Mam AIDS

Dakujem vam za kazde slovicko,ste zlate.viete ze ste ma zasa rozplakali? uz to dnes nezapnem ani za nic na svete lebo tu len sedim-pisem-placem-citam-placem...Idem von je krasne pocasie hadam pridem na ine myslienky,ahojte a este raz vdaka.

hanka, myslim, ze ta zbytocne budeme teraz presviedcat, mam pocit, ze vidis teraz ciernu aj tam, kde je jasna farba.
som starsia a len minuly rok som porodila zdrave dievcatko. cisla, statistiky pre vyskyt downovho syndrmu, cu len cisla. vela z mojich kamaratok a znamych v rovnakom veku ako ja mali babatko v nedavnej dobe, alebo dokonca este len cakaju teraz prve. kazda mame urcite velke obavy, ci to nase dietatko bude v poriadku, je to prirodzene.
ze mate pozicku? ked ta to trochu ukludni, my mame hypoteku na byt 800 tisic, a tiez sa splaca veeelmi pomaly. ale sme zdravi, tak pracujeme. ja tiez zijem s obavami, ze toto raz nebude. ale vzdy sa najde nejake riesenie, ludia, ktori pomozu a vsetko bude jednoduchsie. skoda, ze nemas pri sebe manzela, urcite by ti bolo lahsie.
pre mna boli vsetky tri tehotenstva velmi emotivnymi obdobiami, plakala som kazdu chvilku a zas som sa len bala, ci im neuskodim...
a teraz? uz je to uplne ine - to bezzube stvoreniatko sa nadherne prenadherne usmieva, ked ju vezmem na ruky, tak silno ma objima, tolko si nezrozumitelne blaboce (ale ja jej rozumiem, pravdaze, lebo ja hovorim takou istou recou), je to najuzasnejsie obdobie. a teraz mam radost z toho, ze som jej kupila prve satocky a z inych drobnosti....
kdesi tu na fore bol pribeh zeny, ktora ma 37 rokov, velke deti a pocit, ze jej zivot unika medzi prsty... ber to ako pozitivne povzbudenie - ber to tak, ze ty v 37 rokoch nebudes riesit taky problem. a ked ten najstarsi bude v puberte, budes mat pri sebe este niekoho na maznanie :-)

Hanka chapem ta.A vobec som to tak nemyslela.....ani ta neposudzujem.Ja som mozno teraz uz spokojna a posobim na teba tak nechapavo ,ale nieje to tak.Tretie dietatko bolo u nas planovane.No ani zdaleka som netusila co ma caka....stredna bola strasne zlata spala perfektne ,jedla perfektne,narodila sa perfektne...tak som si myslela ,ze tretie bude tak isto.No tehotenstvo ma tak zlozilo ,ze som do 4mesiaca lezala a manzel ako ma rano nechal tak ma nasiel ked prisiel z prace.prve mesiace po porode som sa vyslovene plazila po byte od vycerpanie ...maly bol taky nezmar.No teraz uz sme za tym najvycerpavajucejsim obdobim.Ty este nevies co ta zrejme caka,ale moze to byt prekvapenie a bude to super po kazdej stranke.kazda zene ak je dietatko neplanovane potrebuje cas na vyrovnanie sa s novou situaciou a je normalne ,ze raz sa budes pozerat na vec z tej pozitivnej a raz z negativnej stranky....Kazdopadne mas moju podporu.Paci sa mi nazor mojho oca ,ktory ked sme mali autonehodu tak som sa ho pytala ,ze co si o tom mysli...tak mi povedal,ze on to nebude posudzovat,ale pomoze nam to riesit a aj pomohol:))).

Mam 32 ale vyzeram na 48,som vraskava,s kruhmi pod ocami,synov som kojila jedneho 2 a druheho 2apol roka,takze som navyse aj vyciciana ako slivka,citim sa unavena na babatko a este sa aj bojim co ak nebude zdrave,mam uz predsalen urcity vek kedy je tu vacsie riziko ci uz downovho syndromu a pod.neviem si to anilenpredstavit ze bude chore...
(kaslem na to lebo uz tu zasa placem)

Nashira ja netuzim ani prinajmensom po milionoch a hmotnych veciach,z toho som uz davno vyrastla,svoje deti tiez vychovavam najlepsie ako viem a chcem ked sa raz ozenia aby dostali do vena "hlavne" dobru vychovu.Vies mi splacame pozicku este mame 114 tisic a ide to naozaj pomaly,manzel zarobi nieco cez 30 a ja nemam nijaky prijem,ale to je jedno,nejdem to tu rozoberat.proste som len chcela ist uz do roboty konecne medzi ludi ale zasa sa to na par rokov oddiali,takisto sme este nikdy neboli na ziadnej dovolenke a uz nikdy ani nepojdeme a tak..je toho vela, ach.Urcite si myslite ze som sebecka a myslim iba na dovolenky ale to nie ja len chcem proste uz zit ako normalny clovek a nie zasa dookola plienky,kasicky,zadocky,dupacky,hnacky....

Nellka s byvalim aj s chodenim som bola 13 rokov.Za ten cas som osedivela...nie uplne a farbim si tak to nevidno,choroba sa mi len zhorsila....a o psychike ani nehovorim.Chcela som s nim zostarnut,ale......Teraz to je naozaj ako pisem som spokojna.I ked ten strach niekde v hlave bludi....teke,ze to skonci...Nechcem to ,ale strach a skusenost su alrmom,ktory piska ako divy pri najmensom dotyku.:(A este pre Hanku.Minule som sedela na pohovke a hovorila som si ,ze mame maly byt vecer ked zaspavam pocujem susedov cikat,ale vzdy sme na tom lepsie ako nasi predkovia......studene izby bez radiatorov,maslo len ked mas kravku a uslahas si ,mlicko nadojis ,mast z prasata ...a to je vsetko.Deti budem vychovavat aj vychovyvam tak ,ze sa musia postarat o seba same ...jednoducho je taka doba.Nebudem mat 6 milonov navyse ,aby som im mohla kupit byt a auto.

nellka, ty sa podobas na joža? a mas aj fuzy? :-)))

Ahojte! Je u nás moja mama, tak stále kecáme...a tak. Ale ste tu toho popísali, Sage a Nashira sú už dokonca rodina:)Tak to je malá šikulka, keď tak pekne vzpriamene sedí, ja som s tou staršou mala problém, museli sme potom cvičiť vojtovku, ale tá mladšia v pohode.
Nashira, mne sa to tak páči, že si taká spokojná, obdivujem to, že si sa s prvým mužom rozviedla a teraz si takto spokojne žiješ, stálo to za to, nie?
A ešte k Hanke...zvládneš to, uvidíš, pre mimino sa dá teraz celkom dobre nakúpiť, veľa toho nepotrebuje, však to rastie ako z vody, človek vždy vyjde s tým, čo má, uvidíš.
Tak sa majte a všetkým vám dobrú noc...
PS: a ozaj, teraz od veci, viete, čo mi raz povedal jeden pacient?! Že "Jožo! Poj sem":):):)

dobru noc nashirovcom :-)

boze, hanka, nestresuj sa, vsetko bude, my sme sice kociar museli zas kupit, kupili sme uz od ruky a oblecenie? nestihame nosit, tu nieco dostane, tu niekto donesie obnosene, nieco mame po synovi, a je toho tooolko. takze uz si hned povedala aj manzelovi?