Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
no vyzerá že sa večer vydaril
takže sa vyfinti,skontroluj si všetko v zrkadle,spýtaj sa kto je najkrajší na tomto poschodí a dobre sa bav.Dúfam,že nemusíš bežat z kina domov?
jeeeeeeeeeeej, tak to by som si teda dala :-) mnamy
sjell ty si zlatá vnučka,u nás tiež by si sa dobre napapkal aj kávu na terase by si dostala ako prémiu,chcem ta trochu rozveselit.
ja viem ved vtedy mám 18 výročie svadby,no on mi asi nebude gratulovat.
ideme so segrou do kina..Bola som u babky, som jej pomohla upratat dom, poriadne som sa tam najedla :-) "Drahy" sa vrati 23.9.
Už to bude čo nevidiet a čo si dnes robkala,alebo sa ešte len pripravuješ na večer?
damaxy: ja som taky vecny cakatel...
Awoj sjella.Newiem či si prečítaš tento môj príspewok no keď som čítala Twoj príbeh cítila som akoby som ho dobre poznala, akoby som ho zažila - proste taký pocit,newiem či ma rozumieš. No jedno wiem isto hoci mám len 19 rokow: chodili ste spolu pol roka kým odyšiel do USA - áno je to krátka doba na to aby sa zdekowal w čase keď jeden pozná iba toho druhého: Mudráci čo robia štatistiky a podobne koniny by powedali: Je prawdepodobné, že wzťah sa môže rozpadnúť. Chápeš s niekým chodíš krásnych 6 mes. a on zrazu odíde. Odíde na druhý koniec zeme, jeden je tam a druhý tam. Iste sa trápiš otázkami čo tam asi robí no wer aj on sa tým trápi nech si akokoľwek weríte.Ja som toto isté sprawila priateľowi,odyšla som,priateľowi, s ktorým som chodila asi 6, 7 mes. ako ty, aj preňho aj pre mňa to bolo utrpením.No hoci sme chodili spolu tých 6 ci 7 mes. ja som od začiatku wedela - wer či newer - PRAWDU --- to, že je ten prawý.Poradím Ti len jedno ak ho ľúbiš a wieš, že je ten prawý tak BOJUJ a NEOPUSŤ swoju lásku a šťastie.A keď máš istotu, že Ťa nepodwedie :) --- to weľmi dobre poznám tiež. Poznáš to, že člowek môže MILOWAŤ naozaj milowať len raz za žiwot.
veru nie budeme spolu čakat.....na dobrý koniec
