zase alkohol..som z toho nestastna..prosim poradte PROSIIM

motylik7, tak to je potom dobra sprava, ked ich je tolko.

frontman, nahodou poznam celkom dost abstinentov (resp.ze sa nepotrebuju opit a staci im len jeden a dost, ale aj takych co nepiju vobec) a napr. moj oco tiez vobec nepije.

kiwe..prepac..ze som sa dlho neozvala..ale som na intraku a nemam moc pristup k netu..takze vacsinou tu "kuknem"cez vikendy. Dufam ze uz ti je lepsie..Kiwe, nemyslim si ze on potrebuje lepsiu, myslim ze skor on teba si nezasluzi!!!Mala by si sa s nim vazne porozpravat a nezatvarat oci pred realitou. Ja viem ake je to hrozne, viem ako by bolo mne keby som sa mala na priatela vykaslat. Ale vies, mam pocit (aspon z toho co pises) ze ten tvoj je "v liehu"dost casto. Moj priatel je, odkedy som tu pisala ten pisala ten "moj pribeh", "cisty", nebol opity..klop..klop..klop..Tento tyzden som si nejako ani neviem preco rekapitulovala myslienky a nejako som "zaspominala"nad svojim predoslym vztahom. Ten chalan vtedy nepil, ale mal ma ma haku, iba ma vyuzival, a ja som iba plakala a plakala..a...a zabila s nim 3 roky zivota. Napokon uz presli vsetky hranice a skoncila som to. A ked som tak nad tym rozmyslala, som si povedala, ze ako som mohla byt taka blba,a byt s nim, aj ked som bola nestastna. Tym chcem len povedat, kiwe, ze ak sa to nezlepsi, mala by si to asi skoncit. Ked to skoncis, to este neznamena, ze sa nemozete dat znovu dokopy, ak by sa potom zmenil. Ale nenechaj si preplakat zivot. Ak sa mozem ete spytat - z akej rodiny pochadza tvoj priatel - z harmonickej, ci tam niekto od nich tiez pije?papa

Nahodou som otvorila tuto stranku a precitala "pribeh" Motylika.
Neviem ako dlho ste spolu, ale ak si myslis, ze koli Tebe prestane pit, je to velky omyl.Susedka, ktora ma dnes 23 rokov sa vydavala z lasky. Vzala si muza, ktory sa rad pozrel na dno poharika, ale slubil, ze po svadbe sa zmeni. Zmenil sa, ale k horsiemu.Dnes maju 3-rocnu dceru, a na sude ziadost o rozvod.Nestaci, ze chodi domov skoro denne opity, ale doslo uz na fyzicke nasilie.Nepomohli ani prosby, aby sa siel liecit.On samozrejme nie je na vine, ale vsetci ostatni, pretoze ho nechapu.Tazko pochopit cloveka, ktory pride v noci o druhej domov opity na mol, zobudi manzelku aj male dieta, lebo prave teraz sa chce s nim hrat, a ked manzelka nieco namieta dostane vyprask.
Ta laska, s ktorou sa vzali pre tromi rokami, je z utrapenej mladej zeny davno vymlatena.

nejak moc ti to vadi, myslis, ze si najdes abstinenta? tych je velmi malo, ktovie ci by si si vybrala

daria,oco nepije takmer dva tyzdne...som zvedava, dokedy mu to vydrzi...ale pochybujem, ze dlho...teraz to uz nie je take ako kedysi, ked som bola mala...vtedy krical viac...vela krical...a mal chut so vsetkym hodit o zem (aj teraz dakedy ma...)...ale teraz to uz nie je az take zle...moze byt...a ked si vypije, tak si z toho tazku hlavu uz nerobim...ale priatel - to je nieco ine...on je moja druha polovicka...ta, s ktorou som velmi malo...a chyba mi...ale zaroven ma rani...a neviem si bez neho predstavit zivot...vies ako mi bolo smutno, ked som dnes len tak odisla z mesta a pritom som mohla ostat? :(

kiwemai, je mi to luto,ze sa to takto vyvija :(( toho sa bojim aj ja. alkoholu. stale ta tu citavam, hoci do tvojej temy "mam uz toho dost" nepisem ani ja. rozumiem ti celkom presne,ale neviem ti poradit.tym,ze ho nepoznam a vidim,ako sa trapis,by som ti povedala,vykasli sa na neho. ale ty ho vnimas inak,a bude to tazke rozhodnutie...avsak urcite sa neboj,ze budes sama a nikoho si nenajdes.nech to nie je dôvod-strach,preco s nim ostanes. a nechcem,aby si sa trapila v takom vztahu.aby si plakala a mala take pocity a zivot,aky si prezila vo svojej rodine.

motylik, kde si? uz tu nechodis? len co sa veci dali do normalu, stalo sa cosi, co som necakala...a co som si najmenej zelala...sla som dnes do mesta, kde on chodi do skoly...mali sme sa stretnut...vcera sa opil a dnes sme sa este pred tym ako sme sa mali stretnut nahodou stretli v hypermarkete...kupoval si mlieko...hned som vedela co to znamena...uz uz sa mi slzy tisli do oci, no nemohla som...naposledy, co som kvoli nemu plakala, som si povedala, ze viac pre neho nevyronim ani slzu, lebo sa znicim...siel este do skoly a prosil ma, aby som ostala...ze sa potom stretneme...nemohla som...citila som zapach alkoholu...sice uz vytriezvel...ale citit to...neostala som...len by som sa trapila este viac, ked sa da viac trapit...vidim, ze laska nie je vsetko ruzove...o5 zacinam mat nechut do zivota...cim viac clovek lubi, tym viac je nestastny...a ja uz nie som stastna...niesom taka stastna ako by som chcela byt...t.j. som viac nestastna ako stastna...(ludia, ktori nemaju nic proti alkoholu alebo nemaju traumu z detstva nepochopia...)preco mi vcera nepovedal, aby som nesla? ze sa nemozme stretnut, ze sa chce opit? vedel ako budem reagovat...a aj napriek tomu ma vystavil riziku, ze teraz mam o5 po nalade a nebavi ma zit...ja nechcem nikoho ineho okrem neho...ale toto sa mi nepaci...vsetci ludia, ktori sa dokazu opit(a to nie raz)su pre mna alkoholici...a uvedomujem si to az teraz, ked som ho dnes videla po tom, ako sa opil...povedala som mu, ze si beriem s5 moje percento(t.j., ze nema uz moju plnu doveru...) cele to vedie k nicomu...asi pre nho nie som dost dobra...potrebuje taku, ktora nebude odmietat alkohol a da si s nim alebo to bude respektovat a mlcky sa prizerat ako si vypije...fakt je, ze ja neviem kolko toho vypije, ked je na internate...a ked povie, ze len trochu a zahovara(teda aspon moja hlava si mysli, ze mi v tej otazke nehovori uplnu pravdu...)...povedala som mu dnes tusim vsetko, co mi lezi na srdci...a povedal, ze uplne vyluci alkohol...no neverim...tomu neverim :(( o5 sa mi slzy tisnu do oci...a o5 sa citim nenormalne sama...nechapem, co ludia vidia na alkohole...o5 ho zacinam porovnavat s mojim otcom...:( a mam pocit, ze sa k sebe nehodime...mali sme ist spolu teraz v zime na vylet...uz ani tam sa mi nechce ist...sklamal ma dnes velmi...a tu uz nejde o to obmedzovanie, ze ho obmedzujem...vedel, ze dnes pridem...a aj tak sa opil...to ma mrzi najviac...zajtra mam pisomky...ani neviem ako sa na ne poucim...asi nijako...nechce ma vraj stratit...ale ja citim, ze ma takto straca...a ja sa od neho pomalicky...velmi pomalicky, ale predsa len vzdalujem...radsej by mohol robit plno malych chyb...take, ktore su o nicom...a clovek si na ne s odstupom casu ani len nespomenie a uplne na tu hlupost zabudne...ale to je vec, ktora mi prekaza najviac...a neviem sa s tym vyrovnat...a o5 mi dnes vytkol, ze ja mu zaspavam, ked sme spolu...:( laska boli...hovori sa, ze od nenavisti je len krocik k laske a naopak...bojim sa toho, ze raz pride ten opak, ked sa vo mne nieco zlomi a laska sa vytrati...

a ty sa ako citis motylik? dufam, ze uz lepsie...

ahoj motylik...ani ja som tomu "alkoholikovi" moc neporozumela...ale nech si bude...
ja som sa uz ukludnila, co sa tyka mojho vztahu...neviem sice dokedy, ale...nateraz je pokoj...proste si to nevsimam...a nemam si ani co vsimnut, pretoze ked sme spolu, tak nepije nic take co by mi vadilo a ani nic necitim...a ked spomenie nieco co suvisi s alkoholom, snazim sa ostat v klude...alkohol je vsade navokol...asi sa s tym budeme musiet zmierit, aj ked je to tazke...bola by hlupost nechat ho kvoli tomu...lebo cim dlhsie sa pozname, tym viac sa mi zda, ze nie je mozne, ze by on mohol byt alkoholik...sudim podla jeho spravania...podla toho ako sa sprava ku mne a k okoliu...no najma ku mne...:) pa pa