ahojte. myslim,ze podobna tema tu uz niekde koluje, ale... Nevadi. Prvykrat v zivote som v strasnej depke.. Mam pocit, ze som uplne zbytocna. Samej zo seba mi je zle z takehoto pocitu, pretoze pre mna je zivot krasnym a velkym darom a nikto tu nie je zbytocne.. Viem, ze ono to raz prejde, ale.. Mam pocit, ze teraz uz len prezivam a a nezijem.. Zda sa mi, ze o vsetko dolezite prichadzam, o vela dolezitych ludi - prisla som o milovaneho cloveka (rozchod), teraz sa mi zda, ze prichadzam o dobreho kamarata.. Stale rozmyslam, kde je chyba, co robim zle. Ale na nic neviem prist.. Mam malo priatelov, na nete ich mam "vela" - kazdemu z nich dokazem poradit aj pomoct, ale sebe nie..Potrebujem najst Nieco.. Ale to Nieco vobec netusim co je. Nieco, co mi pomze, zachrani ma a da mi zase pocitit, zetu je miesto aj pre mna..Ked som dnes sla domov, sla som ako telo bez vnutra, cez cestu som sla takym sposobom, ze som uplne kaslala na to, ci ide nejake auto a to zacalo byt pre mna alarmujuce.. Co to robim? kde sa stratilo to usmiate slniecko?? Viem, ze so sebou musim nieco urobit, ale ja fakt neviem co.. Nechcem si hladat kamaratov "nasilu", a neviem kde ich mam hladat.. Na akom kruzku, alebo com..Prichadzaju vianoce a ja sa vobec netesim..Skor mi je z toho strasne smutno.. mam pocit, ze nemam nikoho(o rodine teraz nehovorim, lebo tu mam najlepsiu na svete).. Sama citim, ze sa uzatvaram do velmi zvlastneho sveta, ale asi zacinam byt apaticka, ako keby som uz nemala sil s tym nieco urobit..Nechcem sa s tym ale zmierit, pretoze chcem znova zit normalne a chcem sa obklopit vela ludmi, ale akosi neviem najst cestu, sposob.. Piste sem uplne cokolvek.. sady, nazor.. co len chcete.. Dakujem :)
Pocit zbytocnosti, depka - neviem z nej von
a idem aj ja tak sa vyspi a dobrú noc nech nas naše sny inšpirujú
tish už haja
Tish: Hm, to zneje smutno.. :-( Mozem ti nejako pomoct?
ahojte,
neviem dat ziadnu radu, ale nieco so sebou rob, lebo dopadneš ako ja.
Už viac ako 6 mesiacov som takmer neprehovoril slova, so všetkými známymi som prerušil kontakty, pred 4 mesiacmi som dal výpoveď, doteraz som si žiadnu prácu nenašiel, lebo už nič nedokážem, vo všetkom som nešikovný a neistý, nedokážem ani len osloviť človeka, teraz mi hrozí že prídem aj o byt, bývanie ...
A stále žiadne dno, len padám a padám ...
Vôbec sa nebojím smrti, mám pocit že by bola veľmi príjemná, ale niečo vo vnútri mi hovorí, že tento luxus si nemôžem teraz dovoliť.
Tak už niekoľko mesiacov bývam medzi 4 stenami ako zombie, vybehnem len niekedy,keď potrebujem kúpiť niečo na jedenie ... a čakám. Ale neviem na čo. Nič iné už nedokážem.
Ozaj, ešte 1x za týždeň na hodinku pozriem rodičov a tvárim sa že všetko je v najlepšom poriadku, že v zamestananí sa držím ... Nemôžem ich zaťažovať, lebo by sa veľmi trápili.
V podobnom duchu sa stretávam aj s mojím synom (som rozvedený, syn byva s mamou), ale ten vie, že už nerobím a stále si myslí, že si nejakú prácu hľadám.
Na druhej strane neviem, čo spravím, keď to všetko praskne, lebo sám to nedokážem vysvetliť ani sebe.
TAK SA SPAMäTAJ a nezblázni sa tak, ako ja !!!
Lebo potom sa už z toho nikdy nedostaneš.
ahoj depka, no, este som. co mozem povazovat za osobny uspech.
ano prislo, praave citam ;) TISH:no vitaj. hlavne ze si tu :-)
depka prislo ti?alebo nebodaj ešte vylihujes,už zostavuj program na obnovu
hm, ze som tu vecer nebola...ja v podstate ani neviem kde som bola.
skus sa na vianoce pripravit ako na sviatok narodenia všetkého nového aj v tvojom zivote,sústred sa na to aby si doriešila veci a trápenie nechala pred vianocnými dvermi.Vianoce sú pre mna sviatkom s názvom pokoj a radost do duše.
dráma ráma ama ma a darma rád ma
