Hernia disku - vysunutá platnička

malaanka, čo ti budem hovoriť..ja som bola op v KE a nechcem tu rozširovať nejaké negatíva, ale podľa môjho názoru tie kontroly sú uplne zbytočné...cestujem 100 km kvôli otázke "ako sa máte"...a kvôli jednej pečiatke a správe, ktorú si tam lekári ani neukladajú...teraz mi lekár napísal len rukou na môj papier správu a u neho vôbec nikde nie je...takže ked si sestry nezapisu termín kontroly,tak akokeby som tam ani nebola...tak to je to naše zdravotníctvo...ale inac sa mám v norme...noha neboli,len sem tam také mierne kŕče...kríže bolia,ale to už ani ináč nebude...chystám sa dať návrh do kupeľov...neviem kedy mi ho schvália...neurologicka mi povedala,že nie je dobre isť v zime,kvôli prechladnutiu...obvodná zasa chce návrh čím skôr,že ju začne tlačiť posudková...a tomu nechápem, lebo som na PN od septembra...v práci ma tiež čakajú...takže asi tak.. :-))))

dafne,už si bola na kontrole?Ako ti dopadla?
Mne toto forum veľmi pomáha,pretože viem,že nie som sama,kto má problémy.

No Nanenka, obdivujem ťa,zvádla si to statočne...a v jednom máš pravdu, človek si nesmie pripustiť žiadny negatívny príspevok na tomto fóre...ja keby som nešla na op,tak určite mám viac poškodenú nohu ako som mala,pretože ako to už dookola je omieľané poškodený nerv sa nedá napraviť..a aj ked má niekedy prepadnú čierne myšlienky,či som urobila dobre, tak hned ich zaženiem,pretože tá najvačšia bolesť pominula...a celkom dobre to už určite nebude...bolesti budú vždy...

Roolie, čo sa týka tej rehabilitácie, tak ty musíš vedieť ako sa cítiš, pretože cez akútnu bolesť by sa cvičiť nemalo....až ked bolesť ustúpi...

Prajem všetkým ako ináč vééééééééééééééľa zdravia...aby sa nám stav nezhoršoval, aby sme sa aj v budúcom roku na tomto fóre povzbudovali...Krásne Vianoce všetkým :-))))

nanenka,ked sa budem mať lepšie,opíšem aj ja svoje zážitky.
Zatiaľ sa ešte nemám dobre,už som písala o mojich komplikáciách.
Potom to môžeš použiť vo svojej knihe.

Nanenka,

zelam Ti skore zotavenie a vsetko dobre, prosim pis aj dalej svoje pocity, stavy, vsetko ma zaujima.
Si silna a obdivujem Ta, ze si to vsetko zvladla, vy vsetci co ste sa na to dali, ste bojovnici! Ja este nemam na to gule ... Zatial. Ja sa hlavne bojim tej dlhej PNky. Drz sa!!!
A dakujem takisto Mucike, ze si si nasla na mna cas. Ozaj, zajtra idem na kontrolu k neurologicke po 2 tyzdnoch unfuznej terapie, mam si teda vypytat vymenny listok na rehabilitacie? Ved snad uz mozem svicit KONECNE.
Dakujem za odpoved. Ahojte

Ahoj malamata.
Veľký vplyv má aj psychika, ale treba mať vždy na pamäti to, že tá operácia pomôže. A hlavne chuť postaviť sa na nohy a každý deň vidieť pokrok. Lekári Ti pomôžu určite, ale veľa je na tom, koľko Ty môžeš, čo chceš a prečo musíš. Na tieto 3 otázky treba mať jasné odpovede :-) Nemôžeš ísť do toho, že to nevýjde na základe článkov na fóre, pretože každý jedinec – teda skôr jeho telo reaguje inak na zásah do organizmu.
Prajem pekný deň.

no ty brďo, Nanenka, ty si riadna žena, keď si to prežila.
Po tom čo som si prečítala tvoje "zážitky" z nemocnice, tak tam ani nechcem ísť :o((((

Na herniu disku je najlepšia liečba: neinvázivna -ozonoterapia!

Ahojte všetci,

Konečne sa mi podarilo dostať sa k internetu (notebooku), tak a idem s Vami podeliť o svoje zážitky, výsledky po operácii atď... Chcem Vám všetkým poďakovať sa Vašu podporu / názory pred mojou operáciou.

Najväčšie poďakovanie však patrí tímu neurochirurgického oddelenia Univerzitnej nemocnice Martin (ďalej len UNM) pod vedením primára MUDr. Júliusa De Rigga, kde som bola operovaná a kde som na tomto oddelení strávila mesiac (rozpíšem dôvody).
Vysoká úroveň profesionality a ľudský prístup – tak toto môžete očakávať na tomto oddelení. Operoval ma MUDr. Šutovský a je to naozaj lekár, ktorý je profesionál vo svojej oblasti a s pacientom komunikuje tak pred operáciou ako aj bezprostredne počas celého „pobytu“ hospitalizácie. Je to naozaj PÁN DOKTOR!!! U neho je naozaj cítiť vzťah lekár – pacient“. Môžem len odporúčať.
Izbový lekár p. MUDr. René Opšenák a tím zdravotných sestričiek získavajú taktiež moje veľké uznanie a poďakovanie, pretože sú to naozaj odborníci s ľudským prístupom.

Ale postupne:
Dňa 14.11.2011 som bola prijatá na neuroch.oddelenie UNM spolu s ďalšími 2 kolegyňami, ktoré mali byť operované taktiež 15.11.2011 ako aj ja. Boli sme umiestnené na jednu izbu. Ďakujem aj im za ich prítomnosť, pretože získať tak vynikajúce spolukolegyne je DAR. Aj napriek našim zdravotným problémom nás humor neopúšťal.
Popoludní na izbu prišla zdr.sestrička, ktorá nám rozdala informačné materiály, ktoré sú pre človeka, ktorý je 1 x v nemocnici naozaj skvelé. Boli tam odporúčania pred operáciou, po operácii atď. Detailne nám poskytla, ako to bude prebiehať, t.z. dokedy nemáme jesť, piť, zrealizovanie rannej toalety, atď.
Večer prišli opäť zdr.sestričky, ponatierali nám chrbátiky mentolom (a to bolo aj pred operáciou!!!)
15.11.2011 som rána absolvovala všetko, ako som bola poučená. Bola som 2. v poradí v pláne operačných zákrokov. Tak som čakala. Čas prišiel... najviac som mala obavy z narkózy ako „zaspím“ a či nebudem mať po operácii nejaké problémy.
Zaspala som a nevedela som ani ako. Počas môjho „núteného spánku“ mi bol vykonaný operačný zákrok na 2 platničkách (hernia disku – extruzia L4/5 a hernia disku – protruzia L5/S1)
Zobudila som sa v „zobúdzacej miestnosti“ už na svojej posteli, strašne mi drkotalo zubami, neuveriteľne. Mala som na sebe 2 paplóny a ešte mi do postele dali nejaký „fúkar“, kde mi dávali teplý vzduch. Následne ma previezli na izbu. Po narkóze sa mi nič nedialo, žiadne negatívne vplyvy. Ihneď som mohla aj telefonovať, tak som „zvestovala“ najbližším, že už je potom. Len čo ma doviezli na izbu, za chvíľku prišiel môj lekár /operatér a informoval sa o mojom zdravotnom stave, ako sa cítim, robil vyšetrenie – hybnosť nôh, špičiek, atď.
Na druhý deň dopoludnia prišla rehabilitačná zdr. sestra a „šup na nohy“. Vstala som s jej pomocou – samozrejme boli bolesti, ale dalo sa to zvládnuť, nič čo by sa nedalo zvládnuť. Popoludní zas prišla a to som sa už prešla trošku po izbe (no samozrejme s drenami – „kabelky“ som si nosila pár dní so sebou :-)
2. a 3. pooperačný deň som už zvládala toho viac (myslím chodenie). No ale... po 3. operačnom dni začali komplikácie, väčšie bolesti v krížovej oblasti a nižšie (do nôh to nešlo). Tak som dostala tzv. „zaracha“ na 2 dni a potom na ďalšie 3 dni. (žiadne chodenie ani vstávanie z postele, pretože som ani nemohla, boli to ukrutné bolesti, ale to som ešte nevedela, že ešte príde horšie...) Počas týchto 5 dní, som dostávala v priebehu dňa a noci asi 3 krát a aj viac také „kŕčové záchvaty“, že hrôza. Naozaj nikomu neprajem túto bolesť. To bol TOP stav mojej fyzickej bolesti. Keď prišiel ten „kŕčový stav“, tak som sa silno držala od bolesti zábradlia pri posteli, kričala som a poviem Vám pravdu, na tieto kŕče infúzie ani nezaberali, taký som mala pocit. (mala som svalové spazmy, ale len pod driekovou oblasťou). Tím lekárov bol v pohotovosti pri mne a stále sa informovali a musela som im vysvetľovať kam idú tie kŕče. Ostávali len pod driekovou oblasťou, do žiadnych nôh nešli, ale bolesti preukrutné... Mala som pocit úplnej bezmocnosti. V jednom z týchto „kŕčových stavov“ mi brali aj krv – hrôza, držte ruku a pritom kričíte od bolesti a zápasíte s kŕčom. To sa nedá ani opísať. Tvár fialová a nebola to ani ľudská tvár (tak mi povedala kolegyňa). Vyšetrenie ukázalo, že som dostala zápal. Nesmela som sa pohnúť z postele ďalších 10 dní, len ležať na chrbte a po prípade toaleta. Jesť na chrbte, všetko...Bola mi nasadená okamžite ďalšia liečba a ani 5 deň sa nič nezlepšovalo, tak som bola okamžite vyslaná na MR vyšetrenie. Keď som si predstavila, že sa budem musieť prepraviť v leže na lehátko na MR vyšetrenie, tak mi jedno všetko nebolo. No a prišlo to, ten studený boľavý pot, hrôza a najhoršie bolo to, že sestričky sa mi snažili pomôcť, ale ja som nechcela, pretože to nebola bolesť to bola top bolesť a cítila som každý zlý pohyb. Nakoniec som to nejako zvládla asi 45 min. mi trval presun z postele na lehátko a šup do „tunela“. Tak som ta vydržala len tak tak. A potom opäť celý proces presunu. MR vyšetrenie potvrdilo zápal v okolí platničiek a zároveň ukázalo aj to, že tie hernie na tých platničkách, ktoré som mala operované, tak aj opuchli. A každý jeden pohyb mi spôsoboval preukrutnú bolesť. Každý druhý deň mi boli robené krvné testy. Zápalové faktory išli veľmi veľmi pomaličky dole, niekedy sa to ani za 2 dni nezmenilo. A ja som tak strašne chcela chodiť a postaviť sa na nohy. Počas mojich „kŕčových stavov“ bola moja „priateľka“ železná tyč pri posteli (zábradlie) a poviem Vám pravdu, veru bola fakt aj ohnutá, keď som odchádzala. Ešteže som ju nedostala k náhrade :-)
A to ešte nebolo všetko, celé oddelenie sa sťahovalo do novej budovy a tom som opäť musela absolvovať presun z postele na lehátko a z lehátka na novú posteľ. Nesmel sa ma nikto dotknúť, pretože pri každom pohybe som cítila opuchnuté platničky akokeby sa mi „odierali“ o nejakú inú časť môjho tela.
Musím poznamenať, že nové priestory neurochirurgického oddelenia UNM sú na vysokej úrovni. Každá izba má vlastné sociálne zariadenie, lepší vzduch, nové okná, TV na izbe, nové pomôcky pre pacientov... Fakt ako sa hovorí: „Klobúk dole“.
Infúzie vo forme antibiotík + quajacuran som brala 14 dní v kuse. 10 dní v kuse som len ležala. Náhle začali zápalové faktory ustupovať ale selimentácia nebola v norme. Kŕčové bolesti sa zmenili na „krištáľové bolesti“. T.z. začalo som pomaličky chodiť – po 10 dňoch, ale tak max. 2 krát za deň a keď som išla (samozrejme som musela mať oporu sestričiek z obidvoch strán), tak ako keby mi niekto vbodol ostrým krištáľom do dvoch bodov v driekovej oblasti a vtedy sa mi podlomili nohy a začala som „padať“. Preto som musela mať pomoc pri chodení. Tieto bolesti som nazvala „krištáľové bolesti“. Konečne sa mi začal 9.12.2011 zlepšovať zdravotný stav zápalové faktory som mala v norme, už som pomaly začala chodiť aj sama, teda skôr musel vždy niekto pri mne byť, lebo sem-tam prišla krištáľová bolesť, tak som bola 12.12.2011 prepustená do domácieho liečenia. Zatiaľ sa mi ako-tak darí. Cítim sa lepšie. Ale sem-tam prídu krištáľové bolesti – ale to sú už oproti tomu len bolestíky :-) , učím sa chodiť po schodoch pomaličky a sedieť ešte nemôžem až do kontroly (za mesiac), poctivo cvičím ako ma to naučila rehabilitačná sestrička (mimochodom, keď mi bolo lepšie v nemocnici, tak prišla aj popoludní – čo vôbec nemusela), odovzdala mi cviky ako má cvičiť, ale všetky vzhľadom na môj zdravotný stav nemôžem. Antibiotiká budem musieť užívať cca 3-4 mesiace a lekári ma otvorene informovali, že vzhľadom na môj zdravotný stav budem mať trošku „štartovacie ťažkosti“, ale že to bude určite v poriadku. Ďakujem im za ich otvorený prístup. A či by som išla ešte raz do toho aj keby som vedela aké budem mať ťažkosti a bolesti? ÁNO, ÁNO, ÁNO, pretože v izbe sa vystriedalo viac pacientiek a niektoré prišli už „neskoro“ (poškodený nerv sa zoperovať nedá) a majú aj po operácii stŕpnutú nohu. To je ale môj subjektívny názor.
Mimochodom, o všetkom (rôzne postupy, pomôcky, atď.) ale aj emócie tak o tom by som chcela napísať knihu. A viem, že to dokážem! Musím a chcem odovzdať informácie aj iným ľuďom vo forme príbehu.
ĎAKUJEM všetkým a poviem Vám, že pohľad na svet z izby nemocničného okna na svet je úplne iný.
Prajem pekný večer a držím všetkým palce a prajem hlavne veľa trpezlivosti, sily a chuti a podporu svojich najbližších.

Zdravím všetkých,keďže sa tu rozpútala taká čudná debata,nedá sa mi nepridať.
Tiež mám po operácii 2 roky a myslím si že nebyť jej tak som na tom oveľa horšie.Je fajn,že máte také možnosti ako masáže,cvičenia a pod.Ťažko by ste čosi riešili ak by Vám posudková chcela ukončiť PN po 3 týždňoch od operácie a to 4 mesiace predtým som mala inú operáciu.
Rehabilitáciu som mala 7x a cvičenie asi 3x za ten čas po operácii,lebo poisťovňa neprepláca viac,bazén je vzdialený 30km aj to so studenou vodou.Raz za 4-5 mesiacov masáž,ktorá trvá max.10 min,aj to som rada.Lekári sa vôbec nesnažia liečiť,lebo všimné funguje akoby sme boli na Ukrajine,nemám to síce na hranicu ďaleko.
Tým som len chcela povedať,že človek niekedy ani nemá šancu,čosi riešiť,lebo všetko si musí sám vybaviť,každé vyšetrenie a pod.Takže žiadne alternatívne pokusy.
Želám všetkým pekné vianoce,strávené v zdraví