ahojte. myslim,ze podobna tema tu uz niekde koluje, ale... Nevadi. Prvykrat v zivote som v strasnej depke.. Mam pocit, ze som uplne zbytocna. Samej zo seba mi je zle z takehoto pocitu, pretoze pre mna je zivot krasnym a velkym darom a nikto tu nie je zbytocne.. Viem, ze ono to raz prejde, ale.. Mam pocit, ze teraz uz len prezivam a a nezijem.. Zda sa mi, ze o vsetko dolezite prichadzam, o vela dolezitych ludi - prisla som o milovaneho cloveka (rozchod), teraz sa mi zda, ze prichadzam o dobreho kamarata.. Stale rozmyslam, kde je chyba, co robim zle. Ale na nic neviem prist.. Mam malo priatelov, na nete ich mam "vela" - kazdemu z nich dokazem poradit aj pomoct, ale sebe nie..Potrebujem najst Nieco.. Ale to Nieco vobec netusim co je. Nieco, co mi pomze, zachrani ma a da mi zase pocitit, zetu je miesto aj pre mna..Ked som dnes sla domov, sla som ako telo bez vnutra, cez cestu som sla takym sposobom, ze som uplne kaslala na to, ci ide nejake auto a to zacalo byt pre mna alarmujuce.. Co to robim? kde sa stratilo to usmiate slniecko?? Viem, ze so sebou musim nieco urobit, ale ja fakt neviem co.. Nechcem si hladat kamaratov "nasilu", a neviem kde ich mam hladat.. Na akom kruzku, alebo com..Prichadzaju vianoce a ja sa vobec netesim..Skor mi je z toho strasne smutno.. mam pocit, ze nemam nikoho(o rodine teraz nehovorim, lebo tu mam najlepsiu na svete).. Sama citim, ze sa uzatvaram do velmi zvlastneho sveta, ale asi zacinam byt apaticka, ako keby som uz nemala sil s tym nieco urobit..Nechcem sa s tym ale zmierit, pretoze chcem znova zit normalne a chcem sa obklopit vela ludmi, ale akosi neviem najst cestu, sposob.. Piste sem uplne cokolvek.. sady, nazor.. co len chcete.. Dakujem :)
Pocit zbytocnosti, depka - neviem z nej von
Ide o to ze zatial vsetky moje kamaratky zavolaju lenked potrebuju peniaze alebo nieco ine pozicat, nieco vybavit s niecim pomoct. chyba mi to co robim ja. zavolam ked mam cas a nudim sa, alebo len tak kupim vinko zavolam ci nepridu. Chapete take drobnosti. Stava sa to coraz castejsie a moj priatel vidi, ze ja to co im slubim aj splnim. Oni sa spravaju opacne. velmi ma to hneva a myslim, ze vsetky priatelstva su len ucelove.
smrk to je aj moj problem to iste to povedal mne moj priatel
spleen, lieky zásadne odmietam. videl som niekoľko ľudí na liekoch závislých a vôbec sa mi to nepáčilo.
Ak padnem, dobre, ak nepadnem ešte lepšie.
ada99, dobrého jasnovidca nepoznám.
Takže miesto jasnovidca si niekoho nájdi. Skús sa podieľať na jeho radostiach i starostiach, a on na tvojich. Potom už barličku potrebovať nebudeš.
smrk, netráp sa. Jednoducho vedome nečakaj, kým ti niekto niečo dobré vráti. To príde samo, vtedy keď to nebudeš ani čakať. A vtedy si uvedomíš, že to čo robíš má zmysel. Určite sa nájde aj zopár ľudí, ktorí využívajú dobrotu iných.
Možno sa tvojmu priateľovi nepáčilo len niečo konkrétne, ale zovšeobecnil to. Toto robí veľa ľudí bez toho, aby si uvedomili, ako to vlastne povedali.
Porozprávaj sa s ním a skús sa na to pozrieť aj jeho očami. A až potom posúď.
to si pripadám aj ja.Tvoj priatel ma asi pravdu.U mna je to rovnake.Za dobrotu na žobrotu sa hovorí.A asi je to pravda.
Ja si zase pripadam hrozne naivnucka. Ku kazdemu cloveku ktorého mam rada, pristupujem štýlom, ze pomozem ked viem. nevykaslem sa na nikoho ked potrebuje pomoc. Ale to iste sa mi nedostava spat. Skor naopak. Neviem prečo, priatel mi opvedal, ze ma len kazdy vyuziva. Lebo som moc dobrucka akazdeho mam rada. Ale ako mam zmenit povahu a najst si ludi, ktorí stoja o mna a moju priazen?
ahojte
mam velku depku zo života! viete mi niekto poradiť dobrého jasnovidca aby mi povedal kedy všetky moje problémy skončia? Je to len barlička ale nech!
Viem sa vzit do tvojich pocitov a chapem ta,pretoze prezivam to iste.Je to strasny pocit,ked clovek nema nikoho,s kym by sa mohol prejst,porozpravat,zasmiat.Okolnosti zivota nasmeruju cloveka tam,kam sa nechcel dostat,a cesta spät je velmi,velmi tazka.Pri takejto samote,ked sa uz clovek nedokaze z nicoho tesit,a kazdy den je pre neho tym istym-znovu samota a tie pocity,ktore sa nedaju potlacit,su asi len dve moznosti.Bud zacat brat antidepresiva alebo zmenit prostredie,ist tam,kde clovek moze najst novych ludi,nove znamosti.Ta druha cesta je vsak ovela tazsia.No ak budes dlsi cas prezivat to,co opisujes,zosypes sa,viem to,lebo som to prezil sam,viem aky je to pocit,ked sa z cloveka vytraca energia a on sa uplne akoby rozpadaval.Preto by si mala zvazit,ci by nebolo lepsie zacat brat antidepresiva.Tie urcite pomozu,aj ked problem nevyriesia,ale zivot budes brat inak a aj ten den bude krajsim.Prajem ti,aby si sa nasla a dokazala zvitazit nas svojimi pocitmi samoty a smutku.Bude to vsak tazky boj.
a tiež neverím, že všetci z tvojho okolia sú primitívi. To by si sa potom musela medzi nich zaradiť aj ty. Takže tomu neverím
tu nejde o to, aby si za každú cenu našla nových ľudí. Zatiaľ sa porozhliadni okolo seba. V tvojom okolí určite mnohých poznáš, prípadne si skús spomenúť na niektorích zviazaných s tvojou minulosťou.
