SOM V KONCOCH, PROSIM PORADTE...

deti casto vymyslaju ked su s mamou, ale s otcom ich to ani len nenapadne. takze odporucam vyskusat poslat s dietatom otecka, pripadne inu osobu z rodiny. casto tiez pomaha ak ide na vysetrenie cela trieda pocas vyucovania, ale to treba mat zubarku v skole co uz je malokde. ak akutne treba osetrit zuby, dohodnut anesteziu, alebo aspon "naladovku", nam ju zubarka pre dceru sama nukala. tiez by bolo vhodne zobrat dieta k zubarovi vtedy ked ide rodic na osetrenie, aby videlo ako to rodic znasa a ze to nie je nic hrozne (samozrejme nie ak tam zacne rodic robit hysaky). ak dieta nema akutny problem a chcete iba preventivnu prehliadku, tak to radsej odlozte o nejaky rok, mozno ho tieto nalady prejdu.

Ahojte.
Dakujem Tým čo reagovali na môj príspevok...Chcem ešte pár vecí k tomu dodať,že môj syn je naprosto normálny a až nadpriemerne zmýšlavý a aj to si myslím, že je ten problém.Má velkú predstavivosť...No a ked ono aj záleží na tom v akom kraji ste a či ten zubár-ka nemá narváno a čí je ten typ trpezlivého človeka. Sú aj iné možnosti v menších mestách to je o inom....Tá naša zubárka je kvalitná a čo sa týka trpezlivosti?Asi priemer,a už sme aj zmenili jednu zubárku pred tým, lebo nebola kvalitná...malému zakaždým vypadla blomba a potom sa tá reakcia spustila u neho,možno aj to bola príčina,že tam zrazu musel ísť viac krát-teda častejšie a to je určite v jeho veku traumatizujúce.Navyše ja nemám také možnosti s ním chodiť kade tade,nebývame spolu a nikto s ním už v podstate nechce ísť k zubárovi,pre jeho reakcie,lebo či chceme alebo nie nieje to príjemné pre nikoho.. a tak to chápem že otca rešpektuje najviac.Pokúsim sa to poriešiť a aj niečo vyskúšať,veď do ďalšieho stretnutie so zubárom máme čas...ešte raz ďakujem za info a odpovede a aj za kontakty...všetkým prajem hodne zdaru v týchto detských problémoch...

aj ja mam teraz dost velky strach zo zubarov a to uz mam 20 rokov (a rovnako z injekcii, z niektorych lekarov...). spominam si, ze raz ma mama chcela dotlacit pod nejakou blbou zamienkou ku skolskej zubarke, ktora bola riadne hnusna a neznasala som ju. sestricku mala vcelku zlatu, ale ta robila skoro vzdy len administrativu. zubarka si robila vsetko. raz som sla tam s mamou (akoze len do skoly po nejake potvrdenie ci po co) - zrazu sme stali pred zubarkinou ambulanciou, ona tam zaklopala a uz hovorila, ze ideme len na chvilu k zubarke. ja som uz vedela, co ma tam caka, tak som zacala utekat a nezastavila som sa skor nez von pred skolou. a sestricka, mama, doktorka na mna volali, nech sa vratim, ale ja som bola hlucha, nema, slepa... nic ma nezaujimalo. a mama mala potom na mna nervy, ale to ju po par minutach preslo (ze ci sa nehanbim tak vyvadzat... nehanbila som sa :-P). a strach som mala aj z mojej prvej detskej lekarky - vzdy ked som k nej prisla, tak injekcia bola na poriadku; teraz chapem, ze som mala caste zapaly dychacich ciest, priedusiek, pluc... ale vtedy som tomu nerozumela. a teraz? obcas zaskakuje moju obvodnu lekarku a aj teraz sa jej bojim :o) i ked ju mam ako lekarku rada, lebo som si uvedomila, ze je najlepsia, ku akej som kedy chodila (i ked strach som mala a trosku i teraz mam poriadny), ale ked ju stretnem trebars ze s mamkou na ulici, tak akoze je to v pohode, i ked mam pred nou riaden respekt :o). a to iste sa mi deje aj pri mojej obvodnej lekarke terajsej. ked pridem do ambulancie, tak... ci pana, co zasa dostanem (ked hovori, ze mi pichne injekciu, ta... klkepeto raka sa menej klepe nez ja :-P) a ked ju nahodou ze vidim na ulici (brigadujem teraz v zmrzke a prisla 2x na zmrzku), tak mam vo vnutri taky pocit, jakeby mi vsetko zvieralo vnutri... taky strach spojeny s velkym respektom, jakeby sa mi krutili dokopy vsetky organy a je to taka "husia koza" vo vnutri... sila no :-) hehe). Ale co uz. A moj zubar? No je to skvely lekar a som stastna, ze som pri nom. Je to aj dobry psycholog zaroven, vie pacientov ukecat (neeeeboj sa... to boliet nebude, je to len kaz na povrchu zuba... to mi povedal na posledy a skoro ma v zubarskom kresle roztrhalo od bolesti :-P, nabuduce si dam injekciu pichnut) a je taky vesely, mily... proste mam ho rada. skvely lekar.

Zdeno? A co ak by ste skusili len to napr., ze poviete synovi: Pozri sa, pojdeme k zubarke, len ti pozrie zubky, nic ti robit nebude a uvidis, ze to boliet nebude. A dohodni sa s lekarkou a spln to, co mu slubis. Nech mu fakt ukaze aj nastroje, ktore potrebuje na prezeranie jeho zubkov. A aj ked uvidi kaz alebo nieco, tak nech sa dohodne priamo s chlapcekom, ze teraz mu robit nic nebude (ze ma pekne zubky, ale jeden cervicek je v puse a toho mu musi vybrat...) a ho objedna na iny den. Nepomohlo by to?

zdeno b.skús sa pozrieť ešte na stránku ,,bábetko,,tam je fórum -rôzne témy,a je to tam rozdelené aj podľa krajov.Existujú už aj špecializované ambulancie-pre deti.Myslím,že všetko je o lekárovi,aký má prístup,a podľa toho sa to potom vyzerá.

Zdeno, poslala som vám mail.

Dobrý deň. Aj ja som konečne nejak sa pokúsil nájsť riešenie a rady cez internet...Máme problém so synom a jeho panickým a niekedy až histerickým strachom zo zubára a aj všeobecne lekárov.Ale hlavne zubára.Má 8 rokov anikto si sním nevie na zubárskom kresle rady lebo chytá až záchvaty plaču a jeho desný výraz v tvári nás bolí a zároveň potrebujeme aby sa opravili zúbky.No skúšali sme vysvetlenia ,lásku aj iné formy ako to sním komunikačne rozobrať,no akonáhle zbadal zubárku a tie nástroje stratil pojem o tom kto je okolo neho a videl len svoje predstavy o tom ako to bude bolieť.A nepomáha ani objatzie ani vysvetlenie zubára,či už príjemné alebo aj ráznejšie,ani sluby čo zato dostane ani vyhrozenie že bude to potom horšie,alebo že dostane ,,bitku\",Neskúšali sme hry na zubára ani nič podobné, to čo som sa dočítal ,tak neviem či to pomôže,alebo nejakého terapeuta.Ak viete konkrétne poradiť, alebo na koho sa obrátiť,alebo v čom je chyba,tak by som poprosil ozaj dobrú radu.Alebo aspoň aj tel. kontakt na niekoho kto to nejak už zažil, alebo prežil by som uvítal. Zdeno

Zatiaľ viem iba o týchto dvoch.Ale včera manžel vybavil , že bude chodiť ku jeho zubarovi - je to manželov spolužiak zo školy, takže hneď na rovinu mu povedal, čo je vo veci a dohodli sa tak, že ju objednal na 1.apríla a bude zatiaľ iba parkrat chodiť na sedenia. Že prvýkrat ju iba posadi do kresla a porozprava sa s ňou, potom nabuduce jej ukaže nastroje ...Uvidí podľa toho, ako bude malá reagovať. Takže som naozaj rada. Dufam, že to vyjde. Keby som to vedela skor, tak hneď ju dam ku nemu, ale predsa som si myslela, že keď ma iba 6-7rokov, tak je lepšie s nou isť k detskému, že ten vie ako s ďeťmi- čo bohužiaľ sa nepotvrdilo.
Inak včera som povedala tej zubarke pekne na rovinu, čo si o nej myslím a hoci som bola napalená aj na malú, predsa som stala na jej strane. Veď som ju aj ľutovala, že ako sa bojí, trasie a tá nenormalna lekarka/ bohužiaľ inak ju ani neviem nazvať, mam sto chuti zverejniť aj jej celé meno/ ešte miesto toho, aby ju utešovala a bola na ňu mila ešte ziapala a mala sprosté reči. A to ešte pracuje ako SUKROMNA LEKARKA. Čudujem sa vobec, že ešte nezavrela svoj kram pri tom jej pristupe a že ma ešte pacientov.Ale čo už, mesto je malé a detských lekarov mame veľmi malo.

No keď pred tvojou dcérkou tí zubári len kričali, tak sa ani nečudujem, že sa bojí. Ja som sa tiež hrozne bála zubárov, keď som bola dieťa, vždy som mala so zubami problémy, tak strach bol o to väčší. Dokonca aj v dospelosti som chodila k zubárke so stiahnutým žalúdkom. Moja bývalá zubárka mala vždy zlú náladu, vyžaroval z nej negativizmus. No a potom si raz dovolila na mňa bezdôvodne kričať ako so sopľavým deckom, pričom som dospelá už dávno, tak som od nej odišla. Terajšia zubárka je úžasná, ľutujem, že som o nej nevedela skôr. Tam idem v pohode, bez stresu a nervozity.
V krajnom prípade, ak už skutočne nič nepomôže, skúste ísť do BA, BB a dočítala som sa, že také ambulancie sú aj v KE a vo Zvolene.

Ináč,chodíme k školskej zubárke,teda do ambulancie priamo v základnej škole.