Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
Príbeh mojich starých rodičov-ozajstný.Už nežijú. Dedo bol 17 rokov v Kanade a USA. Odišiel, keď mala babka 24 a on 29 rokov. Doma mali dve dcery.Posielal jej peniaze a na Slovensku sa nemali zle. Potom sa dedko vrátil domov.Babka mala 41 a dedko 46 rokov. Obaja sa dožili 90 keď zomreli a celý zbytok života ľutovali, že najkrajšie roky života prežili oddelene. Napriek tomu, že dedko mal "náhradnú! babku v USA a babka "náhradného" dedka tu ( o čom samozrejme mlčali veľmi dlho a začali o tomto hriechu hovoriť po 80-tke) mali sa radi aj napriek tomu... NO NAJKRAŠÍ VEK ŽIVOTA IM NIKTO NEVRÁTI.......NIKTO.... má takýto život zmysel??????
jezura: velmi pekne dakujjem za prispevok a uplne s tebou suhlasim. akurat ze nasa situacia je ina... keby to bolo ciste len o tom, ze ja som povedala nieco co som si mohla odpustit, jasne ze by som mu povedala prepaaaac laska, prehnala som to. Ale situacia je ina.. neviem, ci si citala vsetky prispevky..
Ahoj sjella,
Vybodni sa na svoju tvrdohlavosť. Ver mi, ublíži to hlavne tebe. Chlapi si podobné veci vôbec nepripúšťajú a keď, tak málokedy. Ak ho máš naozaj rada, nečakaj ani minútu a čím skôr sa mu ospravedlň za svoje slová, teda ak to tak cítiš, že si mu neprávom nabrýzgala. Nie je hanbou priznať si chybu a ospravedlniť sa. Nerob to však často, vždy treba ísť strednou cestou a nenechať sa zneužívať. Ale v určitej chvíli musíš cítiť sama, kedy je vhodná chvíľa ustúpiť. O tom je skutočná láska. Nekomplikuj si zbytočne vzťah. Viem, o čom, hovorím, som 17 rokov vydatá. A je to aj vďaka tomu, že neznášam „tichú domácnosť“. Ak sa s mužom pochytíme, tak je chvíľu veľmi hustá atmosféra, ale potom príde zmierenie. Zmierovacie pusy majú v mojom rebríčku bozkov jedno z najvyšších miest. V tvojom prípade sa fyzický kontakt dá nahradiť slovným. Tak nečakaj. Ak ho miluješ a stojí ti za to o neho bojovať, nebuď labuť. A pamätaj si, nie je nič horšie ako riešiť problém krikom alebo mlčaním. Skús komunikovať pokojne, ovládať svoje emócie, odpúšťať malichernosti a pritom mať svoju hrdosť. Je to ťažké, ale to je jediná cesta k harmonickému vzťahu. Prajem veľa pekných spoločných chvíľ.
ja som na icq
stale ma to myka napisat mu :-(( ale viem, ze to nie je dobry napad..
ked si to predstavim vo vlastnom vztahu.. nemas to lahke, mozno - ak na to dojde - sa ho nepytaj ci ta podviedol alebo preco ti taku vec napisal - ale ci to myslel vazne. zavisi na nom, ci chce vo vztahu pokracovat a na tebe, ako jeho pochybnost prijmes.
NIC, NIC, absplutne nic som si nekupila!!!! Ale aspon som doma nebola. neskor budem na ICQ, teraz ide segra na net.. :-/// potom napisem tvojej dcere a ak ta pusti, pokecame
zufalka máš sa dobre to som rada behaj a teš sa,darmo čakám
kedy sa chystáš na icq,lebo dcéra už má nachystané aj som to kukala no niet ta a potom príde moja mládež a vieš...
No tvoj kamarat ma asi pravdu..najlepsie by bolo ho vyhecovat..niakym sposobom..uz akym ty chces..alebo sa fakt uvedomi ten dotycny alebo jak si povedala sa to zhorsi..ale co sa zhorsi?to ze ta necha?na tom nieje nic..viem ze asiho lubis ale ak ta neha tak on asi teba nelubi..a buyt z nikym kto ta nelubi,no uznaj :)radsej teraz ako neskor..potom by to viac bolelo..chpaem to stej stranky ze ho lubis a ze to vobec nieje jednoduche..kazdy sme si tym presli ked sme satli na krizovatke a mali sme sa rozhodnut a kade..ale v tomot pripade mas dve moznosti..bud,alebo.ale urcite to pomoze do buducnosti..
ps tvoj stav bol pochopitelny,ked je clovek chory na vsetko reaguje precitlivenejsie..tak stoho si hlavu nerob..stava sa :)
