Som už v koncoch. Mam problem s mojou dcerkou, ktora ma už 7 rokov a ma panicky strach z lekarov, najma zo zubara. Už sme ich vystriedali niekoľko/teda zubarov/ a stale je to to isté. Detské zubarky sme už vystriedali všetky, no odmietli nas zobrať, nakoľko mi povedali, že mam problematické dieťa a poslali nas domov. Malá sa ledva posadi do kresla a o otvorení ust možem iba snivať.Dokonca dnes nas opať vypoklonkovala posledna detska zubna lekarka s odovodnením, že už ma po 40-tich rokoch praxke po krk problémových detí a ani nas nezobrala-bola som z jej reakcie šokovaná, preboha načo potom išla študovať za DETSKU stomatologičku, keď jej deti lezu na nervy. To predsa nie je moj problém. Ja viem, že problém je v mojej dcere, ale už som fakt bezradná. Neviem, čo mam robiť.Zase hľadať dalšieho lekara? A dokedy to taktom pojde ďalej? Veď každy nas odmietol s tym, že sa s malou neda spolupracovať. Zubari pre dospelých mi odporučili, nech idem za detskou, nakoľko bude mať trpezlivejši prístup k malým pacientom, tak som posluchla a ako vravím, prešli sme už všetkými detskými v meste-a ich pristup k deťom? KATASTROFA.Ako može jedna lekarka priamo pred dieťaťom rozpravať, že má detí po krk, ina zase začne mať nemiestne poznamky na malu -že či sa nehanbí taka veľka a takto cirkusovať,alebo fuj a poviem to tvojim spolužiakom a budu sa ti v škole smiať....
Ja už neviem, čo robiť. Prosím mamičky, mate aj vy taketo problemy? Ak ano, tak mi poradťe, ako to riešite. Možno že mate šťastie na ludskejšich DETSKYCH zubarov.
SOM V KONCOCH, PROSIM PORADTE...
Naozaj si už bola u všetkých detských zubárov v okolí?Musíme chrániť naše deti,takže keď vydíš taký prístup,pokojne tej lekárke vynadaj,aby tvoje dieťa malo pocit,že ho mamka zachráni.Ja chodím s deťmi k zubárke od 2 a pol roka,pravidelne 2x ročne na preventívne prehliadky.Sú dvojčatá,takže jeden sedí v kresle adruhý s ňou kontroluje zúbky,samozrejme,že ich povozí na kresle a potom ešte od nej dostanú hračku.Skús sa dohodnúť so zubárom,že si najprv ty sadneš do kresla,a dcérka nech ti kontroluje zuby pod jeho vedením.
Veľmi pekne vam všetkým ďakujem za rady a príspevky. Vidím, že v tom nie som sama. S tým prístupom lekarov mate úplnú pravdu. Veď to nie je normalne, aby jeden detský zubný lekar začal pred dieťaťom hulakať, nadavať im do problémových, vysmievať sa im a bľačať, že čo si o sebe myslí, že ona nema na to nervy a čas, aby sa s ňou tam hrala. Vidno, že ta praca ich nebaví a ako som už spominala, načo vobec išli potom študovať detsku stomat., keď im idu deti na nervy. Preboha, veď si mali uvedomiť, že budu mať takýchto detí viacej ako tých, čo pekne otvoria pusy a budu ticho / hoci neviem, či také detičky exzistuju/. A keď chceli študovať tento odbor medicíny, potom sa mali orientovať na dospelých, ktorí poslušne otvoria ústa a aj keď sa boja - čo si myslím, že vačšina sa bojíme, ale jednoducho musíme vydržať. Tá moja malá je taký typ, ktorému musí každý lekár po lopate vysvetliť, čo jej ide robiť. Ona sa hneď keď vidí, že niečo berie do ruky opýta, že čo je to a čo jej s tým ide robiť. Potom keď to má vysvetlené, tak je kľudnejšia a spolupracuje. Preto sa čudujem, že po rokoch praxe nevidia na tom dieťati, že aký je typ a ako na neho. Však veď keby jej vysvetlila, že čo jej ide robiť, popripade jej to dala do ruky, nebol by problém.Ale u tých dets. zubarok, čo som s ňou bola - no katastrofa. Ledva sme prišli do dverí - rýchlo sa posaď, otvor usta -a keď nie, už je oheň na streche. Ony si myslia, že deti budu ako robot.Vykonavať pokyny na ich povel. A ak nie, tak začnú bľačať o problémovosti dieťaťa a mať sprosté reči a nemiestne poznámky.A nech sa potom nečuduju, že dieťa sa ešte viac zatne a má strach. Veď priznajme si aj my dospelí, ktorý z nas by si sadol do kresla a dal sa ošetrovať zubarom, ktorý začne na vas najprv hulakať a má hlupe poznamky . Asi nikto. Aspoň ja nie. A čo to potom urobí s detsku dušičkou, keď to dieťa sa jednoducho bojí a má blok z lekarov?
Tiez sme mali takyto problem. V prvom rade uplne suhlasim s MARUS. Dieta treba zvykat na ambulanciu, brat to formou hry povozit na kresle aby to brala ako upnu samozrejmost. Po druhe: Vhodny trpezlivy lekar!!! A to s troma vykricnikmi tak ak citate lekari tak si to uvedomte! Moj syn bol nocna mora kazdeho zubara. Nechcel ani usta otvorit jacal kopal.Codili sme striedavo na chodbu ukludnovat a naspat do ambulancie. Prvy krat sme tam stravili tri hodiny. Doktorka mala vsak velku trpezlivost vsetko vysvetlovala, ked sa nedalo prisli sme zas na druhy den a len trpezlivostou a vysvetlovanim sme sa dopracovali k tomu ze k zubarke chodime sice s neurozou a bolestami brucha ale uz bez hysterie.
Akoze nema negativny zazitok?A to chovanie lekarov to je co?Nemoze mat k nim doveru.Moja dcera bola prvy krat u detckej zubarky na pohotovosti,ked chodila do MS.Lekarka bola tehotna a velmi mila k dcere.Ta sa odvtedy zubarky nikdy nebala a neboji sa dodnes.Podla mna je to len o pristupe.
ja som volila postupný nácvik s mojimi deťmi-osvedčil sa vždy ked som išla k svojej zubárke syn so mnou do vnútra len sedel pozoroval,dcérka má veľkú úzkosť-strach zo zubára-čim častejšie bude chodiť do zub.amb.bude klesať,a potom sme cvičili len si sadnúť,povoziť sa na kresle -vedel že sa nič nebude diať,neskôr zrkadielkom pozerať zúbky zo zubárkou je to na dlhšie ale treba skúšať-tiež som psychologička.držím palce!
ja by som najskor isla do obchodu s deckom pozriet hracky, navnadit ho na nejaku... a potom tvrdo NIECO ZA NIECO..je to sice nevychovne, no a co.
Moj znamy takto chodi so synom sa strihat. Postavi pred neho cokoladu, maly sa nato diva cely cas, zatne zuby a drzi hlavu. No a co by sa stalo, keby sa aj u zabara postavila pred nu cokolada ??
Ked je decko inteligentne, spocita si, ze chvilu otvori usta, podrzi a ma hracku alebo cokoladu.
a skusali ste uz aj odmeny? Ked pojde ku zubarke abude posluchat tak nieco dostane alebo vystrasit ju, ze ked nepojde tak to poviete jej kamaratke a ona sa jej bude smiat? Znie to mozno divne, ale ked som bola mala tak moja mamka mala so mnou rovnaky problem a pomohlo len ked ma postrasili, ze podu pre mojho brata nech sa mi smeje ak sa bojim
Negativny zažitok nema. Problém je len v tom, že zo zubami nemala nikdy problémy a my - ako rodičia sme urobili veľku chybu a to v tom, že sme s ňou preventívne nenavštevovali zubnu ambulanciu. Iba posledný rok, ako začala chodiť do školy, tak sa snažím s ňou chodiť 2 krat ročne na prevent. prehliadky, ale zbytočne. Aj minuly rok v zime jej iba fiktivne napisala, že bola uskutočnema prevent. prehliadka, nakoľko si ani usta neotvorila a dneska- tiež som chcela iba preventivnu prehliadku -to už sme boli pri druhej zub. lekarke si ani nesadla do kresla. Ona sa inak boji všetkých lekarov, ale u iných to ešte vydrží. Ale celkove, jej stači sa iba kus buchnuť, alebo poškrabať a vyvadza akoby ju drali z kože.
959 musis v dietati vzbudit pocit dovery k lekarom a to docielis len tak, ze sa budete doma hravat na zubarov a doktorov.
No vieš, myslím, žeby stálo zato ísť tam, dať dcére spraviť zúbky a mať pokoj. Najlepšie by bolo, keby si tam zavolala a dohodla sa. Viem len, že tam deťom dajú nejaké upokojujúce lieky, nejakú ľahkú narkózu a potom im spravia zuby.
A prečo sa dcérka tak bojí zubára? Má nejaký negatívny zážitok?