Ahojte, mala by som ist na gastrofibroskopiu (to je ta hadicka, co ju hltate a ide az do zaludka). Mam taky problem, mam hrozny psychicky blok. Uz som bola viac krat objednana a vzdy som to zrusila. Nedokazem to, bojim sa toho a neviem akym sposobom sa mam presvadcit a donutit tam ist. Velmi by som to vysetrenie potrebovala, aby som mohla kludne spavat, ked je vsetko OK a ak nie, tak to liecit. Neviete mi niekto poradit nejaku fintu??? Ako sa mam oblbnut, presvadcit, prinutit....
Prosim pomozte mi
Dakujem
Gastrofibroskopia
rata
Anit, ja som prišla na vyšetrenie aj s priateľom. Spíšu s tebou celú dokumentáciu, potom ti sestrička pichne injekciu a ďalej nič. Nič neviem, čo mi robili, ani len tú hadicu som nevidela. Keď som vychádzala z vyšetrovne všetko sa mi točilo, akoby som bola mierne opitá. Pol hodinu potom ležíš alebo sedíš v miestnosti a až potom ti zavolajú doprovod a ideš domov. Neviem ani to, čo mi povedali, ani kedy som zaplatila za tú injekciu. Úplne okno! Keď som prišla domov, prestala som asi 3-4 hodiny. To je celé. Fakt sa nemáš čoho báť. Ako vravím, takto môžem ísť aj nabudúce, ak bude treba.
naozaj je to take, ze si vobec nebudem nic pamatat??? Lebo uz mi to hovorili, ze mam prist na vysetrenie v doprovode niekoho a s tou oblbovackou mi to urobia. Len som sa bala, ze to bude stale take hrozne, len sa nebudem moct branit. Neopisete mi to prosim, ako to prebiehalo, ci ste si to naozaj nepamatali vobec. Dakujem
mifor
Áno rata máš pravdu, pri mojej tretej gastroskopii mi ju pichli, prebrala som sa až na izbe a na nič som si nespomínala.
rata
Anit, nedávno som bola na tomto vyšetrení. Je teraz aj taká možnosť, že si dáš pichnúť injekciu Dormicum /musíš si ju zaplatiť - cca 250,-/ a budeš z toho taká oblbnutá, že nebudeš vedieť, kedy ti to vôbec vyšetrili. Ak by som musela ísť znova na takého vyšetrenie,bez problémov si ju dám znovu pichnúť. Keď sa budeš objednávať, jednoducho im povedz, že si to dáš irobiť len s injekciou. Nerobia s tým žiadne problémy.
mifor
Milá Anit, ja mám 29 rokov a kvôli krvácaniu do stolice som v detstve podstúpila množstvo nepríjemných vyšetrení (vrátane gastroskopie). Bola som len šesť či sedem ročné dieťa, keď mi robili prvú gastroskopiu. Ležala som v nemocnici, nikto mi tam nič nevysvetľoval, nikto sa ma nič nepýtal ani som vôbec netušila čo ma čaká. Gastroskopiu mi robili pri plnom vedomí. Dnes si už len nejasne pamätám, že ma napínalo na zvracanie, neviem či mi vôbec dali niečo na znecitlivenie krku. Pre mňa, vtedy ešte decko, to bol iste brutálny zážitok. Ďalšie gastroskopie mi robili v roku 1993 a 1994. A moja mama musí kvôli refluxu pažeráka vždy raz ročne absolvovať kontrolnú gastroskopiu. Jednoducho si nepomôže. Ak nechce umrieť na rakovinu pažeráka, musí to absolvovať, aby jej predpísali lieky.
