Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
mam v hlave takyyyy zmatok, ze uz ani neviem, co mu chcem povedat.. :-((((
neboj uvidíš dopadne to dobre..potom daj vedieť..držím prsty
preco sem nepise ziadne chlap??? :-))) Chcem pocut nazor chlapaaaaa :))
Holky, este raz: pri vsetkej ucte, ale nechceli by ste si tu zalozit temu, kde bzysa prejednal vas problem? :)) Sem sa to troska nehodi.. Potom stratime nitku..
PS: ten "moj" sa ma vratit teraz v sobotu (23.9.) :-(( velmi zvlastny pocit mam .:((
Takze tu to mas:
Mila anonymka mozno neuveris ale ja mam presne ten isty problem a preto ta chapem ako sa asi citis ale s jednym nemozem suhlasit,z vlastnej skusenosti a to ze nemozes mat normalny milostny zivot,ja som sa tiez bala ze kto ma bude taku chciet ale poviem ti ze ked ta ten dotycny lubi tak ta bude lubit aj takuto.Su aj horsie veci.Ja mam k tomu este aj ten mensi prsnik dost maly takze este o to je to viac vidiet ale uz som sa s tym akosi zmierila ked som si nasla priatela.A ja to riesim co sa tyka estetiky tak ze nosim push-up podprsenky a ten kosik kde mam mensi prsnik,si proste vypcham vacsim poctom vypchavok az kym nie su na pohlad rovnake.Tak nevesaj hlavu,inak sa ale pomoct neda.Vies skoro kazda ma jeden trosicka vacsi no a napriklad my dve o dost viac,treba sa s tym zmierit.Ja to mam napriklad po babke a nic s tym nenarobim...ale naozaj sa netrap a necit sa menejcenna,ved co maju vraviet zeny ktore pridu o jeden prsnik pra rakovinu?Podla mna toto je tragedia!
Anonym napisala som ti o tvojom probleme do temy potrebujem radu tak tam si to precitaj a snad ta to povzbudi!
No,aj ja som si myslela,ze dnesne zdravotnictvo je pokrocile,ale zatial ma v tom nepresvedcili lebo som s tym uz bola uplne vsade!Aj u ortopeda aj u gynekologa...a nikto nic.Vsetci len vravia nech cakam,nech som trpezlova,ale to nieje take lahke.A nad plastikou som uz aj ja rozmyslala lebo to je asi moja jedina sanca vyzerat ako clovek,ale to by som este musela dost dlhy cas cakat...a to uz nedokazem!A okrem toho je to finacne dost narocne.Ja uz skutocne neviem co mam robit...keby tu je aspon niekto s podobnym problemom s kym by som sa o tom mohla porozpravat...lenze ono stale neni s kym.Uz ani s mojou mamou...ona si totiz mysli,ze sa lutujem stale...Prosim o nejaku odbornu radu!!!Dakujem...
Ahoj Sjella, ak som skomolla tvoje meno prepac prosim.Trosku o mne.Zacala som si s priatelom na slovensku.Po 3 mesaicoch odisiel pracovat do zahranicia.Nevedela som ci je koniec,ci s aku mne vrati.Uistoval ma,ze ano.Denne sme pisali xz smsiek.Prisiel po 3mes. na 2 tyzdne potom chodil po 2 mesiacoch a nakoniec kazde 3 tyzden.Takto chodil vyse roka.Teraz som prisla ja zanim pracovat von a sme spolu stastny.Ked bol prec mi bolo velmi tazko,neraz som si poplakala.Ked clovek vidi dvojice sa prechadzat a ja stale sama i ked som sa ma nebola.Stale bol o com pisat no bolo aj tazko po tych smskach,nebolo vzdy len ruzovo,to nie. HLAVNE co mu nepis,je kamaratova rada,"ked sa vrati nebude s kym riesit".Musis mu dat pocit opory,ze pri nom niekto stoji.Vies on je vonku,je sam a aj chalani i ked taja maju svoje dni,depky so samoty.Doma su vsetci jeho kamarat,rodinai,on ma tiez kamaratou novych ale to nieje ono. Podrzh ho, daj mu vediet,ze ked pride si tam pre neho a kedykolvek bude chciet si s nim vo dne v noci. Nikdy nepis odpor, vzdy veci kladne. OKi, tym ho iba odpudis.
Dzim palceky.
pre anonym:..nepoznám nikoho takého popravde stakýmito viditeľnými rozdielmi pŕs...ale si myslím že dnešná veda teda vývoj v zdravotníctve je popredu a aj plastické operácie, skrášleni pŕs.implantáty tak prečo to neskúsiť?..niečo musí existovať aby ti to pomohlo odstrániť tento hendicap..tak dúfam že sa to podarí
