Mám síce len 14 rokov, no už veľmi dobre viem čo by som chcela robiť. Určite len medicínu, pretože v iných profesiách nevidím veľmi zmysel. Po prvé medicína je velmi humánne zamastnanie a vyžaduje si chuť pomáhať ľudom a ja ľudom veľmi rada pomáham, potom som i ja šťastná. Po druhé fascinuje ma ľudské telo, orgány, procesy v ňom, ale aj choroby a ich liečba. Najprv som uvažovala len o kardiochirurgii, no usúdila som že je to dosť náročné. Teraz uvažujem o neurologii, klasickej kardiologii. To je z odborov klasickej mediciny. Kedze ma velmi fascinuje srdce ako orgán a aj celý obehový systém a tiež mozog, bude sa mi veľmi zle rozhodovať. Ale ešte uvažujem o klinickej psychologii alebo fyzioterapeutke (masáže, rehabilitácia, aleternatívna medicína) a vôbec sa však neviem rozhodnúť ale uvedomujem si že je to len na mne. Viem že z rozhodovaním aký presne odbor chcem robiť mám ešte čas, lebo viem že najprv sa musí študovať všeobecná medicína a až potom sa tie odbory bližšie určujú. Teda aspoň myslím. Chcem sa však spýtať na viacero vecí: stačí mi matura z chemie, biologie, angličtiny a slovenčiny??? Kedy je najlepšie začať sa učiť latinčinu a je to potrebné??? Aké sú približne príjmačky na medicínu??? Ktorá škola je najlepšia???
Vopred dakujem za odpovede a prajem prijemný deň.
Studium medicíny
Clifford303, moja mila, tak ja s mojou spolubyvajucou makame popri studiu, a nie sme jedine. pri medine samozrejme
Ja mam strašne rozhodovanie kam na školu, som prijata na 3 a neviem si vybrať. Rada by som šla na domacu UPJŠ, ale keďže som mala možnosť sa porozpravať s bývalými študentmi, tak už mam iný názor. Veď to skúšky su vo vačšine o šťastí, akú otázku vytiahnem, že úplatky, to samozrejme- a od zahraničných ešte viac,,, treba vyhadzovať domácich a treba prijímať zahraničných, dokazovanie si vedomostí učiteľov...Nechcem ísť na takú školu, kde budem len trpnuť či ma nevyhodia a prenášať si predmety a problemy.. :-(
tvnoviny.sk clanok o LFUK...
O peniazach tu nebola rec. Ak by moji rodicia nemali peniaze tak by mi to sami povedali. Brigady pocas studia mediciny ? To si nemyslela snad vazne... Mimochodom si spominala pravo ....pravnikov je dobludu a robia po uradoch a kto vie kde ...ekonómov je kvantum musis byt fakt dobra aby si sa uchytila a to iste plati o prave(ked spominas to zarabanie penazi)...chod na Urad prace a pozri si nastenku volnych pracovnych miest ..v kazdom okrese chcu aspon 8-10 lekarov lebo ich je malo ...cize zamestnat sa zamestnas. A myslim ze ako zdravotna sestra niekde v zahranici by si sa uchytila viac ako ekonomkaa naviac by ta to bavilo. Myslim si studium zdravotnej sestry je stale lacnejsie ako studium lekára ,ale ked vravis citujem :" Ja som vždy chcela robiť sestričku v nemocnici ale viem že ma nebude mať kto živiť popri dennom študiu" tak potom ste asi v nie dobrej rodinnej financnej situacii a zato nikto nemoze a ani ty.
Načo chodite študovať medicinu ak sa potom len všetci sťažujete? Viete aka je situacia na týchto školach a do čoho idete. Viete že lekari maju platy ktore vam väčšinou nepostačuju. Sťažujete sa ake je študium naročne aj na peniaze aj časovo. Ale nikto vas to študoavť nasilu nenuti. Chodte radšej študovať napr pravo, ekonomiku ... kde su platy zamestnancov vyššie a nie že vyštudujete medicinu na ktoru už popri študia nadavate a potom malý plat a paciantov beriete ako biznis na peniaze, ktorý su pre vás iba sprostí hypochondri. A navyše ak nemate bohatých rodičov ktorý vam daju na knihy, cestovne... tak sa nesťažujte že musite chodiť aj na brigadu ak vam nejaký čas zo dňa zostane. Vy ste si to zvolili a ak nemate nato peniaze tak kašlite radšej nato a nemusite stale brblať na všetko.
Ja som vždy chcela robiť sestričku v nemocnici ale viem že ma nebude mať kto živiť popri dennom študiu a uvedomujem si že zo sestričkovskeho platu by som mala ledva na hypoteku. Takže som na tu školu ani neišla načo ak ma toto povolanie v živote neuživi.
Clifford:
Ide o kombináciu problémov, ktoré v Bratislave dlhodobo existujú a nezdá sa, že by ich mal niekto reálny záujem riešiť
- vysoké životné náklady. Napr. hotel, kde študenti bývajú využíva svoju pozíciu a tlačí ceny bývania a stravného do maxima. Bývanie v podnájme je samozrejme ešte drahšie. Poplatky za nadštandardnú dĺžku štúdia sú, myslím, najvyššie spomedzi LF na Slovensku (netvrdím naisto). Ak sa dostaneš do situácie, že budeš musieť popri škole pracovať – čo je vzhľadom ku blaváckym životným nákladom asi pravdepodobnejšie než inde – štúdium pochopiteľne bude trpieť.
- zlá „časopriestorová“ organizácia štúdia: výučba je rozťahaná po celom meste, takže často nemôžeš ani ostať do konca prednášky a na konci semestra máš pocit, že si viac precestoval, než presedel nad knihami... študovňa na LF je otvorená do 16:00 (!)...z intráku sa musíš vysťahovať skôr, než skončí skúškové obdobie, šatne v nemocniciach sú kapacitne nedostačujúce a tak môžeš iba dúfať, že Ti nik neukradne veci, ktoré si na oddelenie nesmieš vziať...
- absencia učebných plánov: učitelia často nevedia, čo majú preberať, ani kedy majú vlastne učiť. To vidieť hlavne na stážach, ktoré študenti často premárnia v bufetoch a na chodbách, pretože sa im nemá kto venovať.
- stredoškolský systém výučby: Prednášky sú zväčša predčítavaním slajdov, ktoré sú spracované podľa niektorej z učebníc. Väčšina študentov na ne chodí len preto, že existuje riziko, že ješitnejší prednášajúci zaradí do prednášky nejakú pikošku, na ktorej potom bude vyhadzovať zo skúšky. V skutočnosti totiž neexistuje informácia, ktorá by sa nedala napísať do knihy a vyžadovala by osobnú prezentáciu na prednáške. Samozrejmosťou je zahltenie nezmyselnými „študijnými povinnosťami“, ktorých účel je len nejako vyplniť čas študentov a odôvodniť zamestnávanie armády asistentov (napr.: prepisovanie knihy do zošita, prekresľovanie mikroskopických preparátov, písanie písomiek na každom cvičení...).
Samotné praktické cvičenia veľmi často nemajú s praxou nič spoločné, pretože buď sú pokračovaním prednášky (u usilovnejších učiteľov), alebo sú priestorom pre príjemné chvíle oddychu lenivejšieho asistenta, ktorý stojí v rohu miestnosti, kladie rad za radom otázky a dáva čiaročky za správne odpovede. Keď s tým skončí, skončí sa aj „cvičenie“. Pri nesprávnej odpovedi študent čiaročku nedostane, musí opustiť cvičenie a vrátiť sa v iný deň, alebo v zápočtovom týždni. Najväčší experti, ktorým sa už nechce učiť vôbec jednoducho vyhodia z cvika celý krúžok a sami sa odoberú na kávičku – veď čo, prachy za učenie dostanú aj tak, nie? – tento systém nevedie k tomu, že študenti sa lepšie pripravia na skúšku. Práve naopak – čím častejšie musia do školy prísť, tým menej času ostáva na systematickú prípravu. Nehovoriac už o tom, že nahrádzanie cvičení sa uskutočňuje často až v zápočtovom týždni, kedy by mala vrcholiť príprava na iné, dôležitejšie a aktuálnejšie predmety. Výsledkom je, že škola Ťa tlačí do priemernosti a povrchnosti. Reakciou učiteľov je predlžovanie stáží, sprísnenie priebežného skúšania... a začarovaný kruh sa otáča ďalej...
S tým súvisí aj problém neobmedzených právomocí asistentov a skúšajúcich. Sám som zažil niekoľkokrát upozornenie, že je absolútne jedno , ako napíšeme hlavý test (predskúškový) – čo je vlastne jediný objektivizovateľný výsledok- skúšajúci nás môže vyhodiť zo skúšky kedykoľvek sa mu zachce. “Dnes mám zlú náladu, takže pozor na mňa...“ ...“Môžem, to spraviť, lebo som spoločensky na vyššej priečke než vy...“ a pod. Ak ku tomu prirátame frustráciu a nespokojnosť umelo preťažovaných asistentov s platovými pomermi, s nadriadenými a pod., ostáva jediný ventil, cez ktorý sa ich hnev môže uvoľňovať – študenti. A k tomu dochádza veľmi často.
- pri výučbe sa používa zväčša česká literatúra a ak sa predsa len niečo vydá, má to, až na výnimky, mizernú kvalitu (pozri hlasovanie o naj knihu na stránkach BSM) , prípadne sú v tom aj faktografické chyby. Skrátka kvantita má prednosť pred kvalitou.
-Ponižovanie, výsmech a arogancia učiteľov je tu samozrejmosťou, ale to je niečo, čo až tak nevadí, pretože voči tomu človek môže byť imúnny. Samy osebe tieto skvelé tradície LF napredovanie v štúdiu nemôžu ohroziť. Nezmysly, ktoré však študenta oberajú o čas, ktorý by mohol stráviť serióznym štúdiom však už vadia, pretože podstatnou mierou zhoršujú kvalitu štúdia. Medicína sa nedá naučiť na prednáškach a seminároch. Stále je hlavne o samoštúdiu. Ak Ti ide o titul, Blava stačí. Ak sa však chceš niečo naučiť, uprednostni radšej školu, kde existuje prepojenie školy a bývania (bývanie kampusového typu), stáže a cvičenia netrvajú dlhšie, než dve hodiny, kde nie je ťažisko v priebežnom skúšaní a kde skúšky prebiehajú testovou formou. Môj osobný názor, ktorý si však nerobí nároky na objektivitu je ten, že študent, ktorý potrebuje k tomu, aby sa učil neustálu kontrolu a „práskanie bičom“, nepatrí na medicínu. Môj ďalší osobný názor je ten, že lekárska fakulta nemá mať za úlohu vyselektovanie psychicky najodolnejších, ako tu niektorí napísali, pretože môže dôjsť k tomu, že úspešnejší bude ten, kto má dosť drzosti prísť na skúšku nepripravený. Úlohou lekárskej fakulty je vyučovať medicínu. Potrebuje snáď spoločnosť sebavedomých nekritických machov, ktorí sa ochotne púšťajú do rizika bez ohľadu na pacienta? Ak by takáto logika platila pri výchove pilotov, tak by letecké spoločnosti v trhovom prostredí skrachovali. Takéto prostredie však vyžaduje spätnú väzbu, ktorá zabezpečí, že nízka kvalita spôsobí odchod zákazníkov. V prostredí vysokých škôl – študentov.
Uvedené faktory sa podľa môjho názoru najväčšmi podpisujú na tom, že kvalita štúdia je malá, čo sa prejavuje na nízkej úrovni vedomostí, na čo sa skúšajúci radi sťažujú. Zodpovední, ktorí o týchto problémoch nevedia, pretože sami študovali v úplne iných podmienkach, dôjdu k najpohodlnejšiemu záveru a síce, že chyba je v zlom ohodnotení lekárov, ktoré vedie k tomu, že najlepšie mozgy sa rozhodujú pre iné zamestnanie a pod. Háčik je však v tom, že maturant buď ide na medicínu preto, lebo ju chce robiť a považuje ju za svoje poslanie alebo príjemnú masáž Ega a vtedy finančné kritériá nehrajú priveľkú rolu (aspoň nie v tomto veku), alebo preto, že si spočítal, že ak chce mať dobré, stále zamestnanie, za slušný plat, takmer bez reálnej zodpovednosti, po ktorom bude vždy dopyt, je medicína to pravé. Pozná snáď niekto chudobného, alebo v base sediaceho lekára?
Ďalšia výhovorka zo strany učiteľov je, že za posledné roky markantne poklesla hranica počtu bodov potrebných na prijatie a to je vraj dôkaz, že už zo stredných škôl prichádza „nekvalitný materiál“. Tu je zas háčik v tom, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že výsledok prijímacích pohovorov koreluje s úspešnosťou ďalšieho štúdia. Neviem o tom, že by LF UK robila v tomto smere nejaký výskum (mnohé školy to robia, no na LF BA sa zdá, o spätnú väzbu nik nezaujíma a kritériom pravdivosti býva často to, čo si myslí autorita).
Druhá možnosť je, že učitelia o slabinách vo vzdelávaní vedia, no zotrvávajú v zabehaných koľajách. Prečo? Možno preto, že tušia, že sú vlastne zbytoční. Keby sa totiž výučba zefektívnila a oklieštila o manufaktúrne stredoveké metódy, o prácu by prišla snáď nadpolovičná väčšina z nich, čo by ich pripravilo o slušný príjem za minimálnu námahu.
Viem, že existujú výnimky, (napr. ústav biochémie, niektorí lekári v nemocniciach...) no na výnimkách nemôžem postaviť hodnotenie školy ako celku.
Ak sa Ti podarí niečo sa o medicíne za tých šesť rokov naučiť, nebude to VĎAKA tejto škole, ale NAPRIEK nej.
P.S. Situáciu v Košiciach posúdiť neviem.
obdivuhodny pristup..
v brne. tiez to tam je niekedy psychicky narocne, ale snazim sa vidiet pozitivne veci
:-)))
a ty kde studujes ?
