mam dilemu, teda, mam priatela, ktory ma take zvlastne stavy... ma obdobie, kedy ma velmi moc lubi a vie to dat patricne najavo a potom zas pride obdobie, ked nemam ani sajnu, ci ma lubi... proste, je so mnu malo, to ze ma lubi mi povie malokedy a potom zas pride to obdobie, kedy je nesmierne stastny, ze je so mnou... viem, ze momentalne ma problemy s pracou, viem ze mu je luto, ze ide odtial prec, aj ked dobrovolne... ale ja som tu a neviem co mam robit, ci je to ten muz, ktory si chce riesit problemy sam a potrebuje cas, alebo mu davat max. najavo, ze ho lubim... ale je mi z toho zle:-((
neviem co sa deje
no tak napr. plysova hracka, i ked ta sa mi paci, tu si asi necham:-)) ale take napr. medovnikove srdce a tak
to závisi len od teba. ja by som určite na to nemala tak skoro silu, ale v tvojom prípade ide o nieco ine. ake veci mas konkrétne na mysli?
mam ist povyhadzovat veci od neho?
vidis kolko sa dá o tych chlapoch rozprávať. myslím, že pri tomto čísle este nekončíme :-))
wow, kam sme to az dotiahli ani nie za 2 tyzdne
to sa snad už ani nedostatkami neda nazvať. to je ludska hluposť. inak moj taky may postreh, ktorý nesúvisí s temou. pred chvilkou si tu odznel 500-tí príspevok, co je uz pekná kôpka
chapem dadah co si mi chcela povedat:-) je to tak:-) viem zit s ludskymi nedostatkami chybami, ale nie takymito ake ma on
obvykle to tak je. ked ti nestrhne ružove okuliare niekto iný tak my samy asi nie. vieš, ale niekedy, aj ked si niekoho idealizujes a nie je taky ako si myslíš neznamená, že je zlý človek. proste je to tou laskou a vieš, že aj ked ho zacnes vnímať cez realnu optiku bude pre teba pan dokonaly síce z nedostatkami.
ja viem dadah, ale ked niekoho lubis, tak si toho druheho zidelalizujes... a radsej si povies, ze je vsetko tvoja vina, ako toho druheho, myslim ze to pozname
mnaaam, tusim mame rovnake chute