Moj priatel sa zblaznil. Odisiel do USA. je tam 3 mesiace, o mesiac sa ma vratit. Vsetko bolo fajn, pisal mi maily, ze mu chybam, lubi ma a tesi sa na mna a pod. Zvladali sme to. No minulu nedelu mi bolo velmi zle, bola som chora, zavolala som mu. Zistoval ako sa mam a ja som vedela, ze mi nemoze pomoct. Lenze niekedy aj slovo pomoze..Potom sme boli chvilku ticho a ja som zacala vyvadzat. Vsetko to na mna padlo a povedala som nieco, co strasne lutujem. Nenavidim taketo chovanie,ale napriek tomu som sa zachovala ako taka hystericka..povedala som , ae aspon lubim ta by mi mohol povedat. A on povedal: lubim ta, apson myslim. Na druhy den poslal mail, ze nema jasno v tom, ci ma lubi. Dohodli sme sa, ze "to" vyriesime, ked sa vrati. je mi z toho tazko, lebo si myslim, ze je koniec.. Snazim sa s tym zmierit, ale ide to velmi tazko. Ja mam viac ako jasno v tom, ze ho lubim. Toto sa stalo pred tyzdnom a kazdy den len vaham, lebo neviem, co mam robit, neviem, ci mu mam napisat.. Dnes mi kamarat poradil, aby som ho vyhecovala tym, ze mu napisem nieco v zmysle: len aby bolo co riesit, alebo este horsie: ked prides, uz nebude co riesit.. Na jednej strane, mozno by ho to trklo a spamatal sa, ale na druhej strane, mozno by to este viac vsetko zhorsilo.. Skratka, som v situaci, ked absolutne neviem, co robit a ak robit, tak ako.. Budem velmi rada, ked mi napisete vas nazor, pripadne skusenosti.. Ale vety typu:"pro jedno kviti slunce nesviti", su mi teraz nanic.. Este par info na zaver: ja mam 21, on 24, predtym, ako odisiel, sme spolu boli menej ako pol roka(viem, kratka doba,ale ten vztah bol dost vazny). Velmi ho lubim a zatial sa mi nijak nedari zmierit sa s koncom..Viem, ze ma lubil a pochybujem o tom, ze by ma podviedol, on nie je ten typ. Za vsetky prispevky VELMI pekne dakujem.
Som zufala. POMOZTE prosim
prepáč ....ale musím sa ťa to spýtať??...nebolí ťa to ked sa sním stretávaš iba ako kamarátka???...ja neviem ja by som to asi na tvojom mieste nedokázala...určite by som ho nechcela istý čas vidieť...teraz to bude pre teba len zbytočne oveľa ťažšie....
dnes sme sa stretli - pozval ma na obed, dal mi kvetinku (mam narodky) a ked odisiel, dosiel na mna strasne smutny stav.. Myslim, ze nedokazem byt jeho kamaratka.. :-(((((
Ahoj, 3 mesiace je dost dlha doba. Mala som 3 roky priatela, odisla som na rok prec a bolo to presne take iste. Trvalo, kym sa to dalo do normalu, mali sme pocit, akoby sme zacinali od zaciatku. A zdanlivo lahko vyslovitelne slova sme este dlho nevyslovili, aj ked sme to tak citili.
Hlavu hore, snad sa to vyriesi, ked sa stretnete. Hadat sa takto na dialku nema velky vyznam, moze sa to este zhorsit a nasilu tie slova od neho nechci.
awoj:-)...no pravdupovediac ešte stále ľúbiš toho druhého je jasné že to potrebuje určitý čas aby to prebolelo.-..preto podľa mňa by si teraz si mala všetko postupne uležať a ked v tom budeš mať jasno že cítiš niečo viac aj ktomu tvojmu kamarátovi nielen kamarátsku lásku ktorá však kedykoľvek môže prerásť do niečoho viac .-)ako len kamarátstvo tak teda to skús..ved nie je čo stratiť len získať...a život je otom..len si to všetko poriadne premysli :-))
tak viete co? sme"priatelia", ale je to akesi divne(co je asi uplne normalne) snazim sa pred nim vyzerat kludna, v pohode, ze som nad vecou.. Ale pravda je ina.. Neviem presne aka je ta pravda, ale cele mi to pride strasne divne.. Ze jeho by som teraz mala "titulovat" "moj byvaly". Myslim, ze ma caka este dlha cesta, ked budem schopna naozaj s kludom povedat: toto je moj ex... Najradsej by som mu do oci vykricala, ako sa strasne hnevam, ako ma sklamal...Neviem, ci by to malo nejaky zmysel-pochybujem o tom.. Neviem vobec zaradit tie pocity, ktore mam ked som s nim. Kazdopadne, neviem sa nejak uplne "uvolnit" a spravat sa k nemu ako ku kamaratovi, ako to bolo predtym co sme sa dali dokopy. viem, aj to je normalne, no mna to strasne mrzi. Snazim sa byt nanho mila, zlata, mozno niekde v kutiku duse dufam, ze konecne otvori oci.. Pravda je taka, ze mi hrozne chyba. No ja nemozem byt teraz ta, ktora by sa snazila, aby sa to krasne co medzi nami bolo, vratilo. Ak sa niekto pyta, co je to, co by som chcela, tak neviem dat jednoznacnu odpoved. No momentalne by som si od srdiecka zelala, aby som sa necitila tak strasne prazdno a zle, ked idem okolo istych miest a ked pocujem iste pesnicky.. Prosim, precitajte si este moj prispevok z 28/09/2006 22:36. pa zlaticka moje. a dakujem vam za vsetko, co mi pisete
ja som ta kamoska:) to je dobra nahoda a ja som si myslela, ze som sama, co sa tak trapi, ani moj by ma nepodvadzal, ale u nas je to obratene asi s tymi citmi, ja som ochladla a on ma stale chce, je to teraz take divne v utorok pride domov, tak uvidime potom, co a ako, lebo predsa 4 mesiace nie sú tri dni a clovek sa za taku dobu aj dost meni. drzim palce moja papa
mas kamosku, ktora je na tom rovnako, len obaja su o rok starsi
viem, ze mi na toto napisete nieco v zmysle: riad sa srdcom a tym, co chces, ale zaujima ma, co by ste v tejto novej situacii robili vy..
to som rada Sjella,že teraz pri tebe stojí taký ludský anjel a pomáha ti.A stále myslím na to že ozaj tam hore ta má niekto rád a ....
asi nie nadarmo sa vraví že všetko zlé je aj na niečo dobre:-))
