Uz som tu pisala temu "Ma problemy s alkoholom alebo..."A teraz som tu zas..Presli dva mesiace a priatel sa zase opil..Isli na chatu s kamaratmi a sluboval mi (ako uz xkrat predtym) ze sa bude drzat..A potom mi odtial volal opity..Povedala som mu ze ak sa mu to stane,nech mi v takom stave nevola a ja tak som si to musela vypocut..Dnes prisli odtial domov,zase som s nim volala,vecer po vytriezveni,bol milucky..A teraz mi volal po treti raz,zase opity..Viem ze pisem nesuvisle..ale pre tych ktori si precitali tu temu,vedia o com pisem..Mam take nervy..uz neviem co robit..Som predpokladala,ze si tam vypije..bola som s tym zmierena,ale aby sa niekto zvladol ozrat dvakrat do dna to je uz moc..Nezvladam to..V poslednej dobe nam bolo uplne super..nas vztah sa strasne zlepsil,uplne "kvitol"..a teraz mam pocit,ze sa v mojom vnutri vsetko dolamalo..akoby s kazdym jeho "uletom"kus mojej lasky umrelo.. Poradte co mam robit..nevadi mi ked si da..ale ked nepozna mieru..Nenavidim opitych..A ci po nom kricim a vycitam mu,ked sa opije alebo som mila a jemne mu dohovaram..ziaden vysledok..Uz som zufala..Prosim napiste mi vase rady..skusenosti,zazitky..nazory..
zase alkohol..som z toho nestastna..prosim poradte PROSIIM
alkoholik..to je vec nazoru..nevravim ze to nie je normalne, ale bo ze nepoznam xy ludi, co sa opiju raz za dva mesiace..ale ide o to, ze MNE to vadi..A neviem preco "by som sa mala sama robit po veceroch"..Tejto tvojej "velmi inteligentnej"vsuvke som nepochopila..A ked uz tak - mozes mi vysvetlit- preco, ti ludia citia potrebu sa raz za tie dva mesiace opit.?
ahojte ludkovia...dnes sme boli spolu...krasny den..."hadku" alebo ako to nazvat sme pustili z hlavy...kiezby tak bolo vzdy super ako dnes...ked to je take tazke nebyt s nim...casto mam pocit, ze ma vie pochopit len on...az na ten alkohol...minuly tyzden som bola na okraji zufalstva a teraz je mi opat fayn...je mi dobre, vlastne dnes super, len ten strach tu stale je...neviem sa zbavit strachu...aj som sa s nim o tom cez vikend rozpravala, ale akokolvek ubezpecoval...nemozem verit reciam, ktore sa tykaju alkoholu, ze nic zle sa v buducnosti nemoze stat...citim sa este taka, ani neviem ako to spravne nazvat...nedospela(myslim, ze ak je clovek dospely, tak by mal mat vo vsetkom jasno a nie verit aj neverit niekomu, trapit sa a sucasne lubit...ved ak niekoho lubime, tak by sme mu mali aj 100%ne doverovat, ci nie???preco to tak u mna nie je?)...
lubim, verim mu...ale v tej jednej veci stale pochybujem o jeho pravde...ved k laske patri uplna dovera, nie? a preto mi je luto, ze ak ma on niekedy podozrenie, ze mu neverim a je smutny, ked vidi, ze sa tvarim, ze mu akoze verim, ale mu vlastne neverim...niekedy citim pocit viny na tom, ze mi asi vazne neklame a ja ho len podozrievam...nemam vo vsetkom jasne...
ciro,trosku s tebou suhlasim.psychika,neistota,plac a trapeni,to clovaka celkom znici.ak si si nie ista,a casto sa trapis,tak ver,ze casom sa budes trapit viac a viac...kiez by som sa mylila, ale maslim,ze mam pravdu :((
kiwemai, neboj sa. Nikdy nie si sama. Pan Jezis je s Tebou. Nikdy Ta neopusti. Pomodlim sa dnes za Teba. Pokoj s Tebou!
tak od takeho utekat cim skor ,kym nie je neskoro, ked nepozna mieru ani sa s nim nebavit , lebo to bude len a len horsie , je to hrozne ked ho lubis , ale po case zistis ze ho nenavidis pre ten jeho alkohol, takze moja rada opilca ani za svet to radsej zostat sama, nepotrebujes vecer co vecer vycakavat kedy sa vrati v opilosti a nebudes sa moc oneho opriet ani sa nan spolahnut , nechapem dobre si to zvaz !!!
hey, uz vyriesene...len dokedy??...taky pekny vikend sme mali...ked aj tak mam niekedy strach...asi beriem vsetko velmi vazne...cely zivot beriem prilis vazne a to je zle...
kiwe..uz ti je lepsie.?Ako sa mas a ko s tvojim priatelom?Dufam ze uz lepsie..Ako ste "vyriesili"to jeho opitie lebo "si ho nahnevala"?
ved to...plac...tento tyzden som plakala a plakala...keby som mala ist teraz nedajboze na pohreb, tak uz by som nevladala vyronit ani jednu slzu...nerada by som to riesila tak, ze by som ho mala nechat...asi som na neho moc naviazana alebo tak nejak...ale ani plakat sa mi uz nechce...stale rozmyslam o tom, ze ak uz placem kvoli laske teraz(a to nielen vtedy, ked mi chyba...ze nie sme spolu), co pride potom...kamaratka mi poradila, aby som si davala pozor a ze som urobila chybu vtedy, ked som si ho zacala predstavovat ako svojho buduceho partnera...odmietam si to priznat, ale ma pravdu...teraz sa to uz neda vratit spat...a alkohol mi lezie tak na nervy, az - az...vsade sa len pije...ludia si bez neho nevedia predstavit zabavu, zivot,...vsetko sa spaja s hnusnym alkoholom...este aj knazi si dovolia prist na omsu capnuti(hnus!)...som mozno prilis kriticka, ale takyto mam pohlad na svet okolo mna...a nezapadam ani do kolektivu v triede...scasti je to aj kvoli tomu...vlastne, nezapadam nikam a som si sama na vine...mam len jeho, spolusediacu a sestru, s ktorou sa zial vidim len raz do roka...:( citim sa sama...a trapi ma, ze mozno nastane chvila, ked budem uplne sama...ked ma uz nikto nebude chapat, ked mi prestanu rozumiet aj ti, ktori mi doteraz rozumeli a nebrali ma ako cudneho jedinca na Zemi...nie, nepreskocilo mi...taketo myslienky mi chodia po rozume uz davno, ze som cudacka a tak...kazdy je svojim sposobom cudny, ale...radsej to uz dalej nerozvijam...nepatri to do tejto temy...
kiwemai,a nebyva to casto tak,ze si dievca berie chlapca,kt.sa podoba(nevravim vo vsetkom)na jej otca?ze si vezme podobneho??
a este,to by bolo najhorsie,keby ta opilost bola kvoli tebe,ked si ho nastvala.ak by to bolo tak,znamenalo by to,ze svoje problemy alebo negat.pocity riesi alkoholom! beda, v zivote bude vela zleho,a ak by sa uchyloval k tomuto rieseniu,tak to by dopadlo!! asi by to bol ozaj tvoj otec.
dnes som hovorila s kamoskou,presne padla rec na alkohol.aj ona ma podobny nazor a pocity z opiteho cloveka ako ja-a aj vy.ma napadnika a hned mu povedala,ze neznasa u muza,ked sa mu "oci lesknu" od alkoholu.teda nejde ani o to,ze je spity na mol,ale staci,ak mu na ociach vidi,ze ma vypite.dost s nim o tom debatovala,pozna ho,vie,ze si vypije ale max.1 poharik,nech uz je to pivo 10 alebo vodka. v tom sme rovnake,zial,prestavame si vazit taku osobu,pocitujeme obrovsku neistotu a dôvera sa zapotaca.ak niektore myslite,ze prehaname,tak sorry,ale jednoducho je to v nasej hlave,neda sa to zastavit,tieto pocity, vychadza to z prezitych zazitkov a casto naozaj nemame iny vyber,ak chceme normalne zit a nie pretrapit sa,ako vybrat si bud plac,trapenie, neistotu alebo abstinenta. zial,ale nic sa neda robit.
dievcata,drzte sa!!ja som zatial sama, a ten predosly vztah prave kvoli alkoholu padol.a som rada,lebo toho placu a uzkosti,co som citila... :(((
