Mám 18 rokov a bulímiou trpím už skoro rok. Avšak v ppp lietam už 2 roky. Dospela som do štádia, keď potrebujem dostať pár faciek....
Prejedám sa a vraciam takmer úplne každý deň, po škole kludne aj od 2 poobede do 9 večer, pričom na jedlo utrácam hrozné peniaze. Je to strašné, viem, ale ja som si na to už tak zvykla, že proste s tým jedna časť môjho JA nechce skončiť. problém je v tom, že zatiaľ nemám zdravotné problémy z toho, už ani depky nemávam a aj v tom, že odkedy lietam v bulímii, v škole som stále dobrá, mám kopu supr nových priateľov, darí sa mi aj s chlapcami a tak.. VIEM, že to všetko nesúvisí s ppp, ale proste ide o to, že moja blbá hlava si tým pádom nevie nájsť motiváciu, dôvod prestať- vždy sa totiž pokúšam len redukovať vracanie, že "ok, dám si dva dni pauzu", nikdy som ani nepomyslela na to, skončiť to úplne. Prečo? lebo, ked vidím, že aj napriek bulímii sa mi tak dobre darí, tak prečo sa vzdávať tej "rozkoše z jedenia"??? ja viem, úplne sprostá som, uvedomujem si to. Len sa neviem odraziť z miesta...
Prosím vás, napíšte mi, že mám skončiť, popíšte mi, aká je to strašná choroba, aké hrozné následky má, ako ma raz zničí...ja to všetko viem, ale tá moja bllbá hlava ma už vôbec neberie vážne :o(( potrebujem motiváciu, prebudenie.. kľudne mi aj vynadajte, potrebujem to. Lebo ja viem, že sa z toho dokážem dostať, ja len proste nechcem- "veď načo keď mi je takto dobre??" :o(((
Povedzte mi, prosím, že som sprostá!!!
blake mam asi podobny problem, sice netrpim bulimiou rok je to mozno daky mesiac a pol co vraciam. kazdy den si poviem nie dnes to uz neurobim a kazdy den sa aj tak prezerem a nasledne vyvraciam. a to iste aj s tym ze cast mojho ja to nechce ukoncit aj vcera som si po vracani vravela ze ved toto je nahodou dobry sposob ako zjest hocico co chcem a nepribrat.
Ach ale uvedomujem si ze je to najvacsia sprostost na svete a potrebujem skoncit skor ako sa to poriadne zabeha
vieš,asi tazko niekto pomoze niekomu,kto sam napise,ze s tym skoncit nechce...ano,je dobre,ze si to uvedomujes a vies ze je to zle,ale stale tam je to,ze to sama nechces skoncit uplne... mala by si si najst nejaku fakt dobru motivaciu,alebo sa porozpravat s odbornikom,lebo takto si len uplne znicis metabolizmus a vlastne cele zdravie...vela stastia :))
skus si precitat... weissova.blog.sme.sk
blake, ked som mala 18, videla som to zhruba tak, ako ty. citila som sa na vrchole, po vsetkych strankach. garantujem ti, ze to, co bude nasledovat, je prudky pad - depky, socialna izolovanost, znicene travenie, poruchy koncentracie, rozhadzane telo aj dusa. nadavanie ti nepomoze. odbornik ano.
Si sprosta.
ahoj "blake". hned narovinu Ti poviem, ze mas VELKY problem. to, co sa s Tebou deje je jedno velke sialenstvo a Ty sa citis akoby rozlomena na dve polovice. jedna cast- ta racionalna hovori o tom, ake nasledky pridu a ako Ta to znici a poznaci...a ta druha je zavisla a nevie sa z toho vytrhnut! pocuvas tu druhu, aj ked to nechces! velmi dobre Ti rozumiem. anorexiou som trpela niekolko rokov. nikdy som to neriesila ani ambulantne, ani nijako! nechcela som si priznat to, co sa mnou dialo...stale som sa klamala a uprimnost voci sebe samej bol uplne nezanmy pojem. moja rodina nic netusila! az ked som sa rozhodla ist priamo do nemocnice. vtedy nastal zlom a ja som pochopila dolezite veci, ktore robia zivot krajsim a plnym pravych hodnot. treba zabudnut na seba...na svoje "ja" a upriamit pohlad na inych. to je moja skusenost! v Tvojom pripade je dobre, ze Tvoja rodina o tom vie. skus si to vazit, ja som toto nemala, bola som sama a o to viac to bolelo. preto vyuzi to, co mas a zacni zit bez "nej" a spomocou Tvojej rodiny, ktora Ti chce urcite pomoct. Bulimia, ci anorexia...to je jedno - dokaze znicit tvoju osobnost, degraduje ta na uplnu trosku a ty stale nehladis pravde do oci... Vsetko je v Tvojich rukach, si dospela a svojpravna...
ahoj "blake". hned narovinu Ti poviem, ze mas VELKY problem. to, co sa s Tebou deje je jedno velke sialenstvo a Ty sa citis akoby rozlomena na dve polovice. jedna cast- ta racionalna hovori o tom, ake nasledky pridu a ako Ta to znici a poznaci...a ta druha je zavisla a nevie sa z toho vytrhnut! pocuvas tu druhu, aj ked to nechces! velmi dobre Ti rozumiem. anorexiou som trpela niekolko rokov. nikdy som to neriesila ani ambulantne, ani nijako! nechcela som si priznat to, co sa mnou dialo...stale som sa klamala a uprimnost voci sebe samej bol uplne nezanmy pojem. moja rodina nic netusila! az ked som sa rozhodla ist priamo do nemocnice. vtedy nastal zlom a ja som pochopila dolezite veci, ktore robia zivot krajsim a plnym pravych hodnot. treba zabudnut na seba...na svoje "ja" a upriamit pohlad na inych. to je moja skusenost! v Tvojom pripade je dobre, ze Tvoja rodina o tom vie. skus si to vazit, ja som toto nemala, bola som sama a o to viac to bolelo. preto vyuzi to, co mas a zacni zit bez "nej" a spomocou Tvojej rodiny, ktora Ti chce urcite pomoct. Bulimia, ci anorexia...to je jedno - dokaze znicit tvoju osobnost, degraduje ta na uplnu trosku a ty stale nehladis pravde do oci... Vsetko je v Tvojich rukach, si dospela a svojpravna...
TY SPROSTA KRAVA PRESTAN UZ S TYM !!!!
Zjavne ti to uz doplo! Tak teraz uz "len" naozaj s tym seknut! Nie zajtra, ani pomaly, proste raz a navzdy. Inac bude mat nad tebou vzdy moc a predsa nikto z nas nechce.A co sa tyka tvojej rodiny, nevidim do toho, ale z vlastnej skusenosti viem, ze nie je lahke dostat sa k cloveku ako ty blizsie, aby bol ochotny pocuvat a nechat si pomoct. Mozno staci len otvorit oci a usi. Ktovie...Mozno je to naozaj tak, ako vravis. Ale urcite je zopar ludi a konieckoncov zjavne aj ty, pre ktorych sa oplati zacat byt rozumna a normalna. Inac sa ti moze lahko stat, ze sa to na teba zrazu vsetko zosype a potom bude neskoro plakat a snazit sa prestat.
