pomôžte, prosím. áno, som na kolenách a už nevládzem;((( mám zjazvené telo od žiletky a to som si povedala, že už na ňu nikdy nesiahnem, no znova padám na dno. momentálne sa mi lieči noha a len čakám, kedy tá rana bude tak hlboká, že krv už neprestane tiecť. som na dne. mám ppp, ale také, no ťažko sa to opisuje. niekedy nejem, keď začnem jesť, tak sa neovládam a prežieram sa. čím viac sa snažím, tým viac žerem. naučila som sa jesť len jablká, mrazenú zeleninu prichystanú v mikrovlnke a mlieko, ale aj keď obmedzene druhovo, tak tie jablká jem skutočne na kilá. už sa tak nenávidím až sa mi chce plakať. kúpila som si tabletky na chudnutie, ktoré sú na predpis, ale zohnala som ich bez neho. nikto o tom nevie, čo ma divným spôsobom upokojuje.
strašne som si priala mať raz rodinu, byť mamina, hlavne zamilovať sa. teraz mám 22 a jediné, čo som prežila bolo sklamanie pri ženatom mužovi. myslela som si, že ma miluje, ale nemiloval. pomáhal mi, aby som sa po otcovej samovražde dostala do normálu aj z jeho smrti, aj z ppp, ale nakoniec ma opustil a ja som tam, kde som bola. na jednej strane by som najradšej na tie dlhé roky, čo sa trápim zabudla a dúfala v splnenie mojich snov, no na druhej je môj cieľ len jeden - schudnúť, pretože moje telo je priam nechutné a chudnúť až pokým nebude čo. často premýšlam nad smrťou. neviem žiť tento život. priala by som si, aby skončil, ale tak, ako som len obyčajná nula v chudnutí, tak sa neviem postaviť až na ten úplný prah života a smrti. ľúbim svoju rodinu, ale už neviem, čo robiť. neviem a nevládzem
;(((((( už som asi úplný cvok, pretože zároveň by som si v kútiku duše priala mať tú vysnívanú lásku, no stále viac mi túto túžbu vytláča túžba zomrieť. tento rozpor vo mne samej ma vnútorne zabíja asi viac než tie viditeľné rany. prosím, reagujte len seriózne. hľadám pomoc. nadávanie a nepochopenie mám v sebe samej. ďakujem
prosím, pomôžte mi vstať
ahoj lenčok1, neboj, tvoj príspevok sa dá v pohodičke prečítať a nemyslím si, že sú to len rečičky. píšeš pravdu, na ktorú v ťažkých chvíľach zabúdame. z tvojich slóv je cítiť úžasná sila a snaha vyhrať nad niečím, čo sa spočiatku zdalo, ako najlepšia kamarátka a nakoniec je z toho zlý sen, z ktorého sa nie a nie prebudiť. je skvelé, že sa snažíš vyhrať svoj boj. držím ti palce, modlím sa za teba a ďakujem za každý jeden príspevok, ktorým mi dodávaš silu kráčať vpred.
ahoj maťka, no konečne som si trošku vydýchla. vo štvrtok a dnes som mala skúšku, tak som sa dlho do noci učila a samozrejme jedla. a hodne. včera som si poplakala pri pohľade do zrkadla. pochytila ma strašná zlosť a zúfalstvo, ale potom som sa musela ísť učiť, tak som sa snažila sústrediť na prípravu a trochu som sa upokojila. dá sa povedať, že je mi lepšie. depresie síce mám, ale vďaka tomu, že naspäť beriem lieky, tak sa to trošku zlepšuje. trápi ma však, že neviem bojovať s tým chudnutím. jediné, čo mám stále na mysli je, ako po skúškach musím schudnúť. neviem jesť bez toho, aby som nemyslela na to, koľko z toho priberiem. je to asi nezmysel a skôr už paranoja, ale pri jedení cítim, ako priberám už vtedy, keď si dám jedlo do úst. ja viem, že je potrebné chcieť sa vyzdravieť, ale ako vymazať z hlavy tú kalkulačku a tabuľky??? a čo ty? ako sa máš?
viacmenej:) sportovanie a ine rady ohladne tejto temy:)) nechaj mi tu maila a ozvem sa ti :)
najkrajsia si ked sa usmejes
renky, som z ba..mas zaujem o spolocne chudnutie?..o psychicku podporu, ;-)
prepacte za chyby, uz je vela hodin, tak to tak dopadlo:)...dufam ze ste to prelustili
lilinka22 ja viem ake je to mat depresie, stavy zufalstva, aj ja s tym bojujem, aj ked mam trosku ine problemy...ja sa liecim na depresiu, uzkost a pod. je to velmi tazke...
viem si predstavit co asi prezivas:(...ale nie si s tym sama, myslim na teba a ozvi sa este, ako sa mas...ok?
budeme bojovat, spolu a pritom kazda sama za nas krajsi zivot...vsetko sa da aj ked je to tazke, urcite existuje cesta, ktora je spravna a zavedie nas k slniecku...
Kazdy z nas by mal vediet ze nemozno zit bez starostlivosti o dusu, to je nas najvacsi poklad...fyzicno je take ake je, ale dusu si mozeme zuslahctovat!
A vsteci vieme, ze clovek ja bytost, ktora aj sa pre nieco zapali, nic nie je pre nu nemozne...tak skusme zacat opat zit...len treba kusok odhodlania a pevnej vole...mozno sa vam to zdaju iba reci, ale skuste sa nad tym hlbsie zamysliet...verte ze problem sa da vzdy vyriesit, kto veri, stavaju sa mi uzasne veci. Preto terba verit ze sa najde riesenie...a najde sa...a predsa je zname ze myslenie robi nas zivot takym aky je...takze treba zacat odtial...aj ja sa snazim
krasne snicky
chapem uplne co prezivate. Prezivala som nieco podobne. Ked je nedostatok horcika v organizme potom sa dostavi depresia, uzkost atd... Vtedy som jedla magnezium, vapnik a zelezo a pomohlo mi to. Ovsem hodne som chodila na prechadzky do prirody a hodne som hovorila s ludmi. Ked na mna prisla depka hned som isla von z domu. Zmenila som stravovanie a zacala som sa stravovat podla mojej krvnej skupiny a pila som medovkovy caj, alebo zuvala medovkove listky. Uz viacerim som to poradila a potvrdili mi , ze im to pomohlo. Prajem Vam vela sily, lebo k tomu je velmi potrebna a vela stastia.
