strach z jedla

je mi zle z takych tlstych ludi

POMOYE MI NIEKTO S Tym,???

ahojte.prosím viem mi niekto poradit?moje bmi 17,8 ja neviem ci mam anorexiu lebo nezvraciam,no aj ked som hladna mam velky problem zjest nieco lebo potom mam vycitky..moja stravovanie je priserne no ja sa neviem toho zbavit a najest sa kazdy den poriadne lebo sa bojim priberania.Viete mi povedat ake zdravotne problemy sa mozu neskor vyskytnut?lebo ja sa utesujem ze zdravotne problemy nemam ale uz vidim aj sama ako moje telo chradne no aj tak si neviem poradit a zmenit to.Prosím napíste mi niekto ak viete aky to moze mat vplyv na moje telo.Dakujem

Marinka máš moju poklonu k tomu čo si napísala

Ahoj help. Mam 18 rokov, 179 cm vysku a 71 (+/- 1 kg) vahu. Som na tom skoro rovnako ako tvoja dcera. Pisem skoro preto, lebo nemam tak nizku vahu ako ma ona. Ale ak mam pravdu povedat, tak aj ja som sa bala, ale aj bojim jedla. Preco? Aby som nepribrala este viac, ako mam. Precitala som vela clankov o chudnuti a o jedlach, od ktorych sa pribera. Okrem vyprazanych jedal som sa dozvedela, ze sa pribera dokonca aj z bananov (!!!). Preto som vyradila rozne jedla (najprv pecivo, potom zakusky, sladkosti, niektore druhy ovocia a zeleniny...). Zistila som, ze moj jedalny listok sa velmi zuzil. Zlakla som sa. Zacala som s dietami, ktore boli zrejme spustacom nafuknuteho brucha, ktore ma trapi teraz. Keby som to bola vedela, v zivote by som nedietovala. Kamaratka mi povedala, ze nafuknute brucho moze byt signalom vaznych chronickych zapalov criev, ktore mozu ovplyvnit moj intimny ako aj celkovy zivot. Mozem mat problem s otehotnenim atd. A este nieco: ak budes mat na jazyku to, aby si dcere povedala, ze sa sprava ako anorekticka alebo ze anorexia je PSYCHIATRICKA choroba, radsej si zahryzni do jazyka. Nic by si tym nedosiahla a tvoja dcera by sa este viac akoby "uzavrela" a upevnila by si nazor, ze ti nemoze verit a ze ju nepodporis. Mne, ze som anorekticka vycitali aj vtedy, ked som bola chora a nemala som na nic chut. A pritom som mala vahu, ktoru som napisala na zaciatku. A postavu ani zdaleka nemam ako anorekticka. Najprv sa s dcerou porozpravaj o jej probleme doma a skus ju presvedcit, aby s tebou navstivila lekara ci psychologa. Len sa snaz, aby nemala pocit, ze na nu tlacis. Ja som ten pocit mala a viem dobre, co to znamena. Inak by to nemuselo dopadnut dobre. Drzim vam obom palce :o).

myslim, ze je to o psychike... a tu dokaze liecit psychiater a psycholog... tak ako ked mas chripku, ides k doktorovi, tak by si mala ist, aj ked mas problem psychicky...

Dakujem ti majuska za radu.hned v pondelok pojdeme za doktorkou aby nas tam poslala.dufam ze jej to pomoze.Pretoze prave teraz ma ist na strednu skolu.A ona si myslela ze je sama na svete co sa toho boji.

Chodte za gastroentrologom, a vypítajte si džuse, ktoré sa podávajú pri podvížive, mala by ich pit 1 džus každý den aspon mesiac. Navodujú chut do jedla a zároven dodávajú organizmu potrebné látky a priberá sa z ních. Prepláca ich poistovna, sú v rôznych príchutách - jahody, lesné ovocie, čokoláda, vanilka... Neviem, prečo Vám ich páni doktori nepredpísali. Naozaj sa z nich preberá a sú velmi chutovo dobré. Verím, že Vám ich dajú. Presní nazov si už nepamätám, lebo som ich užívala pred pol rokom. A budte k dcére láskava, možno by chcela aj jest, ale nedokáže. Pravdepodobne má stiahnutý žaludok.

ahoj help,s jedenim mam problem aj ja.momentalne mam nieco cez 45kg,ale to mi nejak nevadi,mne ani tak nejde o tom ci som chuda alebo tucna,ja sa zaujimam len o to aby som bola zdrava,ale prave to mi nejde.presne ako napisala bsatka nieje to o anorexii ani o bulimii,u mna je to konkretne strach z toho ze mi bude zle,doma je to v pohode,najhorsie je to ked mam jest na oslavach alebo inde v spolocnosti.dost mi v poslednej dobe pomaha priatel a aj moje doktorky,psychologicka a psychiatricka,ale citim ze sa to nevyvija uplne spravnym smerom,lebo mam pocit ze aj ony ma beru ako anorekticku,alebo dievca s problemom podobneho razu.je to vsak len strach.viem najlepsie bude az ho raz prekonam a ja verim ze sa to podari,dolezite je ze ma v tomto drzi priatel,pomaha mi ,mozem sa mu vyplakat na pleci ked mam zrovna zle obdobie a dolezite je pre mna aj kazde sedenie u psychologicky,pretoze uz len vyrozpravat sa nezaujatemu cloveku pomaha.dost sa stotoznujem s bsatkynim nazorom a myslim ze prave to by mohlo pomoct vasej dcere,ziadne radikalne skoky,ale krocik po krociku,hlavne aby ste jej doveroval/a a podrzal/a ju.

Zdravim help, ja mam 23 r.(teraz uz 40 kg,a snazim sa priberat dalej, ale mala som aj 38) a donedavna som mala ten isty problem. Este stale nezjem vsetko, ale uz viem jest vecer-kedysi som nevedela. Brala som tiez rozne lieky na travenie, na chut do jedla a pod, ale tiez som nevidela ziaden uspech. Bola som aj u psych., ktora mi robila rozne testy, no k nicomu prevratnemu nedosla, len ma poslala za psychiatrom, vraj tu pomozu len lieky a inak odmieta so mnou dalej pracovat. Lieky som odmietla, lebo som citila,ze mam silu to prekonat aj sama, len som nevedela ako. Ale ta lekarka ma tymto pristupom aj dost "vyhecovala" k tomu, ze som sa rozhodla, ze si pomozem aj sama. Vsade som sa stretavala len s problemami ako anorexia a bulimia, ale to nie je o tom. To bol vyslovene strach z toho, ze mi bude zle.Mne bolo a aj je viac menej jedno, ci som chuda,alebo tucna, to som nikdy neriesila. Potom som objavila a kupila si knihu z vydavatelstva Portal Nadmerne obavy o zdravi (CZ-maju aj i-net stranku, da sa objednat).Je to dobra kniha, ktora mi pomohla omnoho viac ako ta lekarka. Z vlastnej skusenosti hovorim, ze dcerka potrebuje niekoho, o koho sa moze v kazdej situacii opriet. Ja som to vsetko riesila s priatelom, spolu sme tu knihu citali, vyplnali sme tie cvicenia, ktore tam su. Vecer sme spolu jedli lahke jedla, pomahalo mi to, lebo sme si stale vytvorili prijemnu atmosferu pri jedle. Nikdy ma nenutil jest to, co som nechcela, lebo to nie je dobre, ten clovek to musi zjest sam, z vlastneho presvedcenia, ze takto jedia aj ini ludia a nic im z toho nie je. A uplne najviac mi pomaha este aj teraz, ked si po veceri zajdeme na prechadzku. Vtedy sa telo rozhybe, zaludok lepsie pracuje a aj psychika sa odlahci, lebo myslim tak na ine veci ako na to, ci mi z toho, co som zjedla nebude zle. Teraz uz byvame s priatelom spolu, takze viem, ze aj ked mi zle bude, ma sa o mna kto postarat-predtym som byvala na intraku s babami,ktore boli pre mna predsa len cudzie a nemala som v nich taku oporu. To je dolezite, aby Vasa dcerka vedela, ze sa o nu postarate v najhorsom. Nezistila som, preco sa takyto problem vyvinie. Jednoducho pride a ten clovek sa potom hrozne trapi. Naozaj. Dnes uz som na tom omnoho lepsie, doma uz problem nemam, ale napr. v restauracii stale neviem, co si dat. Vacsinou si objednavam pizzu, alebo brokolicu, nejaku zeleninu a tak. Ine sa neviem odhodlat, lebo mam strach, ze mi z toho bude zle, ze dostanem salmonelozu,alebo co ja viem co. Ale uz to viem ovladnut, nedostavam uz zachvaty paniky, co sa mi predtym stavalo hlavne vecer a v noci. Pri tom vsetkom na mna dost negativne vplyvaju casopisy a media, kde sa pise o roznych chorobach a pod., ale tomu sa clovek nevyhne, taketo info su na kazdom kroku. Nech Vasa dcerka nestuduje potajomky ziadne hrozostrasne clanky o tom, co je tazko stravitelne, co jej moze podrazdit slepe crevo,alebo zlcnik a pod. Snazte sa jej urobit nejaky putavy program, moznoze je problem v tom, ze skola ju az tak nezatazuje, ze povinnosti zvlada v pohode a preto jej ostava cas na taketo myslienky. A este som objavila lieky Persen-tie su dobre na upokojenie, cisto prirodna baza. Ked som sa najviac bala, dala som si dve a pomohlo. Drzim Vam silno palce, lebo viem, ake je to tazke! Nevzdavajte sa, ono to nakoniec odide tak nejako pozvolna samo od seba, mozno s prichodom inych starosti alebo radosti:-)