Neviem co robit

Emushka,
Práve som niečo pochopila, možno ti to niečo zodpovie. Totiž chodím na terapeutickú skupinu*. Keďže vedúca psychologička p. Mallineritsová je veľmi nekvalitná odborníčka, zažívam na skupine podobné veci ako Ty s otcom. Ona si zobrala do hlavy, že ja som to najhoršie, čo môže byť. Ten úplne najhorší človek, ktorý chce ostatným zle. Je to pre mňa prekvapujúci zážitok, pretože ľudia v robote, na tréningu a kamaráti ma prijímajú pozitívne a dobre si spolu rozumieme. Obmedzuje sa to na túto pani a tým, že je pre niektorých autorita, tak sa to prenáša aj na nich, resp. sú ticho, a ja som si to takto vysvetlila (po opýtaní som zistila, že nemlčia preto, že s ňou súhlasia). No a dneska mi to došlo. Zobrala som si to z jej strany:
1. Chce mi vytmaviť, že som zlý človek.
2. Povedzme (čisto hypoteticky), že sa jej podarilo ma o tom presvedčiť.
3. Začne mi hovoriť, ako sa mám „správne“ (t.j. podľa jej názoru) správať, myslieť....začne ma ovládať, bude mať nado mnou moc
4. Kedykoľvek jej nevyhoviem, bude na trestať správaním opísaným v bode 1. Ak sa budem správať „správne“, odmenou bude, že ma ušetrí od správania opísaného v bode 3
5. Celé to bude prezentované ako niečo, čo ona robí pre moje dobro („musím sa predsa zmeniť, aby ma ostatní mali radi“)

Celé toto je podľa mňa bežný postup mnohých rodičov počas „výchovy“ dieťaťa.

V prípade, že by sa jej cieľ uskutočniť podarilo, mám 2 možnosti:
a) prepadnúť do depresie z toho, aká ja som hrozná osoba a hrať jej hru
b) byť na ňu riadne naštvaná a „trucovať“
Ona ale nie je v mojich očiach autoritou, takže jej názor na seba nepokladám za dôležitejší ako svoj vlastný.

To nemám len tak od seba, dosť dlho som čítala stránku www.joy2meu.com (odporúčam).

Ešte je tu jedno vysvetlenie. Poznám chalanov každého veku a všimla som si na nich: sú presvedčení, že chlap sa musí správať drsne. Prejavujú si náklonnosť (=kamarátstvo) tak, že si „robia zle“. „Robiť druhému chalanovi dobre“ pokladajú za nemužné. Tvoj otec Ti asi prejavuje náklonnosť (dobre, možno sa mýlim) jediným spôsobom, ktorý pokladá za „mužný“. Má to do činenia s výchovou „chlapci neplačú, jediná emócia, ktorú smie muž vyjadrovať je hnev...“ Mám super vzťah s mojím trénerom, ktorý je tiež takýto drsný (je starý asi ako otec). Je to naťahovanie, podpichovanie, škádlenie. Svojím spôsobom ale za jeho správaním vidím pozitívne emócie. Chalan (určitého veku) Ti začne „robiť zle“, ak chce s Tebou nadviazať kontakt. On to totiž inak nevie, chlapci takto bežne komunikujú.
Skús ešte pozreť na tejto web stránke kapitolu „Father´s day“ – je tam možné ďalšie vysvetlenie.

*
Dobrý deň, ak máte záujem o bezplatnú účasť na terapeutickej skupine bez konkrétneho zamerania konajúcej sa každý štvrtok 16.30 - 18.00 na Referáte poradensko-psychologických služieb, Haanova 37, Bratislava - Petržalka, prosím kontaktujte PHDr. Malineritsovú, 62312648.

to som stale ja emka ale uz mozem pisat len pod emka66

zajka,
ked som citala tvoj prispevok, som sa nemohla prestat cudovat...je to akoby si pisala o mne. U nas je to presne tak isto...Mozes mi napisat kolko mas rokov? A ako si to nakoniec vyriesila? Velmi by mi pomolo sa s niekym o tom porozpravat....

Každý rodič sa snaží byť lepším,než je,alebo bol ten jeho.Snaží sa vystríhať chýb a omylov,ktoré zažil,ale pritom robí iné chyby,mnohokrát nevedomky,nechtiac,že si ani neuvedomuje,že zrańuje a ubližuje svojim blížnym,to je škola života,dostávame,užívame,odovzdávame,najväčší problém je v tom ,že ešte nikto nevynašiel školu rodičovstva,ako byť dobrým ,skúseným,spravodlivým,láskavým,starostlivým skrátka,ockom a mamkou.

medzi vami asi nie je dialóg,nie si do seba uzavretá,myslím že či sa spolu porozprávate,povieš aj svoj problém,názor,ak ti nadáva,ponižuje ,urážanemala by si to nechať tak a hneď,bez akéhokoľvek náznaku hnevu,zloby/to zadržať/ a povedať,požiadať o vyvetlenie/príčinu/a začať viesť nanásilný dialóg,kde sa mnohé vysvetlí,uvedom si že dospelí majú svoj svet a problémy,vy mladí tiež a keď si nerozumejú je zle,nastáva odcudzenie,klbko sa zamotáva.Keď pochopíš aj samotnú podstatu jeho správania dôjdeš k zaujímavému poznaniu.Prajem veľa trpezlivosti.

slniečko, kolko mas rockov, nechapem takeho rodica, asi su "chory" obaja, skus sa o tom s niekym blizkym porozpravat, alebo zavolaj na bezplatnu linku dovery 0905 290 150

caute mam taky problem s mamou a maminým priatelom,mama namna stale kriči nadava mi že som pi..a že chod do pi...hovori mi že jej leziem na nervy a že som jej na tarchu mne to strašne zle padne,a jej priatel čo s nami býva ma ponižuje že som hovno,nula,jebnuta,priživnička a že nech skočim s mosta aby bol odomna pokoj.a že v živote nič nedokažem.ma to všetko trapi čo mam robit?

ahojky,velmi dobre poznam tvoju situaciu,same nadavky a ponizovanie...skus sa nad tym povzniest,musis si hovorit,ze si silna! ze ta nie je hoden!!!!ja som sa snazila zamerat na jednu postavu zo serialu taku tvrdu mrchu a vduchu som si hovorila ze som taka silna !!!sice to znie blbo,ale mne to pomohlo....a myslela som nato ako budem byvat uz konecne sama,ako budem prec z domu-nadej a predstava ze odidem coskoro mi pomohla

V Bratislave žije jedna žena, ktorá sa ako dieťa rada bila. V dospelosti sa chválila tým, ako v detstve začínala bitky s chalanmi. Vraj jeden spolužiak, ktorého zvykla mlátiť, sa dal počas základnej školy na tréning karate. Aj tak sa jej darilo nad ním víťaziť až do ôsmej triedy, potom už bol lepší ako ona. Tento chlapec potom chodil na súťaže a bol v karate dobrý. Raz sa pobil s 3 mužmi, ktorí prepadli 1 slečnu. Premohol ich, slečne možno zachránil život.
Závisí len od Teba, ako to spracuješ. Môžeš opakovať to isté u svojich detí, môžeš robiť pravý opak (čo nepokladám za ideálne).
Veľmi pekne to podľa mňa spracoval karatista. Naučil sa spôsob, ako sa obrániť. Vedel, aké to je, keď niekomu ubližujú. Preto išiel na pomoc slečne. Určite to vyžadovalo odvahu, sám proti trom.
Táto žena to nespracovala nijako. Proste len opakuje vzorce správania, ktoré zažila v detstve. Počas jedného stretnutia, kedy sa chválila svojim bitkárstvom v detstve (mám pocit, že tým chcela povedať: som taká schopná, už v detstve som bola priebojná...) povedala, že je zásadne proti násiliu a za okamih opisovala, ako „musela“ prednedávnom dcére dať facku, lebo papuľovala. Priznala, že bije svoje deti aj po zadku. Okrem toho sa cíti byť týraná svojím manželom, o čom nemám bližšie informácie.
Ja sama som vyvodila z horeuvedeného nasledovné: budem sa vždy vedieť obrániť, ak by ma niekto chcel biť. A nebudem sa tváriť, že sa ma to netýka, keď niekto bije slabšieho. Keby som bola svedkom fackovania dieťaťa na verejnosti, povedala by som rodičovi: „Choď sa biť s rovnocenným, biť slabších nie je žiadne hrdinstvo!“ Som ochotná odraziť prípadný útok rodiča. V každom prípade pred takýmto počínaním radím absolvovať kvalitný kurz sebaobrany (najlepšie ponúkajú policajné útvary). Nenapadlo ma zatiaľ žiadna lepšia reakcia, prípadné návrhy ocením.
Nie je totiž pravda, že človek niekomu „musí“ vraziť. Keby horeuvedená žena dosadila do role svojej papuľujúcej dcéry svojho manžela alebo šéfa, určite by mu „nemusela“ streliť.
Nemyslím si, že táto žena môže pokladať za svoj úspech to, že bitím chlapca z neho urobila karatistu, z čoho profitovala neznáma slečna. Myslím, že bitie z jej strany bolo nesprávne. To, ako to chlapec spracoval, a že z toho nakoniec vzišlo niečo dobré, je len a len jeho zásluha. Je to pozoruhodné. Niečo také sa nestáva často. Zvyčajne to človek len odovzdá ďalej, t.j. bije niekoho.
desireedeanna.lachelle@gmail.com

...emka, poviem Ti, že som si minule čítala definície "psychicky a fyzicky týrané dieťa" a obe na mňa sedia ako riť na šerbel. Úplne Ti rozumiem, škoda že neviem, akoľko máš rokov, ale jediné, čo Ti môžem poradiť(ja som to tak spravila a viac si nesťažujem...aj keď nikdy nezabudnem)je, aby si čo najskôr vypadla z domu. Riskni to a ver, že aj keď budeš žiť v predraženom byte na priváte, mať prácu, kt. nezbožňuješ a živiť sa hoc i len rožkami a Tescovým lacným kečupom, nič Ti už nikdy nebude pripomínať to obmedzovanie osobnej slobody, ponižovanie ľudského ducha a strach, kt. teraz zažívaš. Nepočúvaj tie jeho ponižujúce reči, sú horšie ako facka a robia hlbšie jazvy ako rana bičom. Beh ho ako antipríklad svojho budúceho bytia a ver, že budeš tou najempatickejšou osobnosťou a najlepšou matkou, aká môže byť...