pomôžte, prosím. áno, som na kolenách a už nevládzem;((( mám zjazvené telo od žiletky a to som si povedala, že už na ňu nikdy nesiahnem, no znova padám na dno. momentálne sa mi lieči noha a len čakám, kedy tá rana bude tak hlboká, že krv už neprestane tiecť. som na dne. mám ppp, ale také, no ťažko sa to opisuje. niekedy nejem, keď začnem jesť, tak sa neovládam a prežieram sa. čím viac sa snažím, tým viac žerem. naučila som sa jesť len jablká, mrazenú zeleninu prichystanú v mikrovlnke a mlieko, ale aj keď obmedzene druhovo, tak tie jablká jem skutočne na kilá. už sa tak nenávidím až sa mi chce plakať. kúpila som si tabletky na chudnutie, ktoré sú na predpis, ale zohnala som ich bez neho. nikto o tom nevie, čo ma divným spôsobom upokojuje.
strašne som si priala mať raz rodinu, byť mamina, hlavne zamilovať sa. teraz mám 22 a jediné, čo som prežila bolo sklamanie pri ženatom mužovi. myslela som si, že ma miluje, ale nemiloval. pomáhal mi, aby som sa po otcovej samovražde dostala do normálu aj z jeho smrti, aj z ppp, ale nakoniec ma opustil a ja som tam, kde som bola. na jednej strane by som najradšej na tie dlhé roky, čo sa trápim zabudla a dúfala v splnenie mojich snov, no na druhej je môj cieľ len jeden - schudnúť, pretože moje telo je priam nechutné a chudnúť až pokým nebude čo. často premýšlam nad smrťou. neviem žiť tento život. priala by som si, aby skončil, ale tak, ako som len obyčajná nula v chudnutí, tak sa neviem postaviť až na ten úplný prah života a smrti. ľúbim svoju rodinu, ale už neviem, čo robiť. neviem a nevládzem
;(((((( už som asi úplný cvok, pretože zároveň by som si v kútiku duše priala mať tú vysnívanú lásku, no stále viac mi túto túžbu vytláča túžba zomrieť. tento rozpor vo mne samej ma vnútorne zabíja asi viac než tie viditeľné rany. prosím, reagujte len seriózne. hľadám pomoc. nadávanie a nepochopenie mám v sebe samej. ďakujem
prosím, pomôžte mi vstať
*po fyzickej stranke, ale hlavne po psychickej...
Odporucam kazdemu:)
Lilinka skus precitat knihu: Dan Millman - Cesta pokojamilovneho bojovnika
To sa ani neda opisat aka je skvela tato kniha.
Je vlastne o tom ako byt stastnym...
janka bola som v BA v statnej nemocnici, je tam specialne oddelenie pre ppp a bola som tam 2mesiace.
A ci mi to pomohlo? Ano pomohlo, ale pomoct to moze len ak si sama presvedcena o tom ze to chces! Ze sa chces liecit /to je prvy krok bez ktoreho sa nepohnes- CHCIET/
A hlavne, byt silna aj ked tam budu anorekticky ktore ta budu skor inspirovat k chorobe ako k lieceniu.
Sama musis vediet za co bojujes... mne pomohlo ze tam vtedy bolo dievca odhodlane liecit sa... dnes je uplne v poriadku :) toto bolo jej druhe liecenie a uspesne...
Lili povec si toto:
"Radsej budem mat par kil naviac, ako byt cely zivot nestastna!"
"Pretrpela som si uz dost na to, aby som prijmala rozkazi od anorexie a bulimie!"
"Hlad bolí, nici kosti, sebavedomie, zabija a nikam nevedie!"
"Hladovanie a odmietanie je dokazom toho, ze sme slabe sa postavit chorobe!"
"Krasa neznamena stihlost!"
"Som dosť inteligentná na to, aby som vedela, že sušienka mi neuškodí."
" Život je dosť krátky na to, aby som si nedopriala sušienku, keď mám na ňu chuť."
" Som jedinečná bytosť, som dokonalá, taká aká som."
Summer,prosim kde si bola v nemocnici,pomohlo ti to??na kolko?
Lilinka si silna a zvladnes to... ked pises, akoby som citala to, co som si do "nemeho dennika" zapisovala cele tie roky ja... myslela som ze uz mi nikdy nebude krasne, ze uz sa nikdy skutocne neusmejem... nechcela som sa zase prebudzat do toho otrasneho rana... a dnes? Zijem a snazim sa aby kazdy jeden den stal za to... nie, nestalo sa to zo dna na den. Trvalo to dlhe mesiace liecenia v nemocnici a potom doma ale ide to... ver mi...!
lilnka,som rada,ze si tu.nevzdavaj sa,kazdy den zacina nieco nove a nieco pekne.rano,ked otvoris oci,usmej sa a povedz,dakujem za novy den,som stastna,ze som sa ho dozila,nalad sa uz zarana na pozitivne myslenie,zacni sa mat rada,len zacni uz troska jest.z jablk ti bude zachvilu iba tak zle a prestanes aj tie zachvilu jest.zivot je taky krasny,kolko ma kras a aj dobreho jedla,neochudobnuj sa oň dobrovolne.nemusis jest hory jedla,ale z kazdeho troska.netrap sa a nehladuj.ty tak hladujes,ako keby tu bola vojna.prosim,nevracaj sa na tu odpornu zem,uz nikdy viac na nu nepadni!drzim ti vsetky palce,lilianka.
honey7 to co si napisal/a je tak trapne a prizemne... uvedom sa! A radsej sem ani nepis ked to nemas v hlave celkom v poriadku...!
lilinka z tvojich slov citit volanie o pomoc,ja sice netrpim ppp ani ziadnou inou poruchou,ale chcem ti pomoct len neviem ako.Preto ti ponukam aspon svoje priatelstvo,prosim neodmietni ho.Sice neviem odkial si ale budem si s tebou rada mailovat,prip.prid k nam domov,pokecame hm? len sa uz prestan umarat a snaz sa prist na veselsie myslienky ok? moj mail: emiliahalvonikova@pobox.sk. budem cakat na tvoju odpoved.
