje stravovanie a začala som to riešiť ako ppp, ale teraz ma napadá, že by som mala riešiť skôr to prežieranie. aká anorexia? veď len žerem a žerem. dokonca, ak sa mi stane, že som celý deň mimo domu a nemám si ako nachystať zeleninu ako som zvyknutá každý deň, tak na jednej strane pre naplnenie svojho denného stereotypu si ju spravím večer, spravím ju ale nie len kvôli stereotypu, ale aj kvôli hladu, večer sa predsa jesť nemá a ja som to zjedla aj o pol desiatej akoby sa nechumelilo. a potom prišlo na jednej strane upokojenie, ktoré striedali výčitky z toho plného brucha a ja som na krok od infarktu. ach, ja už neviem čo robiť. mám pocit, že klamem všetkých tých, ktorí sa mi snažia pomôcť s ppp, zároveň seba, lebo riešim niečo, čo nie je ppp. sakra, sakra, sakra a najviac ma štve, že keď pozriem do zrkadla, tak mi je do plaču a najradšej by som zakričala "ja musííííím schudnúť! musím, musím!" ten zmätok, všetky tie moje tváre, všetky tie role, ktoré zaujímam...;( už ani sama neviem, ktorá je tá správna, ktorá z nich som skutočne ja.
nečakám rady, neprosím výsmechy, len som to potrebovala zo seba dostať, aby ma "neroztrhlo" a teraz opäť hodiť tvár a pracovať ďalej :(
ďakujem za "vypočutie"/prečítanie
Už nevládzem....
Som na tom aj ja biedne,takisto sa snažím hrať,že to všetko zvládam...aj ja si prajem dovolenku od života plného myšlienok,3Pstarostí...-ktoré blízki nikdy nepochopia...
Zajtra začína nový týždeň,musíme nabrať silu a verme že od zajtra sa to bude zlepšovať! :-)
Dievca, vzchop sa!!! Preber sa a zi! Uz si isto aj zabudla co to vlastne znamena zit. Ako normalny zdravy clovek. Prestan utekat od reality. Daj najavo druhym to co citis!
jana333, tú dovolenku od života by som si aj ja priala. stále tento kolobeh, ja už neviem čo nenávidím viac, či seba alebo tento spôsob života. som už totálne na nervy. dnes som bola ako klbko nervov, lebo som jedla viac ako som zvyknutá, potom doma nikto nebol tak som trochu grcala, z čoho som bola psychicky na ešte hlbšom dne a nakoniec som pred chvíľou zjedla dve jablká a cítim ich uložené asi všade. strašne mi je aj z toho, že niekoľko ľudí, na ktorých mi záleží si myslí, že to ide so mnou k horšiemu a že som schudla a ja mám chuť zakričať: "do kelu nehovorte to, nebojte sa, čoho sa bojíte, čo nevidíte, že som pribrala, že jem, že som tlstá a že je mi totálne na hovno z toho ako hnusne vyzerám, z celého môjho tela až po končeky vlasov. som velikánska a škaredá a potrebujem schudnúť snáď viac ako dýchať. a teraz mi je tak psychicky blbo, že mi je jedno koľko ľudí sa tu do mňa pustí s označením, že nie som normálna. je mi to jedno, ach je mi to jedno ;( ja už nevládzem, ja už nevládzem takto žiť. ja už nechcem plakať kvôli postave a celý svoj život venovať len zaoberaniu sa tým koľko som zožrala a koľko som pribrala. ale sakra, prečo tak veľmi túžim, veľmi potrebujem schudnúť. prečo som taká nešťastná v tomto tele. ja už nevládzem, proste nevládzem ;((( kedy už všetko skončí. prosím, nech už toto všetko skončí. sakra a teraz je u nás na návšteve babička a ja musím rýchlo predýchať slzy, nahodiť sprostý úsmev a tváriť sa, že ma nič nesere. a pritom ma to všetko vnútri zožiera. nenávidím to. nenávidím seba ;(
"Chcela by som si od života zobrať dovolenku...nič neriešiť, nič nemusieť, kráčať v ružovej vate, mäkkej a príjemnej, ako bezpečným územím, bez možnosti trpieť a riešiť neriešiteľné..." takto sa niekedy cítim aj ja. Užila som si komentárov z okolia o mojej váhe, tento rok som schudla 6 kg a vôbec som to nepotrebovala a ani neplánovala. Ale čím viac ľudia do mňa zadrapovali, tým to bolo asi horšiea a hľadala som príčinu aj u lekárov. ale teraz som si povedala, že nikto mi nestojí za to , aby som sa ja ničila. a mám dieťa, ktoré má potrebuje. skús si nájsť niečo, čo ti pomôže myslieť aj na niečo iné, krajšie... a možno to máš na dosah ruky a nevidíš to...
hm...podla mna sa nemozes dalej trapit tym, preco toto vsetko a preco riesis jablka...to ze nie je nieco v poriadku je asi jasne aj tebe...nie, nie je asi celkom normalne, ze sa trapis jablkami, ale to teraz neries...nechcem to hovorit blahosklonne, ale proste si chora a preto sa zaoberas niecim uplne nezdravo...
cize podla mna uz neries to, ze "to" tu je, ale zmier sa s tym a skus sa obratit na to, co pmaha...cize liecbu.
viem, ze baby s ppp toto ale riesia velmi dlho, ci sa vobec zacat liecit, lebo to bz asi znamenalo jest normalne a pribrat...ale...neda sa zo zaciatku nasadit aspon liecba na vyliecenie symptomov? Teda, ak to uz je, nech to aspon tak neboli?...neda sa pouzit aspon aka taka naplast v podobe toho, ze si tie tazke dni urobis lahsimi a krajsimi? Neda sa na zaciatok naucit sa tesit aspon z niecoho? Chodit medzi ludi, zacat im pomahat, zacat sa z niecoho tesit? Proste ked uz nie ppp, tak zacat liecit aspon ten sialeny smutok, co citit z tvojich slov? hm?
Ostala som v soku po precitani tvojich prispevkov a mam pocit,ze tvoj problem nie je v jedle,ale niekde inde.Ty by si mala zajst ku psychologicke,aby si nasla problem kde to vsetko zacalo.Mam pocit,ze si presla niecim,z coho si sa nespamatala a co ta donutilo sa trapit.Tym,ze sa budes trapit jedenim jablk a hned vycitkami,sa ti problemy len zvacsuju.Pretoze:jablko je sice chutne a zdrave,ale v ziadnom pripade nie na lacny zaludok.Je tazke.Ked si sa rozhodla byt na ovoci,mala by si tie jablka striedat aspon s bananmi a hlavne na rano.Ked sai das rano jogurt a banan,pocas dna ti to jablko tak neublizi ako ked ich zacnes jest naprazdno.A po druhe:myslim,ze si tymto len viac pridavas na psychiku,ktora je uz dost oslabena,pretoze clovek,ktory nema dostatok sukru a vitaminov a vsetkeho co clovek potrebuje,tym je potom aj viac podrazdeny.Ak sa ale tych jablk nechces vzdat,tak ti doporucujem ich zbavit supky,nakrajat a dat do hrnca,zaliat trosku vodou a uvarit,.Toto by si mohla na rano a teple.Je to taka presnidavka alebo jablkovy pretlak.Vyborne a hlavne neskodne na lacno.Treba ti ale pomoc od odbornika,pretoze tvoj problem nie je v jedeni.Je niekde inde.Cukor potrebujes na naladu a ten ti chyba.V tych troch jablkach ho tolko nie je.Daj si zakazdym ked to na teba pride musli tycinku.Najdi si kamaratku,ktora ti nebude vycitat co robis,ale bude sa ti snazit pomoct.
preco vzdy ked sa prezerem mi stupne vaha o dve kila?????????????????
láska - nenávisť, odvaha - strach, radosť - žiaľ,.....
koľko protikladov, skok z extrému do extrému a duša sťa krvácajúca rana bolesťou napĺňa dni žitia, ktoré sa časom zmenili na prežívanie. už toľké ráno odvahu so svitom prinieslo, tak prečo večer opäť slzy zahmlievajú zrak. síl stále ubúda a úsmev hoc len vlastným ja vnútený nahrádza beznádej.
kedy? ako? prečo? pýtam sa... nie rečníckou otázkou, tak kde hľadať odpoveď. kde nájsť stratené ja, ako zabudnúť na premrhaný čas a nový význam životu dať. už neuvádzam otázniky, lebo zaplnili môj svet a ja denne túžim nájsť odpovede i na miestach, kde dôvodov na ne niet.
jedno jablko ma tolko kalorii,kolko spotrebuje tvoje telo na jeho travenie, takze vysledok je nula.. inac je velmi zdrave :-)
uz pri citani prveho riadku som vedela ze si to ty:)))
(a prepac mi moja, dnes nakoniec nepridem...nechcem zase pokazit trolejbus z dovodu pretazenia)
