Som zufala. POMOZTE prosim

Príspevok v téme: Som zufala. POMOZTE prosim
sjella

Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.

mimka

neboj sa a predovšekým musíš mu odvahu...ked sa mu postavíš zoči voči..nesmie na tebe vidieť že si nesmelá a že si utrepená...ver ešte v štastné konce...:-)..držím prsty..ako písala viki ak o teba nebude stáť..tak sa nesmieš trápiť lebo nestál zato...

sjella

anonym: pri vsetkej ucte, nechces zalozit temu, kde by sa tvoj problem prejednal? tu sa to moc nehodi....PS: vyskusaj ortopeda..

anonym

Ja mam trosku iny problem ako sjella predomnou...Mam par zdravotnych problemov s ktorymi si neviem dobrych par rokov rady.Mam velky rozdiel vo velkosti prsnikov!Dost casto som s tym chodila po lekaroch a kazdy jeden mi povedal nieco uplne ine.Jeden mi daval nadeje,ze sa to zlepsi a druhy zase ma odpisal hned vo dverach.Nedavno mi zistili aj skoliozu chrbtice.Lekar povedal,ze aj kvoli tomu mozem mat taky velky rozdiel vo velkosti prsnikov.
Ale mna ani moc nezaujima kvoli comu to mam,ale ako sa to da zmenit!Lebo poviem vam,nieje to vobec nic prijemne a nevie si nikdo ani len predstavit,co je to za pocit!Nikto v mojom okoli to radsej nevie.A niekto si teraz povie sak co,ved to nieje ziadna veda,ale viete si redstavit co musism robit cez leto?To je trapenie a trapenie!A ja este k tomu tancujem a nase vsetky kostymi sa skladaju len z vytrihov takze sa musim stale nejak maskovat.A pri prezliekani v skole alebo kdekolvek je to este horsie!Vtedy neviem kam sa mam schovat!vsetky podprsenky musim mat vselijako presite a prerobene len aby to bolo co najmenej videt,ale nikdy to nieje a nebude dokonale.A na nejaky milostny zivot mozem zabudnut!Ved predsa prsia su znakom zenskosti a ja nemam normalne prsia..dokonca nemozem povedat ani len to,ze mam prsIA-mozno prso.Kazdy jeden pohlad do zrkadla je triznenie!
Prosim vas,ak mate niekto podobne skusenosti alebo niekoho takeho poznate tak to sem napiste..velmi by mi to pomohlo a urcite aj vam!
Dakujem!

viky

mila sjella,kedy to vypukne?nic sa neboj,vyriesit to treba a cim skor,tym lepsie pre teba,nenechaj sa nim trapit,ak sa rozhodne pre rozchod,tak nestoji za nic,lebo ty si tu na neho cakala a on sa ti takto odvdaci???

sjella

nuz, onedlho je doma.. mam strasne zvlastne pocity.. a aj strach.. :-(((( plamienok nadeje je cim dalej tym mensi :(

mimka

ahoj sjella...je celkom fajn bojovať o chlapa lebo im to zdvíha ego...:-)ved to sú chlapi..:-)..ale vtomto prípade myslím že ty máš už ujasnené myšlienky čo chceš čo k nemu vlastne cítiš...nechaj ho aby to urobil aj on...viem ťa pochopiť že je to veľmi ťažké a ešte ked je tak daleko ale ked mu budeš vypisovať a otravovať a valcovať ho smsskami a mejlami tak tým si ho ešte viac posunieš od seba..chlap vo všeobecnosti potrebuje slobodu..a on ju teraz aj má...je daleko a všetko vidí ináč ale ked sa vráti tak vtedy sa uvidí či sa vráti alebo nie..moja rada pre teba teda znie:...skús mu ponechať slobodu a netlač naňho...on sa ozve uvidíš...môžeš mu napísať posledný mejlík stým že ho máš rada a že ty vieš čo chceš...ale on musí vedieť tiež...a stým to ukonči...ked sa ma vrátiť niekedy teraz tak už nepíš..a počkaj kým sa nevráti domov...na záver poznám taký pekný citát: " oslobod sa od človeka ktorého ľúbiš...nechaj mu slobodu ked sa ti vráti je to pravá láska keď nie nikdy ťa nemiloval...držím prsty:-)

jaaaaaa

ahojky, musim suhlasit s viky, myslim ze ti poradila velmi dobre, vies ked su dvaja daleko od seba a ece takto dlho moze prist k takymto uvaham z jednej strany, to robi ta dialka.urcite nedaj na radu kamarata, pricom nevravim ze ti chcel zle, ale asi by to nebolo velmi dobre riesenie.spravaj sa k nemu ako predtym a nech si to da v hlavicke do poriadku, ta laska nezmizne z dna na den a verim ze vas vztah bude opat v poriadku, hlavne ked sa vrati spat a opat sa po dlhom case uvidite.drzim palceky, maj sa krasne :)

viky

nikinka-viem,chod na gindu,daju ti injekciu na oddialenie,trcha to stipe ale da sa to vydrzat a stoji to za to,vodu si uzijes pa