mam dilemu, teda, mam priatela, ktory ma take zvlastne stavy... ma obdobie, kedy ma velmi moc lubi a vie to dat patricne najavo a potom zas pride obdobie, ked nemam ani sajnu, ci ma lubi... proste, je so mnu malo, to ze ma lubi mi povie malokedy a potom zas pride to obdobie, kedy je nesmierne stastny, ze je so mnou... viem, ze momentalne ma problemy s pracou, viem ze mu je luto, ze ide odtial prec, aj ked dobrovolne... ale ja som tu a neviem co mam robit, ci je to ten muz, ktory si chce riesit problemy sam a potrebuje cas, alebo mu davat max. najavo, ze ho lubim... ale je mi z toho zle:-((
neviem co sa deje
Prave preto je dobre,ked sa mas komu vyrozpravat,ked ti ma kto pomoct.Je dobre ze teraz uz vies,kde si robila chybu a nechces sa k tomu vratit.Pisem ti jednicku :))))))))))
no hej ale ono to neni ze si poviest dost a dost... proste si vycitas vsetko co zjes a to je zle, teraz to uz viem:-)
tak na tu anorexiu,ale rychlo zabudni-sama sebe robis zle. :(((Chces sa raz dozit deti a potom vnuceniec...Tak mysli optimisticky a uzivaj si to pekne co je v zivote. :)))
ale velke... co ja viem? skor som sa naucila s tym zit... ale hlavne mam pokazenu pecen, cela ako je, takze problemy s krvou, ale zijem:-) a tiez mi raz tak svihlo, ze som skoncila s anorexiou... a som rada ze ma to nechytilo teraz zas, kvoli nemu, lebo hlavne sa to vsetko zacina v psychike
ano,ti si zrejme vedia toho zivota aj vazit.Okrem ekzemu mas velke zdravotne problemy?Nedaju sa nejak vyliecit?
inak ja som si tiez vsimla, ze ludia, ktori maju nejaku chorobu, alebo sa im stalo nieco zle, tak su lepsi, ako ti co maju "bezstarostny" zivot
To je ta smola v zivote.Ale aj s tym sa musi zit.Ani my to nemame lahke.A mozno prave to nas s manzelom spolu dava este viac dokopy a vieme,ze musime drzat spolu a navzajom si pomahat...
ale aj tak, sme traja surodenci a vsetky choroby sa museli na lepit na mna
starsi syn je tiez alergik.
no ja mavam pokoj tak na tri roky, ked ideme k moru