moj koniec

inak mi je znova smutno:(

ajojte....bola som na hubach, sme kooopec nasli, katty ja som doma, takze len mi ohlas ktory den prides:)

Lenik, ahoj:) tak brácho volal, že zajtra prídu ku nám. potom pojdem s nimi do ZA, zrejme v nedeľu alebo v pondelok. Si tam?

Lenocok, ale z psychickej poruchy sa nedostanes na silu. Tak to nefunguje. Cim viac to clovek sili, tym je to horsie. Clovek na to musi zabudnut a nie sa na to stale sustredit. Ono to prejde samo. Na to, aby si zabudla potrebujes nieco robit, napr. studovat, alebo co ta bavi. Drzim ti palce s tou rustinou, je to super. Hlavne treba nieco robit a menej rozmyslat. Akonahle sa dokazes odreagovat, je to lepsie, lebo nemyslis na to, co ti tie problemy sposobuje. Uvidis ze to pomaly pojde a nakoniec si uz ani nevspomenies, resp. ak aj hej, nic to s tebou neurobi. Totiz akonahle najdes nieco, co ta spravi stastnou, budes mat to, co ta do tych sraciek dostalo uplne na haku a nebudes mat najmensi zaujem sa o to starat. Proste si dokazes vazit to co ta robi spokojnou. Nebudes chciet prezit znova toto peklo, preto sa na to aj vykasles. Ale, chce to cas... Ako vravim, kludne napis, stale je o com, moj mail mas. Hlavne sa neuzatvaraj do seba a nedepkarci zavreta doma. Rob co ta bavi. Ak tu mas celu rodinu, vela krat pomoze zmenit mesto, resp. miesto kde sa ti to vsetko stalo. Tam ti to vsetko pripomina, o to tazsie je zabudnut.

no moji mate pravdu, inak rodrigez ja mam v Ba celu rodinku, len my sme tu v Za, ked sa tam vyberiem, tak sa ti ozvem, ok...
a ano idem na to tak, ako si napisal...inak dala som sa na studium ruskeho jazyka:)...celkom ma to bavi, opat sa vraciam do skoly a zacinam sa tesit na ten zivot, len trosku mi je smutno, ze sa neveim dostat z tej psych, poruchy

Diky,ozvem sa,len teraz musim koncit.ALe ja som tiez zazila nieco podobne ako Ty,len je to na dlhe pis.Dostala som ranu pod pas od uz manzela,to som ti uz asi pis.Bolo to pre mna tiez koniec sveta.vtedy som schudla velmi tak ma to vzalo a do toho este male dieta som mala,bola som daleko od domova atd.Hlavne sa nepodavajlencok1,taky ludia si to nezasluzia.Ver mi.Mysli na pekne veci,a ber len prirodne ukludnujuce tablety,jasne.Lebo chemia ma aj vedlajsie ucinky,moze ta zabit vo velkom mnozstve.Maj sa ozvem sa az to bude mozne.AHOJ.

Lenocok to je zle, prezil som nieco podobne, tak isto poznam tu uzkost, ale nastastie mi pomohol ten kamarat co som ho spomenul. On prezil tiez nieco take, akurat 100 x horsie. Presne mi popisal pocity a stavy, ktore sa vo mne odohravaju. Ja som bol zrely na psychiatra, ale nesiel som tam. Teraz je to OK, akurat cela finta je v tom, naucit sa tesit z inych veci. Ja som zacal chodit na jazyky, hravat squash, rekonstruovat rodicom dom, no proste cokolvek co ta dokaze aspon trochu naplnit. Hlavne pomaha to vzdelavanie, cloveku sa otvori kopec novych moznosti a hlavne spozna vela novych ludi. Preto ti mozem odporucit, daj sa na to studium ako si chcela, spoznas tak strasne vela novych ludi, ulavi sa ti. Svet nie je len Zilina a par ludi z tvojho okolia. Daj sa do tej vysky, spravi ta to stastnou. A to ze si fotila, a ze si sa popalila? Co je na tom? Krasa pominie, ale blbost ostava. Ked by ta mal niekto milovat preto ako vyzeras, tak je to cisto povrchne a s prvimi vraskami to bude prec. Pravy clovek pozera na to aka si a nie ako vyzeras. Kazdopadne to studium je dobry zaciatok a uvidis ze ostatok pojde sam. Okrem toho ak by si studovala v BA, prveho cloveka tu uz poznas:)

mariaaa drzim palceky vela stasticka na ceste zivotom, ak budes mat niekedy cas zastav sa tu:)!

cakala som ho tu skoro dva roky, bez par mesiacov...doteraz sme spolu ale uz nikdy nic nebude take ako predtym...:(a mam pocit ze je koniec, predvcerom sa stalo nieco zle a on to nezvladol odvtedy na mna kasle,uz ani nezavola ako sa mam, zato ze som zjedla 6 xanaxov naraz...no neva, mozno ma toto konecne postavi na nohy

vies rodrigez ja som velmi citliva dusa a zlomila som sa pred maturou...vsak ja som to tu uz raz pisala...bola som uplne ok mala som uzasny zivot, fotila som fotky pre jednu agenturu, az kym som neprisla k popalenine...bola som z toho smutna z tych depiek ma dostala laska:)...lenze:(...ja som sa tak zamilovala a verila nasej buducnosti, ze mi pripadalo vsetko lahucke, kazdy problem riesitelny...ked som prisla do 4. rocnika na gympli moj priatel ma pomaly prosil na kolenach nech ostanem v nasom meste nech nejdem na vysku do ineho mesta, aby sme mohli byt spolu...jasne ze som suhlasila a on mi dva tyzdne pred maturami oznamil ze za tyzden odchadza na 2,3,4, mozno viac rokov do kanady...chapes? ja ani neveim ako som zmaturovala, len som plakala, nespala, do toho matura a moj mozog to nezvladol a preplo mu, odvtedy je prepnuty a nevie sa znova zapnut:(...jednoducho nepoviem keby ma moja milovana polovicka na to pripravila, ale on mi nic nenaznacil, bol to uder pod pas a ja som pritom chcela ist studovat na vysoku skolu muzickych umeni do Ba:(...a moje sny som nechala tak len kvoli nemu...a odvtedy sa mi vlastne zmenil cely zivot, zijem s psychickym ochorenim, spustila sa u mna uzkost, strach, depresia...jeden moment v zivote a takto ta zmeni, asi moja chyba, nemala som byt tak na neho naviazana...bolo to akoby mi niekto zomrel, mozno este horsie z toho dovodu ze mi ublizil a mohol to ovplyvnit, lebo vedel aku doveru u mna ma....