mam dilemu, teda, mam priatela, ktory ma take zvlastne stavy... ma obdobie, kedy ma velmi moc lubi a vie to dat patricne najavo a potom zas pride obdobie, ked nemam ani sajnu, ci ma lubi... proste, je so mnu malo, to ze ma lubi mi povie malokedy a potom zas pride to obdobie, kedy je nesmierne stastny, ze je so mnou... viem, ze momentalne ma problemy s pracou, viem ze mu je luto, ze ide odtial prec, aj ked dobrovolne... ale ja som tu a neviem co mam robit, ci je to ten muz, ktory si chce riesit problemy sam a potrebuje cas, alebo mu davat max. najavo, ze ho lubim... ale je mi z toho zle:-((
neviem co sa deje
podla mna sme na tom rovnako, skoro, teda mozno nie, ale je to ten isty problem... no uvedomil, neviem... viem ze bol stastny a ze uz nie je, ze s tym domom su problemy, s pracou... a vela zleho, joj, sak mi sme spolu kratko, teda za 3mesiace bude rok co sa vlastne pozname, co spolu komunikujeme kazdy den, teda skoro:-)vieme len ze sme skoro rovnaki, ze nam vyhovuju rovnake veci, ze sa vieme lubit, ale teraz neviem, bojim sa a neviem co mam robit:-((
no mali by ste sa navzajom podporovat, prekonali ste spolu asi vela zleho, malo by vas to skor spojit ako rozdelit. vies mozno to na neho dolahlo az teraz, uvedomil si, co sa vlastne stalo. asi fakt bude mat z toho strach....v tom pripade si uplne iny pripad ako ja.
tak ale tyzden po tom ako sme o neho prisiel tak bol este ok... a teraz sme sa napr. uz aj dlho nemilovali, hlavne preto ze som nechcela ale vidim ze aj on sa boji, ze sa moze stat nieco take zas... a ja antikoncepciu nemozem, kvoli peceni... ale proste toto sa mu moze stat s hociktorou inou... ach jaj:-(( moc ho lubim a asi ho nakopnem do zadku s tym ako ho lubim a ze som tu pre neho a ze teraz je na rade on...
uff, tak to mi je velmi luto :( mozno sa prave preto tak sprava, boji sa, ze by sa to mohlo stat opat. chlapi maju cudne myslienkove pochody :(
neistota je hrozna, to ano, a to zahranicie, fuuuha, no ved to, ze ako mu mam povedat, ze mu chcem takto pomoct, ked on ani nevie poriadne asi co chce, teda vie to, som o tom presvedcena, len mi nikdy nepovie co... viem, ze bude stastny ked bude mat dom, pekne do roboty chodit a ked budeme mat babo o ktore sme prisli...
ta neistota je hrozna, ze? stale rozmyslat, ze mozno to nieje on, presne taky aky by mal byt :( no a ako to teraz poriesite, ked on ide stavat dom a TY mu ides pomoct (hlavne financne) co bude potom "ked naaaahodou" clovek nikdy nevie
My take neriesime radsej, sme v podnajme,ale neviem ako dlho to vydrzi....lebo len tak vcera btw mi povedal, ze nevie co chce, a nevie ci ostane na SR..... tak ja uz neviem, ci som ja spadla z hrusky...joj boze, niekedy mam chut ho zabit :(
no ja sa citim tiez ako nejaka vtierka, ked mu aj napisem a este ked mi neodpise... no nebyvame, a neviem ci vlastne aj chce, teraz mam teda take pocity, ale ide stavat dom, chcem mu s tym pomoct, financne, psychicky, fyzicky, ale neviem ci mozem, ci chce so mnou buducnost...
ozaj, a vy spolu byvate? lebo my ano, ale neviem ci je to dobre :(
no ved presne, ani ja to nechcem pokaslat :( teraz som si povedala, ze sa mu uz nebudem vtierat. niesom ziadna hlupa hus... ked ma nechce pobozkat, nebudem to robit ani ja! nechce sa milovat? dobre, ani sa ho nedotknem, nie ako niekedy, som ho laskala hladkala a vsetko bolo take nutene :(
ahoj, som rada, ze sa niekto nasiel s takymto problemom:-) no a ja mam tiez pocit, ze aj to slovicko lubim ta, mi povie len tak z povinnosti... len som rada, ze mi ho povie prvy, to ma aspon tak hreje pri srdci, ze ma asi fakt lubi, ked to povie prvy, inak by to hadam nepovedal, ale mozno sa tymto len utesujem:-(( proste viem ze vie byt pri mne moc stastny, ale teraz, rano vstavam s tym, ze sa mi chce vracat, viem ze toho ma vela, v robote, doma, ide stavat dom a tiez viem, ze chce mat aj cas pre seba, ale aj ja som tu:-(( a potom mam pocit, ze sa chce so mnou rozist:-((( i ked mi povedal, ze ked bude este raz strajkovat, ze ho mam "kopnut do zadocku" ale neviem ako, aby som to nepokaslala:-((