Nebavi ma zit!

deberos...tak takuto radost ti urcite nespravim...

Prečo má kiwemai zdrhúť, nechápem. To srdiečko naplnené láskou je úžasné. Lenže nie vždy je jednoduché mať ho naplnené tou láskou a porozumením pre iných. Ten návod máme každý svoj v sebe.

kiwemai, tak zdrhni, kto by ta uz len potreboval... :-)

aj ja mavam z casu na cas take pocity...asi kazde 2 tyzdne mam xut ujst z domu, asi kazde 2 tyzdne mam xut rozlucit sa so vsetkymi...minimalne 3x do tydna je mi priserne smutno...ale vzdy je tu niekto, kvoli komu ostanem...zazen prosim poxmurne myslienky prec a pokus sa mysliet aspon trosicku pozitivnejsie...najdi si nieco, co ta bavi a naplni tvoje srdiecko radostou.

ahoj, nerozumiem prečo tu píšu ľudia a vôbec prečo si čítajú a otvárajú takéto stránky,keď ich ľudské osudy devalvujú svojim intelektuálnym deficitom, ktorých sociálna inteligencia nepresahuje súčet prázdninových mesiacov. Nikdy neviete, ako to dotyčný myslí, a čo cíti. Nikdy nevidíte až na dno ľudských sŕd. Preto si dajte pozor, aby vaše slová neboli posledné v životoch ľudí, o ktorých ste pochybovali a smiali ste sa im.

vzdycky bude este horsie...

dakujem vam vsetkym!!!velmi mi pomohol uz len ten vas zaujem pomoct mi....rozmyslala som o tom a myslim ze mate pravdu.....aj ked zivot s ludmi ktori sa spravaju tak akoby ma z duse nenavideli nie je zrovna prechadzka ruzovym sadom......a ked som to pisala bola som v riadnej depresii.....bolo mi fakt hrozne ale teraz mi ten vecer pripada ako zly sen a ja len dufam ze nim naozaj bol.....neviem ci by som mala odvahu zabit sa.....mozno hej....aj ked ja sa bojim smrti tak ako sa bojim utrpenia.....nechcem zivot kde na mne nezalezi mojej rodine....musim vam povedat ze ste prejavili viac sucitu ako by prejavili vlastni rodicia!!!!o to co som sem napisala si niektori myslia ze je to len zart....co ma dost zarmucuje.....ja si tu vylejem srdce a niektori to povazuju za hlupost....v kazdom pripade vam aj tak VSETKYM dakujem ze ste o mna prejavili aspon nejaky zaujem.....vdaka

Ahoj danteros, ake chces kontakty, a co chces vymienat. Urcite si nebol v tej mojej autoskole. To som si istá. Moja bola najnajnajkrajsia na celom svete. Zažila som tam toľko zábavy a srandy, čo som dovtedy nikdy nezažila. Samozrejme az po 10 skušobných jazdach, ked som sa naucila super šoférovat. Ked som skončila, tam som až plakala, že to všetko končí sa...

je to sranda ale s tou autoskolou...nieco na tom bude...ja som tam spoznal tiez dobrych ludi...skoda ze sme si nevymenili kontakty...mam na to fajn spomienky

Nie si sama. Ja som podobnú situáciu zažila. Brat ma psychický tyranizoval. Možno aj teba psychický tyranizuje, lenže to nevies asi správne nazvat. Mna brat tyranizoval psychický 4-5 rokov. Chcela som sa zabit - vyskocit z okna, tak ako ty, lenže nechcela som opustiť svet a v kútiku duše som verila, že raz to štastie príde. Našla som si miesto, kam som chodila načerpat silu - pútnické miesto v Marianke.
Ak chces spoznat nových ludí a mas viac ako 18 rokov presveč rodičov aby ta zapísala do autoškoly. Je to tam súper, prídeš na nové myšlienky a možno práve tam stretnuš človeka - priatela, priateľku, ktorý ta pochopia.
Ak neprichádza ani jedna možnost do úvahy tak navštív doktorku, lebo trpíš depresiami, ktoré ty vyvoláva brat a rodičia svojou nevšímavostou.
Nie sú to oblbováky, ale tvoj organizmus, ked je smutný nedokáže si vytvárat hormon stastia, tak sa to musí doplnit týmto spôsob. Skús to a daj vediet.
A brata si nevšímaj. Napr. možeš sa naučit vyšívat, je to súper, ak ta to bude bavit - aspon niečo pekne zostane po tebe...