Depresia a panicka porucha

Ahojte.
Asi pred dvoma rokmi som začala pociťovať nepríjemné psychické a fyzické pocity, o ktorých teraz už viem, že sú to príznaky panickej poruchy. V tej dobe som mala otrasný zážitok na lanovke, mala som pocit, že tam umriem, nemohla som dýchať a srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Môj priateľ zachoval duchaprítomnosť a len vďaka nemu som z tej sedačky nevyskočila, ale len omdlela. V nasledujúcom týždni som omdlela ešte dva krát a ten druhý krát ma previezli do nemocnice s podozrením na infarkt. Všetky vyšetrenia však boli v poriadku a tak mi poradili navštíviť psychiatrickú ambulanciu.Ešte v ten večer mi mama povedala, že trpí panickou poruchou a rovnakú diagnózu určili aj mne. V lekárskej správe mám napísané lucídna, subdepresívna, zvýšená hladina anxióznej tenzie, príznaky anxiety...naordinovali mi CIPRALEX 10mg jednu tabletku ráno a RIVOTRIL podla potreby....Po určitom čase sa to zlepšilo a začala som užívať už len ECITALOPRAM 1 tbl ráno. Dokázala som prekonať strach z výťahov, vlakov, preplnených alebo naopak vyprázdnených pristorov a postupne pomaličky som začala vysádzať liečbu s tým, že moja doktorka o tom vedela. Avšak približne pred dvoma mesiacmi sa moje príznaky začali vracať. Búšenie srdca, dýchavičnosť, tlak na hrudníku, nervozita a neskutočný bezdôvodný strach. Mám 20 rokov a chcem si užívať život, lenže sa bojím, že to nikdy neprejde. Potrebujem radu od niekoho kto má rovnaký problém ako ja. Chcem vedieť, že raz to prekonám. Nechcem tým povedať, že mám nejaké samovražedné myšlienky, ale už ma nebaví takto žiť. O tri mesiace ma čaká trojmesačný pobyt v Amerike, pretože som si povedala, že nebudem otrokom svojho strachu, ale už teraz, keď si predstavím cestu lietadlom sa mi neskutočne rozbúši srdce a v kuse sa mi o tom sníva. Čítala som o PP veľa článkov a viem ako proti tomu bojovať, ale chcem vedieť, že sa to dá naozaj prekonať...

Ahojte.
Asi pred dvoma rokmi som začala pociťovať nepríjemné psychické a fyzické pocity, o ktorých teraz už viem, že sú to príznaky panickej poruchy. V tej dobe som mala otrasný zážitok na lanovke, mala som pocit, že tam umriem, nemohla som dýchať a srdce mi išlo vyskočiť z hrude. Môj priateľ zachoval duchaprítomnosť a len vďaka nemu som z tej sedačky nevyskočila, ale len omdlela. V nasledujúcom týždni som omdlela ešte dva krát a ten druhý krát ma previezli do nemocnice s podozrením na infarkt. Všetky vyšetrenia však boli v poriadku a tak mi poradili navštíviť psychiatrickú ambulanciu.Ešte v ten večer mi mama povedala, že trpí panickou poruchou a rovnakú diagnózu určili aj mne. V lekárskej správe mám napísané lucídna, subdepresívna, zvýšená hladina anxióznej tenzie, príznaky anxiety...naordinovali mi CIPRALEX 10mg jednu tabletku ráno a RIVOTRIL podla potreby....Po určitom čase sa to zlepšilo a začala som užívať už len ECITALOPRAM 1 tbl ráno. Dokázala som prekonať strach z výťahov, vlakov, preplnených alebo naopak vyprázdnených pristorov a postupne pomaličky som začala vysádzať liečbu s tým, že moja doktorka o tom vedela. Avšak približne pred dvoma mesiacmi sa moje príznaky začali vracať. Búšenie srdca, dýchavičnosť, tlak na hrudníku, nervozita a neskutočný bezdôvodný strach. Mám 20 rokov a chcem si užívať život, lenže sa bojím, že to nikdy neprejde. Potrebujem radu od niekoho kto má rovnaký problém ako ja. Chcem vedieť, že raz to prekonám. Nechcem tým povedať, že mám nejaké samovražedné myšlienky, ale už ma nebaví takto žiť. O tri mesiace ma čaká trojmesačný pobyt v Amerike, pretože som si povedala, že nebudem otrokom svojho strachu, ale už teraz, keď si predstavím cestu lietadlom sa mi neskutočne rozbúši srdce a v kuse sa mi o tom sníva. Čítala som o PP veľa článkov a viem ako proti tomu bojovať, ale chcem vedieť, že sa to dá naozaj prekonať...

Smajlik :), super!!:-) drzim Ti palce, aby sa Ti uz stale len a len polepsovalo a aby vsetko to zle uz bolo za Tebou:-)
KEBB, gratulujeeeeeeem!!:-) super, super! teraz musis mat uzasny pocit, velmi sa z toho s Tebou tesim;-)

Usmev:) ja len v kratkosti a rychlosti... srdce je poriadku.

Ahojte,
Nedá mi aby som sem nenapísal, už sú tomu 4 roky kedy som pri tragickej autonehode stratil otca (vtedy som mal 23), nejaký pol rok na to som zaregistroval prvú PP, bol som v noci sám v aute a ten stav čo tu všetci poznáte ma donútil sa vrátiť domov z cesty na weekend za kamarátmi na chate, horšie bolo že som vôbec netušil čo sa so mnou deje. Veľmi som to neriešil, myslel som si že sa jedná len o nejakú jednorazovú záležitosť. Časom som však zistil že to je čo to je. Najhoršie to bolo keď sme išli raz s partiou autom, prišlo mi zle až na odpadnutie (všetky tie príznaky ktoré tu všetci poznáte) tie som však predtým zažíval už aj tak dosť často, ale vtedy to bolo najhoršie, museli ma doviesť naspäť domov, neviem prečo som sa nechal nahovoriť, aby som si nešoféroval svoje auto sám, ale išiel s naj kamarátom. Tiež som chodil po webe a snažil sa prísť na to čo to je, lebo som mal pocit, že je to stav ktorý mám len ja a nikto iný, internet ma ale vyviedol z omylu. Neviem či napísať chvalabohu alebo na nešťastie v rodine niekto trpí tým istým, začal som chodiť k terapeutovi, kam ešte stále ne/pravidelne chodím. Čo sa týka liekov, už na začiatku som si naštudoval, čo za sr**** vedia doktorky predpísať a preto som sa rozhodol že touto cestou ísť nechcem, a verte mi dá sa to zvládnuť aj bez liekov, jediné čo som „ochutnal“ je Lexaurin, ale ten som mal za tú dobu asi len pár krát v najnutnejších prípadoch. Síce ho nosím stále pri sebe, ale ide skôr o to aby som mal pokoj na duši, a skôr prejde jeho exspirácia ako ho použijem. Keď som začal mávať tieto problémy (dosť cestujem autom, resp. predtým aj lietadlom) mal som problém ísť autom aj sám do mesta, panika už len pri pomyslení opustiť autom mesto, alebo ísť s niekým niekam a dnes si vravím, že v lete by bolo fajn s priateľkou sadnúť do auta a ísť sa okúpať na Francúzku riviéru, to čo som kedysi nemal problém odšoférovať, v lete sme boli autom v Taliansku, pobehať Rakúske Alpy, pravidelne cez weekend vybehneme na otočku do Viedne alebo Budapešti a dokonca tak že si to tam viem užiť. Tak ako som aj mesiac dozadu nasadal ku kamarátovi do auta a išiel som s nim do Prahy, pomôcť mu niečo vykomunikovať v rámci jeho businessu. Už sa len chcem dokopať k tomu aby som vedel sadnúť do lietadla a cestovať po svete tak ako predtým, čo mi teraz chyba, ale snáď sa to do leta podarí :)
Všetko si to treba len vedieť utriasť v hlave a nie len cely život prežiť kvôli takejto „kktine“ s prepáčením za vyraz, vo vegetatívnom stave, ľudia treba žiť ! žijeme len raz a to čo bolo včera už viac nebude!
A ja viem že sa to dá lebo som si svoje prežil, ale na novo sa snažím naučiť sa žiť tak ako som to vedel predtým. Nie som síce ešte úplne OK, ako aj viem že už v živote nebudem, len sa teba naučiť, naučiť sa s tým žiť, čo sa dá ;)

rena23 dakujem ti moc.. za radii :)) som rad ze som na takuu mudruu osobuu natrafil na takomto foree...

KEBB, velmi pekne si to napisal:-) naozaj.. a presne tak to vidim aj ja.. najhorsie je zacat rozmyslat "preco prave ja", preco sa mi to muselo stat a tak.. zazila som uz aj take, takze viem:-D ale inak uplne s Tebou suhlasim;-) tiez by som k tomu vedela napisat viac, ale momentalne som tu iba na chvilku, tak sa nejdem privelmi rozpisovat:-)
drzim Ti ale palce, aby si aj u kardiologicky dobre dopadol, nech su vysledky najlepsie ake len mozu byt:-) a prosim, potom sem urcite napis!! dakujem:-)
a este sa vas chcem opytat.. stava sa vam niekedy, ze len tak z nicoho nic na vas pride taky silny tlak zvnutra, velmi sa vam rozbusi srdce a nepomaha ani dychanie do brucha a nejaka ina aktivita, myslienky smerovane na nieco ine? take silna vnutorna rozorvanost, akoby sa vam z toho uz pomaly srdce malo utrhnut, neviem ako to napisat.. je to priznak PP?
ak ano, co vam vtedy pomaha?
dakujem, majte sa:-)

allallo, da s z toho dostat natolko, ze nebudes mat stavy uzkosti, depresie, panicke zachvaty, budes zit ako normalny zdravy clovek a tesit sa z malickosti. V tomto stadiu som (chvalabohu) - uz po skonceni terapie - ja. Ale nikdy nemas istotu, ze sa to nevrati, preto treba na sebe cely zivot pracovat, aby si tomu predisiel. Ako cukrovkar, ktory si musi cely zivot pichat inzulin, my sa musime cely zivot intenzivnejsie starat o svoje dusevne zdravie ako zdravi ludia - ak nieco zanedbame a pride vacsi stres, ataky sa mozu opakovat. Kazdopadne sa to da zvladnut, ale treba chciet a velmi sa snazit. Drzim palce! :-)

rena23 dakujem.. ale zasa som nepochopil koncuu tak da sa s toho dostat alebo nie ??? :) inac prepac ze tolko otazok ale nemam skym o tom pokecat ...

Usmev:) : Zajtra idem za kardiologickou ktoru mi dohodil moj kamarat. Malo by ist o zatazove EKG a echo. Ako som uz pisal skor, v novembri 10´ som mal klasicke EKG a tlak ok. Citim sa dobre avsak idem podla hesla doveruj ale preveruj. :) Vadi mi vsak ten stiesneny pocit na hrudi a neprijemne vystrelovanie bolesti a mravencenie na hrudnej kosti... no neviem si na to zvyknut :). Beriem to vsak tak, ze niekto tam hore, sa rozhodol, ze je cas aby som zmenil svoj zivot a toto bola jedina cesta. :)