Antonov 24

nika, som velmi rada, ze si sa "ukazala"
drz sa, myslím na teba :)

milá nika, pred štyrmi rokmi som zažila najhoršie čo sa môže v živote stať, zomrela my dcéra každý my hovoril čas je najlepší lekár, mnoho zahojí, môžem Ti povedať, že chýba my stále viac a viac, nevie túto stratu a bolesť zmierniť nič, ani neviem ako som to prežila, ale spamätal ma môj syn, ked my po pol roku povedal, mamy však som tu aj ja, bude Ti manžel chýbať strašne, ale máš tam detičky a preto sa oplatí ísť dalej, budem na Teba myslieť a držať palce nech sa Ti podarí v živote všetko a aby si bola ešte veľmi šťastná

Nika, veľa nocí i dní som preplakala, nadávala som Bohu (aj keď som neveriaca, občas verímy), hnevala sa na toho kto ma opustil, ale v momente keď som zbadala ako ma deti ľutujú a utešujú, uvedomila že musím žiť pre ne a urobíť všetko pre to aby boli šťastné. Začni tým, že každý deň keď zbadáš na oblohe slnko či mráčik sa usmeješ. Život je krásny a hlavne keď máš deti.

...duna7, ten mensi mal 9mesiacov ked ho naposledy drzal na rukách...a starsi si chce kupit vejiiiiiky rebrik a vysplhat sa za svojim ockom na mesiacik do nebicka,mal 26 mesiacov ked sa s nim ocko naposledy hral...

nika, ja som som mojim deťom povedala, že ich ocko zomrel ale jeho duša sa iste presťahovala do nejakého zvieratka, aby im mohol byť nablízku mali vtedy 3 a 5 rokov. Prijali to ako barličku, ktorá im pomáhala prekonať ťažké obdobie. Už je to 13 rokov a mám dve krásne rozumné dcéry, ktoré ľúbia svojho otca, aj keď už neveria mojej rozprávke.

drahá Nikuša, osobne som z nich nikoho nepoznala, ale neprejde deň, žeby som si na nich a na ich rodiny nespomenula. Možno sa to niekomu bude zdať smiešne, ale ja verím v to, že človek, kt. sme milovali a už nie je medzi nami, je tam hore a stráži kroky svojich blízkych tu na zemy. NIKA nezabúdaj nato, že svoju -Lásku- máš vo vašich detičkách a dúfam, že tá bolesť v srdiečku a na duši sa časom otupí...a ostanú len krásne spomienky...

Silne spolucitim.Nikdy sa mi to nestalo ani len nieco podobne, ale moze to byt hrozne. AZ sa mi slzy tlacia do oci. Lenze vo svete je to uz tak ze prave v tých najtazsich situaciach treba byt najsilnejsi.Treba sa venovat detom!

...uz to bude pol roka a boli to stale rovnako

tiez som na palube nepoznala nikoho,ale moj priatel ano. boli sme na cintorine zapalit.D.P.sviecku a bolo to cosi hrozne cerstvy hrob kopec vencov,kvetov, sviecok ma dreveny kriz,ale ten vobec pre tu kopu nebolo vidno v zivote som cosi take nevidela.
v televizii som pozerala pohreb-v den pohrebu mal moj syn 2roky. neplakala som,ale ked pustili flying home a zacali im kondolovat tak som to uz nevydrzala ani si nechcen a neviem predstavit ake to muselo byt ja osobne by som sa zblaznila.
prajem vela stastia a vela si.

no myslim syma ze je to cim dalej tym horsie...