Socialna fobia

aj ja rada srandujem, ked sa citim s niekym dobre. No cim dalej, tym je to menej, to je fakt. Poslednu dobu su to uz skoro len deti,s kym srandujem. No aspon to.

Mne mnoho ludi povedalo, ze som vyzeram velmi vazne, ze sa neusmievam (a ja som typ, co celkom vtipkuje), ze vyzeram chladne etc. Nuz, jedna z veci je, aku mam tvar,a casto si na mne unavu mylia so smutkom alebo inym stavom. Fakt ale je, ze som depresivnejsie ladeny typ..Tak neviem. Moj okruh ma nedefinuje ako nejaku hrozne vaznu alebo tak. Tam som uvolnenejsia a vela sa - pomerne - smejem.

Mne sa raz dokonca zdalo, ze na fotke vyzeram dost usmiato (len tak trosku naznakom), a mama mi na to povedala, ze sa mracim. Ja sa asi aj zle vidim.

jajaka, ked citam ako si sa chcela usmiata odfotit a nepodarilo sa, musim sa az smiat

ale nie plastika nie, to som srandovala, ja na take nie som.
Mne uz vselico povedali, ze vyzeram bud prisne, alebo namyslene, smutno, zamyslene. Vsetko, len nie veselo.
Rano si asi zacnem v zrkadle cvicit veselu tvar. Raz som bola u jednej liecitelky, a ta mi toto vyslovene poradila. Vtedy sa mi to zdalo velmi cudne, ale teraz myslim, ze ma vystihla a mala dobry napad, skusat usmevy do zrkadla. No chudaci moji kolegovia, ked sa kazdy den musia na mna pozerat, asi im naladu nevylepsujem.

raz som sa fotila na preukaz, normalne som sa usmiala, a ked som videla fotku - ani naznak usmevu.
to ci mam dobru naladu alebo zlu poznaju len ti co ma poznaju dlhsie. inym to musim davat najavo okatejsie.

to myslis vazne s tou plastikou? inak vazne, sila, akoby som citala o sebe, proste mi ten usmev nejde len tak. ale treba trenovat tie mimicke svaly :)ono to ma priam neuveritelny efekt.

Mne sa uz velmi vela ktar stalo, ze sa piytali, preco som smutna. a to som vtedy este nebola. Tiez len menej rozpravam a malo sa usmievam. Nesmejem sa vyrazne ako ini. No aspon by som sa fakt mala zacat tvarit trochu veselsie. No je to u mna take nasilne. Ked mi usta narastli nie do usmevu. (Pojdem na plastiku kutikov ust)

a coho sa obavam, to nie je kritika, mam svoj vlastny nazor na veci a nazory druhych beriem s rezervou - kto to vravi a preco to vravi.
skor ta druha moznost, udrzanie atmosfery, nenarusit druhemu naladu - ak je to dobry clovek. s konfliktnymi je to inak, tam si snazim udrzat svoju rovnovahu
lebo ked sa na mna niekto pozera, znervozniem, a zacnem sa chovat neprirodzene - aspon mam taky pocit, taka stuhnuta, detto ked ma niekto foti, neviem sa uvolnit

hej ked je v spolocnosti niekto smutny alebo nervozny narusa to atmosferu. ak sa da tak sa ho opytam ze preco je smutny, podrazdeny - to pomaha tomu cloveku dat tu zlu energiu zo seba von. ak je niekto permanentne smutny, ludia od neho bocia. lebo mu nevedia pomoct a on im kazi naladu.
preto musi kazdy hladat sam, svoju vnutornu rovnovahu. ludi omrzi stale sa ta pytat, co ti je.
mna sa stale pytali, preco som taka ticha a smutna. ja som ten pocit nemala, nie som zrovna ukecana, musim mat na to naladu, a smutna som nebola ale zrejme na ludi tak posobim. to je to o tom usmeve...treba sa vediet donutit.