pomôžte, prosím. áno, som na kolenách a už nevládzem;((( mám zjazvené telo od žiletky a to som si povedala, že už na ňu nikdy nesiahnem, no znova padám na dno. momentálne sa mi lieči noha a len čakám, kedy tá rana bude tak hlboká, že krv už neprestane tiecť. som na dne. mám ppp, ale také, no ťažko sa to opisuje. niekedy nejem, keď začnem jesť, tak sa neovládam a prežieram sa. čím viac sa snažím, tým viac žerem. naučila som sa jesť len jablká, mrazenú zeleninu prichystanú v mikrovlnke a mlieko, ale aj keď obmedzene druhovo, tak tie jablká jem skutočne na kilá. už sa tak nenávidím až sa mi chce plakať. kúpila som si tabletky na chudnutie, ktoré sú na predpis, ale zohnala som ich bez neho. nikto o tom nevie, čo ma divným spôsobom upokojuje.
strašne som si priala mať raz rodinu, byť mamina, hlavne zamilovať sa. teraz mám 22 a jediné, čo som prežila bolo sklamanie pri ženatom mužovi. myslela som si, že ma miluje, ale nemiloval. pomáhal mi, aby som sa po otcovej samovražde dostala do normálu aj z jeho smrti, aj z ppp, ale nakoniec ma opustil a ja som tam, kde som bola. na jednej strane by som najradšej na tie dlhé roky, čo sa trápim zabudla a dúfala v splnenie mojich snov, no na druhej je môj cieľ len jeden - schudnúť, pretože moje telo je priam nechutné a chudnúť až pokým nebude čo. často premýšlam nad smrťou. neviem žiť tento život. priala by som si, aby skončil, ale tak, ako som len obyčajná nula v chudnutí, tak sa neviem postaviť až na ten úplný prah života a smrti. ľúbim svoju rodinu, ale už neviem, čo robiť. neviem a nevládzem
;(((((( už som asi úplný cvok, pretože zároveň by som si v kútiku duše priala mať tú vysnívanú lásku, no stále viac mi túto túžbu vytláča túžba zomrieť. tento rozpor vo mne samej ma vnútorne zabíja asi viac než tie viditeľné rany. prosím, reagujte len seriózne. hľadám pomoc. nadávanie a nepochopenie mám v sebe samej. ďakujem
prosím, pomôžte mi vstať
nič v zlom, ale "ďakujem" za spásonostnú radu honey7
ach, ani neviem, čo povedať. pozerala som si fórum už v práci, ale rozhodla som sa, že odpíšem až z domu, aby mi neprerušili myšlienkové pochody. v prvom rade by som rada poďakovala za každý jeden príspevok. veľmi ma potešili. keď som sa rozhodla takouto formou poprosiť o pomoc, tak som ani nevedela, o čo prosím a čo vlastne môžem čakať. ďakujem za modlitby:)
no, ako som prežila noc a ďalší deň? môj vnútorný žiaľ nepominul. včera ma objala sestra, ale ja som bola tak nervózna zo všetkého, čo sa so mnou deje, že mi to bolo divné. ani neviem, či je to správny výraz na to, čo som cítila. s odstupom času zisťujem, že som túžila, aby ma niekto objal, ale v daný moment som mala pocit akéhosi stiesnenia. mala som mierny výbuch emócíí a keď ma chytila, tak som mala pocit, že sa dusím.
stále som myšlienkami ďaleko. to množstvo otázok, na ktoré nemám odpoveď ma pohlcuje. je milé čítať, že som jedinečná, lebo si tak ani najmenej nepripadám. neviem sa zbaviť myšlienky na chudnutie. včera som sa pokúsila vyvrátiť, ale nešlo mi to. prvýkrát sa mi to nepodarilo. tie hlúpe jablká mi zostali v žalúdku. mala som pocit, že ma roztrhne. cítim každý jeden kúsok tuku na svojom tele. nenávidím ho. tak veľmi. ako ma to mohlo tak ovládnuť. celé vnútro mi kričí: "už dosť", ale keď sa postavím pred zrkadlo alebo na váhu, tak sa trasiem od zlosti. som podráždená na všetkých a pritom sa najviac hnevám na seba. a keď vidím ako im ubližujem, tak...
dnes ma už potreba potrestať sa za všetky tie chyby a za to, že ich robím už tak veľmi dlho trošku prešla. odpoveď na otázku, ako je to možné je žiaľ tabletka, nie moje presvedčenie. hoci nemám rada antidepresíva, pravdou je, že ma dokážu ukľudniť až priam spomaliť. jednu vec mám ale stále na mysli. pamätám sa, koľko snov som mala, keď som bola malá. tie detské sníčky vytvorené pohľadom na svet cez rúžové okuliare. v jednom momente sa mi však začal rúcať svet a ja som pomaly všetko strácala. až nakoniec aj ovládanie samej seba. ovláda ma jedlo a chudnutie, energetické tabuľky, váha a meter. ako som to mohla spraviť? ako som mohla takto dopadnúť? keď som bola v nemocnici pred tromi rokmi, tak mi jedna osôbka povedala, že to nemôžem robiť, že tatinko kvôli mne trpí. ja viem, že trpí a je mi to ľúto. chcela by som mu povedať, že mi je to ľúto, že má takúto dcéru a nemôžem. snáď mi raz odpustí. snáď raz dokážem žiť aj pre budúcnosť a nemať pri pomyslení na ňu len tmu. snáď.
ešte raz sa chcem poďakovať. je mi lepšie, keď svoje myšlienky nemusím písať len do nemého denníka. ĎAKUJEM
lilinka, to že sí sa zdôverila, je dobré aspon nie si so svojim problémom sama. Kde sa podelo to možno šťastné, optimistické, radostné dievča, ktoré sa tešilo zo života, malo radosť zo seba, svojich priateľov, ktorí ho mali radi. Život máme len jeden, a nik ti ho nemôže vziať iba ak ty sama, ale to dúfam nechceš,všetci okolo teba majú problémy len ty o nich nevieš, určite sa problémy žiletkou nevyriešia, to mi ver. Nik a nič na svete ti nestojí za to, aby si mala pre niekoho trpieť, a čo je najhoršie siahnuť si na život.nie sme dokonalí.Hovoríš že prosíš aby sme ti pomohli vstať, verím že boh ti pomôže a ako sa hovorí "pomôž si aj Boh ti pomôže". Verím, že ty to dokážeš, bojuj, a nevzdávaj sa, rozum je dôležitejší ako emocie
HLAVNE SI UVEDOM ZE ZIVOT JE DAR! A MAS HO LEN JEDEN! nEJAKY HLUPY CHLAP TI NESTOJI O TO ABY SI TENTO DAR-ZIVOT-NICILA! Ty si jedinecna osoba, a urcite niekto na teba na tomto svete caka! Vies kolko toho dokazez, Odhod ziletku a v prvom rade si uvedom ci naozaj musis schudnut, ci niesi anorekticka. A navstiv psychologa, fakt sa ti ulavi. Ak potrebujes NAOZAJ schudnut, moze ti aj poradit o vhodnom stravovani. Hlavne si uvedom- SI JEDINECNA A UZASTNA!!!
lilinka tak moc ta chapem... chapem vsetko co pises...
Skoro som sa pri tom, ako som to citala rozplakala, pretoze v tom citim tolko bolesti a trapenia, tolko smutku a aj preto, pretoze som nieco podobne zazila...
Lili nik ta nepochopi viac ako my, ktore sme to zazili, ktore sme tym presli... ja som trpela tak moc, ze ziadne slova, ziadne volanie o pomoc mi neprislo dost vystizne... mala som pocit, ze tolko bolesti co vo mne je sa neda slovami opisat... a preto ver, ze ta chapem viac ako by si cakala...
Ja som sa nakoniec pokusila vziat si zivot, aj ked, presne ako pises, bol vo mne rozpor... Chcela som zit stastna, ale zaroven som vedela ze umieram a nevladzem ist takto dalej...
Dnes mozem povedat ze nastastie ma zachranili a po lieceni na psychiatrii a velmi dlhom case kedy som denne bojovala s touto chorobou, sa citim lepsie... Nie som este uplne zdrava ale dnes zijem zivot a prezivam konecne aj stastie... nasla som si priatela, ktoreho nekonecne milujem aj vdaka pochopeniu toho, co som prezila... Mam aj zle dni, ale postavim sa a idem dalej... tak ta prosim Lili skus sa z tej hnusnej zeme postavit aj ty a bojovat,,,
VER ZE TO IDE, BUDEM TU PRE TEBA KEDY LEN BUDES CHCIET AK MAS ZAUJEM...
Drz sa....
lilinka-podla skladby slov a tvorenia viet si velmi inteligentna osobka,mas v sebe velky potencial a velku tuzbu po zivote,len to este nevies.bojujes vsetkymi silami,zrejme posluchas rozum,aj ked vies,ze srdce tuzi po velkej laske.nevzdavaj ten boj,vsetko naj,naj,najkrajsie ta este len caka,mas pred sebou dlhy,krasny a stastny zivot,len sa nevzdavaj!vstan z tej zeme a zacni zit.nechudni,iste si krasna zena,vychudnute na kost zeny sa nikomu nepacia,ver mi,mnohým sa páčia ženy ako sa vraví-krv a mlieko...dodavam ti silu a sama placem nad tvojim pribehom-bud silna,aj ja sa budem za teba modlit.len vydrz a aj zajtra tu nieco napis-ako bojujes a hlavne,aby som vedela,ze este zijes...
lili, divča zlaté, ani nevieš, ako Ti rozumiem... Život, aký žiješ, je pre niekoho iba výmyslom a rozmarom, aj Ty, aj ja a mnohé iné dievčatá vedia, že je jedným z najťažších. Ťažko sa radí, keď si v takomto žalostnom stave mysle a tela, každá veta bude vyznievať ako klišé. Chcem len, aby si vedela, že nie vždy sa tento boj musí skončiť smrťou. Viem, že ju v skutočnosti nechceš. Určite nie. A je mi jasné, že dnes večer akoby si nemala žiadnu nádej, silu a energiu na boj. Asi to už trvá pridlho, asi sa posúvaš skôr dolu, ako hore, asi si to skúšala už milión krát a nevyšlo to, asi...kedykoľvek sa môžeš obrátiť na nás, na lekárov, na odborníkov, treba to skúsiť. Bez hanby, bez predsudkov. naozaj je to ľahké...Budem Ti držať palce, verím, že to nevzdáš a že skúsiš znova zabojovať...Gabina
lllinka 22
to je dobre, ze si napisala.
nieco v tebe bojuje.
nevdavaj to.
drzim ti palce
neviem, co by ti mohlo pomoct...
vstat.
ale strasne dobre je, ze pre to nieco robis.
zvladnes to.
neboj sa.
modlim sa za teba
