Som velmi citlivy clovek,mam uzasneho priatela,ktoreho strasne lubim,za posledny rok som zazila vela zivotnych zvratov,no z nicoho nie som tak smutna,ako ked nieco nie je dobre v nasom vztahu.Je ku mne uzasny,pozorny,ale ked ma toho strasne vela,mam pocit,ze na mna zabuda,ze neberie do uvahy moj zivot,moje zaujmy,nikdy sa ma naopyta,ako sa mam,co som robila,co mam v plane,pritom ja stale vsetko jemu prisposobim,sme spolu malo,kvoli jeho vytazeniu,no ja si cenim kazdu minutku a strasne sa z neho tesim,kym on je zaveseny na TV,ja som zavesena na nom a chce sa mi plakat,uz nie je,ako bol...ale bojim sa,aby som mu neliezla na nervy,ked mu prizvukujem,ze na man zabuda,ze si am nevazi a tak....neviem sa nejak najst,asi ho mam radsej ako seba...obcas mi pripada ako sebec,ze ona ma toto,toto a od neho zavisi,kedy sa uvidime a an kolko,vzdy meska,nevie si zorganizovat cas a povinnosti,vzdy na nas ukor..a bojim sa,ze obcas uz za mnou pride,len aby bol klud...ja viem,ze si mnohe baby povedali,typicky chlap,ale ja ho lubim a velmi ma to trapi,byt nieco,co za nim len cupka...chcela by som ist ku psychologovi,len neviem,co povedat a co od neho cakat...som strasne zufala,neviem,co robim zle
som nešťastná..PSYCHOLÓG.... ???
podla mna yeah ma pravdu v tom,ze baby su citlivejsie a ocakavaju neznost a pritulenie a nezne bozky castejsie ako chlapi=Dale moj je dost pritulny nastastie,lebo hociktory by mi nestacil ja som dost pritulna=DDD
no tak super,potom nevidim dovod,preco by ste to nevyriesili=Dtakze komunikacia,komunikacia a komunikacia a verim,ze to pojde=Danooo,on je pre mna ten najuzasnejsi clovek na celom svete=Daj mne povedal uz vselico a najviac si na nom vazim,ze viem,ze to mysli uprimne...natolko ho uz poznam kedze sme predtym boli najlepsi kamarati a viem ako tazko sa mu hovori o pocitoch=DDfoto nemame,ale pracuje sa na tom=DDD
noonna podla mna si velmi upnuta nanho. Spokojna by si asi bola keby bol pri Tebe 24 hodin. To nieje dobre. Viem ake to je ja som bol tiez naviazany na moju velku lasku ale som rad ze nakoniec sme sa rozisli (samozrejme nie z mojej strany). Otvorilo mi to oci a vo vztahoch som uz iny, davam volnost, nenamyslam si ze nema na mna partnerka cas, a podobne...drzim palce
my si velmi povahovo rozumieme,nazory rovnake,na 90%,len toto,co patri do nasich zivotov nevieme ako zladit,teda on nevie...lebo aj saviem prisposobit,kym vidim spätnu vazbu....nemusis sa ospravedlnovat za uprimnost....
co mi povedal?toho je tak vela....a tak krasne a tak tajne :) to ti isto aj tvoj povie,ak nepovedal,bo citam,ze to musi byt super chlap:)nemate nejaku foto ?:)
cele je to naozaj o tom,ze sa mozete mat radi,ale rozhovor je potrebny,z oci do oci,vediet komunikovat,vediet robit kompromisy atd a neber vsetko tak vazne,chlapi niekedy kecaju=Dtak ako aj baby=Dtj neboj sa,ze mu hned pojdes nanervy...ako sa ma potom dozvediet ako velmi ti to vadi??
co ti povedal na chateeeeeee?som zvedava=D
no takze ja by som mu to urcite s mojou povahou povedala do oci a on mi povedal,ze takto dolezite veci ak ide o nas dvoch budeme riesit nazivo medzi styrmi ocami...preeeeesne podla mna je to u vas dost aj o povahach....neviem ci sa dlhodobo zhodnete,prepac za uprimnost...lubila som chalanov,s ktorymi som sa vsak povahovo nezhodla...ale s tymto je to inee,velmi ho milujem a povahy doseba zapadaju a tak to ma byt
vies,nechcem mu povedat,ze : obijmi ma,da mi pusu,povedz,ze am lubis.....lebo ked to potom povie,budem mat obavy,ze to hovori,lebo som mu to vytkla...pritom,ked sme mali an seba cas a behali sme sami an chatu,pvedal mi take veci,co ini chlapi za cely zivot nepovedia zene.... preto toto cele pripisujem tomu,ze sme malo spolu,v nie dobrych podienkach a ta praca do toho
velmi mi na nom zalezi....ale sam mi naznacil,ze veci,ako je praca,skola,v com sa teraz rozbieha,su pre neho velmi dolezite a ak to vyjde,ze ide o jeho zivot,teda aj o nas zivot...cize,on rata so mnou,povedal aj,ze ako si ymslim,ze to bude,ked budeme obaja do prace chodit,tiez sa malo uvidime...fu,som v tom zamotana,stracam seba,ale enchem stratit jeho..,viem,ze vela veci aj pre nas robi,ale neviem si predstavit,ze cely zivot budem cakat,kym nieco dokonci,aby mal na mna cas...a s jeho povahou bude mat stale nieco rozrobene....ale mas pravdu,narovinu to treba....ale viem,ze povie,ze sa snazi,.....dufam,ze ho to neodradi,ze co viac este chcem....chcela som si to dat dokopy v hlave a napisat mu meil,alebo co,lebo ked to mam povedat,nenapadne am svetko a aj sa bojim,ze to poviem zle....no po meily je to neosobne .... fakt neviem,co by si robila?
na vztahu,ktory stoji za to musia totiz pracovat dvaja..a nie jeden sa prisposobovat a druhy....