Socialna fobia

A spolocnost, na tu sa necitim skoro nikdy. Ja mam este velmi silnu SF.
aj dovody sa najdu, teraz su to vacsinou deti. Tak sa dobrovolne nedobrovolne izolujem.

Ahojte, znova nie som v praci, vsetky deti mam tentokrat chore. Ach jaj.
ano ja mam zlozvyky. jeden velmi silny. Trochu to aj vidno. Zatinam zuby. Pohybuje sa mi pri tom sanka. Niekedy je to az take, ze ma potom boli sanka, akoby som cely den nieco zula. Hoci kedysi to bolo horsie, neviem preco. Niekedy velmi chcem zaspat, aby som unikla pred vsetkym.
Plakanie, to jasne. Aj niekedy nutkanie vypisat pocity na papier. Ale to asi nie je zlozvyk.ani to plakanie, myslim.
A posledne roky som si nasla taku pomocku, ze nieco lustim, krizovky, sudoku, take, pri com LAHKO clovek sustredi myslienky na nieco ine. Aj jednoduche hry na pocitaci. Ale to som nutene musela prestat, lebo to je strata casu.

Ano, hudbu som si pustala aj ja, aj som si poplakala, aj som zvykla tancovat, kym ma neupozornil sused, ze prilis skacem a dupem (to bolo nepriijemneee!). Tiez som sa zvykla vyrozpravat alebo vypisat. Ale to skor v casoch, ked to bolo velmi silne. Dnes mam pocit, ze lepsie udrzim emocie pod kontrolou. To mi mimochodom dodava pocit sebadovery, ked idem niekam v ,,blby den"...alebo v blby den ani nikam nejdem :). A este, stava sa vam mozno, ze sa necitite na spolocnost. Udavate nejake dovody, ze preco nemozete prist alebo sa zucastnit? S tym som inak mavala dlho problem, pokial si spominam.

aha akoze po tom. som myslela ze pocas toho. no ja vlastne uz taketo problemy velmi nemam takze...ale tak depky som kedysi mavala, som si poplakala...jest nie, skor naopak. v piti sa ovladam...a vykecat sa nedalo velmi, no to vykecanie asi najviac. len to islo len do urcitej miery. nebolo velmi ze komu, urcite veci sa nedaju rozoberat s ludmi ktorych poznas.
no a ano hudba, to bolo moje utocisko. pustila som si bud nieco brutalne smutne alebo nieco kde som sa mohla vykricat, vyskakat.

ta pesnicka, to je zaujimave...:) Take som este nepocula!

No, ze napriklad niekto popija, ini zjedia bonbony, niekto iny musi zavolat kamoske a vyliat zo seba pocity a tak podobne som mala na mysli. Ze ako vlastne zaobchadzate so vsetkymi tymi pocitmi vyplyvajucimi z SF (negativnymi, predpokladam), co je akoby vasim ventilom?

mozno tak ze si zacnem pohmkavat pesnicku. potichu.

nerozumiem otazke. asi nie.

Otazka> mate nejake zlozvyky, alebo sposoby, akymi tlmite pocity vyplyvajuce z SF (napr. ponizenie, hanbu, smutok etc.)?

netreba polavit,humor treba pestovat. Ja mam s par kamoskami vyslovene socio-fobny humor,alebo ja si tak spatne dokazem nadsadit situacie, aby som v tom uvidela nieco ako kuzlo komiky. Pomaha mi to, myslim si, nejako sa nasledne vyrovnat s pocitmi. Proste urobit z priserneho zazitku komicku historku pre okolie. Aj ked sama pre seba to nerobim, skor ked o niecom rozpravam druhym.