S priatelom sme spolu uz viac nez rok.Doteraz mal s rodicmi uplne skvely vztah,neraz som mu ho zavidela lebo moji rodicia na mna stale striehnu ako na dieta hoci budem mat 21.
Problem je ze priatel sa zrazu z nicoho nic hrozne pohadal s otcom a vysledok je ze sa musi odstahovat.
Najhorsie je ze mi nechce ani za nic povedat o co ide,stale len hovori ze to je jeho vec ,jeho osobny problem.no ja si myslim ze vo vztahu nemaju byt nijake tajnosti a uz duplom nie takehoto rozmeru.velmi mu chcem pomoct no na to potrebujem aby sa mi zdoveril.
nechapem to,doteraz sme si vsetko hovorili,nikdy som ho nijak nesklamala tak preco mi nedoveruje??
najviac sa bojim ze sa nam kvoli tomu rozpadne vztah,lebo laska zalozena na nedovere a tajnostiach nemoze vydrzat.
velmi ho milujem ale viem ze ak mi to nepovie dlho to takto nevydrzim.nechcem o neho prist,prosim vas poradte mi ako ho presvedcit ze nemoze mat jeden zivot pre seba a druhy pre mna a ostatnych,ze ja k nemu patrim a preto jeho problemy su aj mojimi problemami :((((
Ako ho presvedcit aby mi to povedal ?
laura: mňa by to tiež zaujímalo a chcela by som svojmu priateľovi určite pomôcť v ťažkej cvhíli, ale musíš ho zrejme nechať nech ti to povie on sám. netlač na neho. hlavne mu buď oporou a uvidíš, že časom ti všetko povie sám. a kamosa si nevšímaj.
Suhlasim s Georgom Bushom.
Laura,
problem je asi v tebe. Jednoducho ked niekto napise trochu ini nazor ako si ty predstavujes, tak uz je podla teba zly.
dakujem martina aspon niekto ma troska chape...lebo vidim ze niektori ludia miesto toho aby cloveku pomohli a povzbudili len urazaju a moralizuju.
Ahoj Laura. Aj mňa osobne by trápilo, keby môj priateľ (teraz už manžel) nepovedal o takých závažných veciach. Ale na druhej strane ho musíš akceptovať. Proste si to chce vyriešiť sám a teba do toho miešať nechce. Musíš byť silná a držať pri ňom (ak keď len potichu)
Laura,
stale pises len o sebe.
Laura,
skus toho psychiatra. Ono to byva tak, ze prave ludia, ktori ho skutocne potrebuju tvrdia, ze su uplne normalni.
este som chcela dodat ze pred nim som uplne normalna,taka ako som vzdy byvala,podporujem ho,snazim sa rozveselit a neohovrim o tej jeho hadke...tieto veci si riesim len ja sama so sebou.
pocuj kamos keby si si precital vsetky prispevky tak by si zistil ze to uz davno neni o nedovere a psychiatra som teda neskusala navstivit a zatial sa nechystam.
nemam pocit ze by som bola egoista kedze som sa pre priatela vzdala uz svojho najvacsieho sna len aby sme mohli byt stastni ale na tom nezalezi,nepotrebujem sa tym chvalit ani nic,urobila som to lebo som to povazovala za spravne.
je to proste moj prvy vztah,prvy velky problem a niesom v rieseni takychto problemov az tak velmi ostrielana,proste nemam skusenosti ale snazim sa ako viem takze dakujem za rady,budem sa ich drzat.
Laura,
uvedom si, ze ludi nemozes nutit do niecoho, co nechcu, alebo nemaju chut sami urobit. Rodinne vztahy byvaju niekedy komplikovane a ina osoba len tazko pochopi ich zlozitost. Pokus sa nemysliet stale len na seba. Nensazis sa stale hladat chyby len v inych a v sebe nie?
