Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
sjell,každá z nás bola láskou sklamaná,mna by zaujímalo ako to prežili,ja ti poviem moje stupne.Najprv smútok lutost,a pocity beznádeje,potom ma osvietilo a začala som mat zlost na toho chlapa,že čo si on dovoluje takto ma trápit jeden taký a taký a či som ja pekná múdra naneho odkázaná a že môže banovat za takou ako ja a potom nasledovalafáza radosti,slobody,premien.Zrazu som mala času pre seba na všetko v čom vztah vždy trochu obmedzuje.Takže smútok,zlost,radost zo slobody a nezávislosti.Takže si to ešte vychutnaj a to o tom kvítí si nakoniec povieš aj sama
chenelle: asi si necital(a) vsetky prispevky, ale ano, spoznal tam niekoho.. ja len dufam, ze je to americanka.. to by bolo pre mna viac "znesitelne".. som naozaj zvedava, co mi povie, ked sa vrati.
ahoj,ked ti toto napisal,ze lubim ta aspon myslim.....tak moj nazor je,ze sa tam s niekym minimalne skamaratil..ja to poznam,ja som tiez v Londyne a nie je ziadny problem nadviazat znamost....ja na tvojom mieste sa ho opytam na rovinu o co ide...nech ti to povie rovno a nevyhovara sa...potom sa len trapis a stale nad nim premyslas....takze veeela stastia,aby sa to vsetko obratilo v tvoj prospech....pekny den
damaxy: posielam ti kvetinku. vies pohladit dusu :-)) Ja toto vsetko, o com hovoris ovladam, ale.. vies, stale je tu "ten pocit".. uz by mi mohlo nieco crnknut do nosa...
sjela netráp sa,nejako to dopadne,vidím ako ta to zamestnáva,no bude lepšie,to sú všetko len reči,ale pravdivé.Každý sa sklame a zasmúti,ale určite ta čaká niečo pekné.Len forma môže byt iná ako ty si predstavuješ
Na konci malo byť vidím a nie vím. Ospravedlňujem sa.
S tým nechutenstvom je to normálne. Je to dôsledok stresu. Keď som chodila na vyšku mala som 175 cm a 58 kg - veľa pohybu, málo času. Skús sa pozrieť po nejakej kamoške z baráku alebo vyskúšaj zorganizovať nejaké stretko zo školy - aj z predchádzajúcej (neviem koľko máš rokov - na akú školu chodíš). Zamestnáš sa a stretneš starých kamošov. Kupko síce teraz nie je ale skus si najsť kamošku cez internet. vím, že v poslednej dobe si tu často.
no, to sa este nacakame. Vratit sa ma 23.9. a potom kto vie, kedy si najde(me) cas. on je totiz z ineho mesta, ale studujeme obaja v BA..Stale rozmyslam ako sa zabavit, mojich kamaratov je par a su rozutekani po celom svete..:-((( Cakam kedy sa konecne niekto vrati a vezme si ma pod kridla. Takto sama, to je nanic.. Vsetko mi ho pripomina, kazdy kut v BA, kazda pesnicka.. Nemozem poriadne jest. A to si zoberte, ze mam 168 cm a 48kg :-((( moje telo sa tiez zblaznilo. co nechape, ze poterbuje jest??
Držím ti palce. Skús sa uvolniť a zabaviť. Ozvi ako si dopadla.
Oresanka:ano, mas pravdu, uz mu nepisem, ani to nemam v umysle.Vsetko je to v jeho rukach. v mojich to bude, ak NAHODOU zisti, ze chce aby sme boli znova spolu.CO je ale mala pravdepodobnost, tak uz to nechavam tak, i ked to nie je lahke.
